Arthur C. Clarke
Sir Arthur Charles Clarke (* 16. december 1917, Minehead, Spojené kráľovstvo – † 19. marec 2008 Kolombo, Srí Lanka) bol britský autor science fiction literatúry, vynálezca a propagátor kozmonautiky. Spolu s Róbertom Heinleinom a Isaacom Asimovom boli nazývaní „Veľkou trojkou science fiction“. Bol popredným predstaviteľom hard science fiction a technického optimizmu.
| Arthur Charles Clarke | |
 spisovateľ, vynálezca a propagátor kozmonautiky | |
| Narodenie | 16. december 1917 Minehead, Spojené kráľovstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 19. marec 2008 (90 rokov) Kolombo, Srí Lanka |
| Podpis | .png){kind=small} |
| Odkazy | |
| Webstránka | arthurcclarke.org |
| Commons |  Arthur C. Clarke |
Na základe jeho nápadu vznikli geostacionárne družice. S myšlienkou satelitu zaveseného na pevnom mieste na oblohe prišiel dávno pred vypustením prvej družice – už v roku 1945. Jeho najznámejším dielom je vedeckofantastická kniha Vesmírna odysea. Je voľne inšpirovaná Clarkovou poviedkou The Sentinel, ale stala sa samostatným dielom počas spolupráce na scenári s režisérom Stanley Kubrickom. Kubrick oslovil Clarka, aby mu pomohol vytvoriť „nevýslovne dobrý science-fiction film“ a kniha bola postupne písaná počas tvorby filmu. Toto vyústilo do jednej zo skutočne jedinečných spoluprác v histórii sci-fi.
Clarkovým menom bola pomenovaná planétka – „4923 Clarke“ a dinosaurus „Serendipaceratops arthurcclarkei“ objavený v austrálskom Inverlochu.
Životopis
upraviťClarke sa narodil v pobrežnom meste Minehead v grófstve Somerset v juhozápadnom Anglicku do farmárskej rodiny. V zhruba desiatich rokoch sa jeho záľubou stalo zbieranie skamenelín a potom pozorovanie hviezd. Kvôli svojmu záujmu o astronómiu si postavil vlastný malý teleskop. Ďalším jeho výtvorom bol fotofón – prístroj na prenos zvuku pomocou meniacej sa intenzity svetla. Niekedy v tej dobe sa mu do ruky dostal časopis Amazing Stories, publikujúci fantastické poviedky. Takéto americké časopisy sa do Anglicka dostávali ako lodný balast. Počas štúdia na Huishovom gymnáziu v Tauntone začal písať vlastné poviedky. V roku 1934 vstúpil do Britskej medziplanetárnej spoločnosti.
Po štúdiách na gymnáziu si nemohol dovoliť pokračovať v štúdiu a tak odišiel do Londýna, kde pracoval ako účtovný revízor na ministerstve školstva. Zároveň sa rozhodol že sa stane profesionálnym spisovateľom. Stretol sa s Walterom Gillingsom, vydavateľom časopisu Scientification, ktorý mu vydal dva články v rokoch 1938 a 1939 (jeden zhrňoval súčasné poznatky o Slnečnej sústave, druhý sa týkal možností letu raketou na Mesiac).
Počas Druhej svetovej vojny slúžil v britskom kráľovskom letectve (RAF) ako inštruktor práce s radarom. V októbri 1945 publikoval v časopise Wireless World myšlienku, ako pomocou troch družíc zaistiť celosvetový príjem televízneho signálu. Bohužiaľ, na udelenie patentu je v Británii potrebné predložiť dva fungujúce exempláre vynálezu. Keď sa jeho myšlienka v roku 1962 uskutočnila, mohol Clarke iba publikovať v časopise článok Ako som prišiel o miliardu dolárov vynaliezaním Telstaru vo voľnom čase. Vďaka tomu je dnes známy ako vynálezca telekomunikačnej družice a na jeho počesť je geostacionárna obežná dráha niekedy nazývaná Clarkova.[1] Okrem tohoto vynálezu publikoval Clarke počas vojny ešte iný článok: Raketa a vojna budúcnosti o spojení rakety a jadrovej hlavice, vďaka nemu získal štipendium na ďalšie štúdium.
V roku 1946 sa stáva predsedom Britskej medziplanetárnej spoločnosti a pracuje na vývoji automatických pristávacích systémov. V rokoch 1946 až 1948 získal bakalársky titul z fyziky a teoretickej aj aplikovanej matematiky na King's College (získal červený diplom). V tomto roku mu John W. Campbell zaplatil 180 dolárov za poviedku Rescue Party pre časopis Astouding Stories. V roku 1948 mu v časopise vychádza jeho prvé väčšie dielo Proti pádu noci, neskôr prepracované ako Mesto a hviezdy.
V roku 1956 sa presťahoval do Kolomba na Srí Lanke (vtedy ešte Cejlón). Miestne prostredie ho inšpirovalo k napísaniu románu Rajské fontány, v ktorom popisuje ideu vesmírneho výťahu. Na začiatku svojej kariéry sa zaujímal aj o paranormálne javy, čo zúžitkoval v románe Koniec detstva. Už dávno sa od všelijakých pseudovied dištancoval, vždy však obhajoval výskum na poli telekinézy a podobných javov. Je tiež známy zo svojich dvoch seriálov: Tajomný svet Arthura C. Clarka (1981) a Svet tajomných síl Arthura C. Clarka (1984).
