Ursula Kroeberová Le Guinová
Ursula Kroeberová Le Guinová (* 21. október 1929, Berkeley, Kalifornia, USA – † 22. január 2018, Portland, Oregon)[1] bola americká spisovateľka.
| Ursula Kroeberová Le Guinová | |
 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Pseudonym | Ursula Le Guinová |
| Narodenie | 21. október 1929 |
| Berkeley, Kalifornia, USA | |
| Úmrtie | 22. január 2018 (88 rokov) |
| Portland, Oregon, USA | |
| Národnosť | americká |
| Zamestnanie | románopiseca |
| Dielo | |
| Žánre | science fiction, fantasy |
| Ovplyvnila | |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Ursula Kroeberová Le Guinová na ursulakleguin.com | |
 | Ursula Kroeberová Le Guinová (multimediálne súbory na commons) |
Aj keď písala romány, poéziu, knižky pre deti a eseje, najznámejšie sú jej romány a poviedky z oblasti science fiction a fantasy. V slovenčine je najobľúbenejší jej cyklus príbehov zo Zememoria, najuznávanejším dielom však je román Ľavá ruka tmy. Je považovaná za jedného z najlepších spisovateľov fantastických žánrov. Obdržala niekoľko cien, okrem cien Hugo a Nebula taktiež Gandalf Grand Master v 1979 a Damon Knight Memorial Grand Master Award v roku 2003. Známa je prepracovanosťou svojich diel a svojimi sondami do oblasti taoizmu, anarchizmu, feminizmu, psychológie a sociológie. Neoddeliteľnou súčasťou jej diel je vyhýbanie sa antropocentrizmu, vytvorenie cudzej kultúry jej však slúži ku zdeleniu informácií o kultúre našej.
Životopis
upraviťNarodila sa v roku 1929 ako Ursula Kroeberová v rodine antropóloga Alfreda Kroebera a spisovateľky Theodory Kroeberovej. Alfred sa zaoberal pôvodnými obyvateľmi Ameriky, Theodora písala knihy pre deti a rovnako ako jej manžel sa venovala antropológii. Ursula už vo svojých jedenástich rokoch poslala svoj prvý príbeh do magazínu Astounding Science Fiction, bola však odmietnutá. Absolvovala v roku 1952 na Columbia University zo stredovekej romantickej literatúry. V štúdiach pokračovala vo Francúzsku, kde stretla svojho manžela, historika Charlesa Alfreda Le Guina. Svadbu mali dva dni pred Štedrým dňom roku 1953. Aj potom si ponechala v mene písmeno K ako Kroeberová. Od roku 1958 žije v Oregone v štáte Portland a má tri deti: Elisabeth, Caroline a Theodore.
Jej prvé knihy pojednávali o imaginárnych krajinách. Prvou uverejnenou prácou bola v roku 1962 poviedka April in Paris, prvými románmi boli roku 1966 Planéta exilu a Rocannonov svet.
Diela
upraviťPretože ide o veľmi plodnú autorku, je nasledujúci zoznam neúplný.
Zememorie
upraviťRomány
upraviť- Čarodej Zememorí (A Wizard of Earthsea – 1968, slovensky – Slovart – 2004, česky – nakladateľstvo AF 167 – 1993 (1. vydanie), nakladateľstvo Triton – 2003 (2. vydanie) )
- Hrobky Atuanu (The Tombs of Atuan – 1971, slovensky – Slovart – 2004, česky – nakladateľstvo AF 167 – 1994 (1. vydanie), nakladateľstvo Triton – 2003 (2. vydanie) )
- Najvzdialenejšie pobrežie (The Farthest Shore – 1972, slovensky – Slovart – 2005, česky – nakladateľstvo AF 167 – 1995 (1. vydanie), nakladateľstvo Triton – 2003 (2. vydanie) )
- Tehanu (Tehanu: The Last Book of Earthsea – 1990, slovensky – Slovart – 2007, česky – nakladateľstvo AF 167 – 1997 (1. vydanie), nakladateľstvo Triton – 2004 (2. vydanie) )
- Iný vietor (The Other Wind – 2001, slovensky – Slovart – 2011, česky – nakladateľstvo Triton – 2005)
Krátke príbehy
upraviť- Príbehy Zememorí (Tales from Earthsea, 2009 slovensky, Slovart; 2008 česky, Triton; 2001 anglicky)
- "The Word of Unbinding" (1975 v The Wind's Twelve Quarters)
- "The Rule of Names" (1975 v The Wind's Twelve Quarters)
Kroniky Západného pobrežia
upraviť- Dary (Gifts, 2007 slovensky – Slovart, 2004 – Londýn, Orion Children´s books)
- Hlasy (Voices, 2008 slovensky – Slovart, 2006 – Londýn, Orion Children´s books)
- Sily (Powers, 2008 slovensky – Slovart, 2007 – Londýn, Orion Childern´s books)
Orsinia
upraviť- Orsinian Tales (1976 – zbierka poviedok)
- Malafrena (1979)
Referencie
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ursula K. Le Guinová na českej Wikipédii.
- ↑ Ursula K. Le Guin, Acclaimed for Her Fantasy Fiction, Is Dead at 88 [online]. 2018-01-23, [cit. 2018-01-23]. Dostupné online.