Vedecká fantastika

žáner prozaických alebo audiovizuálnych diel

Vedecká fantastika alebo science-fiction (iné názvy pozri nižšie) je žáner umeleckoliterárnych (najmä prozaických) alebo audiovizuálnych diel, v ktorých sa obraz sveta, spravidla premietnutý do budúcnosti, opiera o znalosti súčasnej vedy a techniky a o predpoklady jej vývoja.

Kozmická loď zo sci-fi filmu.

Slovenské názvy tohto žánru sú (v hranatých zátvorkách je uvedená výslovnosť): vedecká fantastika[1][2][3][4], science-fiction[5][6] [sajens fikšn[5], sájnsfikšn[6]; staršie: sájens fikšn[7] alebo sájensfikšn[8]], nespisovne (ale vo vzťahu k angličtine – porovnaj nižšie – vlastne správnejšie) alebo staršie science fiction[9][4][3], skrátene sci-fi[5][10] [scifi[8] alebo sájfaj[8]], skrátene SF[3], nepresne resp. staršie[2] fantastika[1].

Vyššie uvedené názvy (najmä tie, ktoré sú anglického pôvodu) sa niekedy, najmä staršie, používajú v užšom zmysle len na označenie literárneho alebo dramatického žánru alebo len na označenie prozaického literárneho žánru. Synonymami sú potom aj názvy vedecko-fantastická literatúra (prípadne vedeckofantastická literatúra – pozri nižšie), sci-fi literatúra, SF literatúra a nepresne alebo staršie fantastická literatúra.[2][11][12][7] Prídavné meno vedecko-fantastický (napríklad vo výraze vedecko-fantastická literatúra) sa má podľa kodifikačných príručiek písať so spojovníkom, čiže sa v zmysle textovej časti Pravidiel slovenského pravopisu chápe vo význame „vedecký a fantastický“[13][14][15]; niektoré odborné texty však toto prídavné meno píšu bez spojovníka, t. j. v tvare vedeckofantastický (napr. vedeckofantastická literatúra), čo sa dá chápať buď ako pravopisná chyba, alebo tak, že daný autor v zmysle textovej časti Pravidiel slovenského pravopisu chápe prídavné meno v zmysle „týkajúci sa vedeckej fantastiky“[16][17][9][8][18][15].

Anglické názvy tohto žánru sú: science fiction [saiəns fikš(ə)n] (len pri použití vo funkcii prídavného mena sa toto slovo píše so spojovníkom, teda science-fiction, zatiaľ čo v slovenčine – porovnaj vyššie – sa spojovník má písať vždy), sci-fi [saifai], SF [esef]).

Literatúra

upraviť

Prvá vedeckofantastická literatúra vznikla v 19. storočí (Mary Shelleyová, Arthur Conan Doyle, Jules Verne, H. G. Wells, John Jacob Astor IV), rozkvet prišiel až v 20. storočí (Karel Čapek). Po II. svetovej vojneIsaac Asimov, Arthur C. Clarke a mnohí ďalší.

60. roky

upraviť

V 60. rokoch 20. storočia vznikol seriál Pán času (originálny názov: Doctor Who), tesne nasledovaný seriálom Star Trek (1966), ktorý režíroval Gene Roddenberry. Star Trek mal veľký úspech, ktorý motivoval jeho režiséra nakrútiť ďalší seriál. Nakoniec vzniklo šesť seriálov a desať filmov na tému Star Trek. Posledný seriál Star Trek: Enterprise bol dokončený v roku 2005.

70. roky

upraviť

Medzi filmy, ktoré najviac ovplyvnili filmový žáner sci-fi sa zaraďuje film Georga Lucasa: Hviezdne vojny (1977). Táto sága sa dočkala v roku 2019 už deviateho pokračovania s názvom Star Wars: Epizóda IX- Vzostup Skywalkera.

Do dejín vedecko-fantastického filmu sa zapísala aj séria filmov nesúca prívlastok Votrelec, ktorej prvú časť z roku 1979 režíroval Ridley Scott.