Od roku 1988 bol pripútaný na invalidný vozík. V roku 1988 sa začalo oficiálne hovoriť o udelení rytierskeho titulu. To bolo pozdržané počas vyšetrovania jeho obvinenia z pedofílie vzneseného bulvárnym časopisom The Sunday Mirror. Clarke bol očistený od tohoto obvinenia v roku 2000. Jeho zdravotný stav v tejto dobe mu však neumožnil odcestovať do Londýna a prevziať túto poctu od kráľovnej osobne. Slávnostný ceremoniál sa teda uskutočnil za prítomnosti britského vysokého komisára priamo v Kolombe. Bol čestným predsedom Inštitútu pre spoluprácu vo vesmíre.
V roku 1962 bol za svoje knihy a články navrhnutý na cenu UNESCO: Kalingovu cenu za popularizáciu vedy. V roku 1986 založil Cenu A. C. Clarka, ktorá sa každoročne udeľuje najlepšiemu sci-fi románu vydanému na britskej pôde.
Arthur C. Clarke zomrel 19. marca 2008 zanedlho po svojich 90 narodeninách v Kolombe na Srí Lanke, kde žil od roku 1956. V posledných mesiacoch života trpel respiračnými problémami.
Literárna tvorba
upraviťVesmírna odysea
upraviť- Vesmírna odysea (2001: The Space Odyssey, 1968)
- 2010: Odyssey Two (1982)
- 2061: Odyssey Three (1988)
- 3001: The Final Odyssey (1997)
Ráma
upraviť- Rendezvous with Rama (1973)
- Rama II (1989) – spoluautor Gentry Lee
- The Garden of Rama (1991) – spoluautor Gentry Lee
- Rama Revealed (1993) – spoluautor Gentry Lee
Oko času/Odysea času
upraviť- Time's Eye (2004) – spoluautor Stephen Baxter
- Sunstorm (2005) – spoluautor Stephen Baxter
- Firstborn (2007) – spoluautor Stephen Baxter
Iné romány
upraviť- Prelude to Space 1951
- The Sands of Mars (1951)
- Islands in the Sky (1952)
- Childhood's End (1953)
- Earthlight (1955)
- The City and the Stars (1956)
- The Deep Range (1957)
- A Fall of Moondust (1961)
- Dolphin Island (1963)
- Glide Path (1963)
- Imperial Earth (1975)
- The Fountains of Paradise (1979)
- The Songs of Distant Earth (1986)
- Cradle (1988) – spoluautor Gentry Lee
- Beyond the Fall of Night (1990) – spoluautor Gregory Benford
- The Ghost from the Grand Banks (1990)
- The Hammer of God (1993)
- Richter 10 (1996) – spoluautor Mike McQuay
- The Trigger (1999) – spoluautor Michael P. Kube-McDowell
- The Light of Other Days (2000) – spoluautor Stephen Baxter
Zbierky
upraviť- Across the Sea of Stars (1959):
- Childhood's End, Earthlight a 18 ďalších
- Zpráva o třetí planetě (po česky 1982)
- The Sentinel (1983):
- Tales From Planet Earth (1990)
- Tales from the White Hart (1957)
- The Nine Billion Names of God (1967)
- Směr času (po česky 2002)
- Expedition to Earth (1953)
- Tales of Ten Worlds (1962)
- Reach for Tomorrow, 1956
- The Other Side of the Sky, 1958
- From the Ocean, From the Stars, 1962
- The City and the Stars, The Deep Range, The Other Side of the Sky
- An Arthur C. Clarke Omnibus, 1965:
- Childhood's End, Prelude to Space a Expedition to Earth
- Prelude to Mars, 1965:
- Prelude to Space, The Sands of Mars
- A Fall of Moondust, Earthlight, The Sands of Mars
- Of Time and Stars, 1972
- The Wind from the Sun, 1972
- The Best of Arthur C. Clarke, 1973
- Four Great SF Novels, 1978:
- The City and the Stars, The Deep Range, A Fall of Moondust, Rendezvous with Rama
Poviedky a novely
upraviť- The Star
- The Nine Billion Names of God
- A Meeting with Medusa
Nefantastické
upraviť- The Exploration of Space, 1951
- The Challenge of the Space Ship, 1959
- Glide Path: To The Heart of Experimental Technology.In WWII!, 1963
- Lost Worlds of 2001, 1972
- 1984: Spring a Choice of Futures, 1984
- How the World was One: Beyond the Global Village, 1992
- By Space Possesses: Essays on the Exploration of Space, 1993
- Greetings, Carbon-Based Bipeds!: Collected Works 1934-1988, 1999
- From Narnia to a Space Odyssey: The War of Letters Between Arthur C. Clarke and C.S. Lewis, 2003 – spoluautor C. S. Lewis
Filmové spracovania
upraviť- 2001: Vesmírna odysea (A Space Odyssey) (1966)
- 2010: The Year We Make Contact (1984) – podľa románu 2010: Druhá vesmírna odysea
- Rendezvous with Rama (2009?) – podľa románu Stretnutie s Rámom, film je v štádiu príprav
Ocenenia
upraviť- Cena Hugo (3 + 1 retro)
- Cena Nebula (3)
- Cena Locus (1)
- 1974 – román – Rendezvous with Rama
- British SF
- 1974 – Rendezvous with Rama
- Campbell Memorial Award
- 1974 – román – Rendezvous with Rama
- Jupiter Award
- 1974 – Rendezvous with Rama
Referencie
upraviť- ↑ Súpis termínov z astronómie. Kultúra slova (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská), 2017, roč. 51, čís. 1, s. 22. Dostupné online [cit. 2017-07-04]. ISSN 0023-5202.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Arthur C. Clarke
Externé odkazy
upraviť- Životopis na SciFiWorlde (po česky)
- Bibliografia na SciFiWorlde (po česky)
- Biografia a bibliografia na LEGIE (po česky)
- Nadácia Arthura C. Clarka (po anglicky)
- A. C. Clarke na ISFDB (po anglicky)