80. roky

upraviť

Ďalším míľnikom v tejto oblasti bol film Blade Runner (1982), takisto od Ridleyho Scotta. Tento film je dodnes jedným z najkultovejších.

90. roky

upraviť

Vedecko fantastické filmy 20. storočia uzatvára prvý diel filmu Matrix. Zatiaľ jeden z najúspešnejších filmov svojho žánru vôbec.

21. storočie

upraviť

Kapitolu 21. storočia otvára počítačom robený film Final Fantasy: Esencia Života (Final Fantasy: Spirits Within). Ide o prvý celovečerný film kompletne robený pomocou CGI. Projekt však nebol veľmi úspešný, keďže sa štúdiu Square Pictures vrátilo iba 30 miliónov dolárov z investovaných 137 miliónov dolárov. Film režíroval Hironobu Sakaguchi, zakladateľ jednej z najúspešnejších RPG hier vôbec: Final Fantasy.

Sci-fi seriály

upraviť

Asi najznámejším sci-fi seriálom je svet Star Treku, ďalšími známymi TV seriálmi sú Babylon 5, Battlestar Galactica, Stargate SG-1 či komediálna animovaná Futurama. Medzi sci-fi seriály patrí aj celkovo najstarší nepretržite vysielajúci sa seriál Doctor Who, ktorý oslávil 50 rokov vysielania v roku 2014.

Referencie

upraviť
  1. a b fantastika. In: Slovník cudzích slov (akademický)
  2. a b c MARČOK, V. Dejiny slovenskej literatúry: Cesty slovenskej literatúry druhou polovicou XX. storočia. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2006, S. 269
  3. a b c science fiction. In: Všeobecný encyklopedický slovník S-Ž. 2002. S. 51
  4. a b SLOBODNÍK, D. Miesto science fiction v literatúre. In: Slovenský jazyk a literatúra v škole. č. 6, 1985-1986. S. 167 a nasl.
  5. a b c science-fiction; sci-fi. In: Krátky slovník slovenského jazyka 2020. S 648
  6. a b science-fiction. In: Pravidlá slovenského pravopisu 2013
  7. a b science-fiction. In: KAČALA, Ján. Krátky slovník slovenského jazyka. [s.l.] : Veda, 1987. 587 s. S. 395.
  8. a b c d science-fiction; sci-fi. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000. S. 1088
  9. a b science fiction. In: Pyramída č. 163. 1985
  10. sci-fi. In: Pravidlá slovenského pravopisu 2013
  11. science-fiction. In: Slovník cudzích slov (akademický) 2005
  12. science-fiction. In: FINDRA, J. et al. Slovník literárnovedných termínov. Bratislava: SPN. S. 322
  13. vedecko-fantastický. In: Krátky slovník slovenského jazyka 2020. S. 805
  14. vedecko-fantastický. In: Pravidlá slovenského pravopisu 2013
  15. a b Pravidlá slovenského pravopisu 2000 kap. 2.9
  16. FERKO, M. Za poznaním hlbín zázrakov. In: Knižná revue 14-15 2014. príloha
  17. KRIŽKA, T. Je to ešte kultúra? In: Kultúra č. 4, 2014. S. 2
  18. TOMČÍK, M., KASÁČ, Z. Literatúra pre 3. ročník gymnázií a pre 3. ročník stredných odborných škôl. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 1978. S. 86

Literatúra

upraviť
  • NEFF, Ondřej; OLŠA, Jaroslav jr., a kol. Encyklopedie literatury science fiction. Praha-Jinočany : AFSF-H&H, 1995. 555 s. ISBN 80-85390-33-7.
  • CLUTE, John; NICHOLLS, Peter; STABLEFORD, Brian M.. The Encyclopedia of Science Fiction. 2. vyd. London : Orbit Books, 1999. 1396 s. ISBN 978-1-85723-897-6.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť