Otvoriť hlavné menu

Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji

medzinárodný hokejový turnaj reprezentačných mužstiev

Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji je medzinárodný hokejový turnaj reprezentačných mužstiev, ktorý každoročne organizuje Medzinárodná hokejová federácia (International Ice Hockey Federation). Jedná sa o najdôležitejší ročný hokejový turnaj na svete.

Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji
Praha, magistrát na Mariánském náměstí, pohár pro mistra světa IIHF v ledním hokeji (2).jpg
Založené
1920 (V rámci olympijských hier)
1930 (Prvý samostatný turnaj)
Organizátor
Medzinárodná hokejová federácia
Počet tímov
16
12 v divízii I.
12 v divízii II.
8 v divízii III.
Majster sveta 2019
Fínsko Fínsko
Majster sveta 2018
Švédsko Švédsko
Najúspešnejší štát
Rusko Rusko (27 víťazstiev)
Oficiálna stránka
IIHF.com

Predchodcom majstrovstiev sveta boli Majstrovstvá Európy, ktoré sa prvýkrát konali v roku 1910. Prvé majstrovstvá sveta sa konali v 1920 ako súčasť hier VII. Olympiády v Antverpách. Od roku 1930 sa súťaž koná každoročne, s výnimkou rokov 1940 až 1946 a olympijských rokov 1980, 1984 a 1988, kedy sa MS nekonali. V rokoch 1924 až 1968 majstrovstvá sveta boli súčasťou zimných olympijských hier.

Súčasný herný systém turnaja je 16 účastníkov elitnej skupiny. Šestnásť účastníkov je rozdelených do dvoch skupín po 8 družstvách. V rámci skupiny sa stretne každý s každým. Z každej skupiny postúpia štvorica tímov s najvyšším počtom bodov do štvrťfinále. Oba tímy z ôsmych miest automaticky zostúpia do divízie I. Víťazi štvrťfinále postúpia do semifinále, pre porazených štvrťfinalistov sa turnaj skončí. Víťazi semifinale postúpia do finále, kde sa rozhodne o držiteľoch zlatých a strieborných medailí.

Kanada bola prvým dominantným tímom v turnaji, v rokoch 1930 až 1952 vyhrala turnaj 12-krát. Sovietsky zväz sa prvýkrát zúčastnil v roku 1954 a po víťaznom turnaji sa stal veľkým konkurentom Kanady. Od roku 1963 až do rozpadu štátu v roku 1991 bol Sovietsky zväz dominantným tímom, vyhral turnaj 20-krát. V súčasnosti svetovým šampionátom vládne tzv. Veľká sedmička – Česko, Fínsko, Kanada, Švédsko,Slovensko, Rusko, USA[1] V 21. storočí je turnaj otvorenejší. V ére samostatného Slovenska sa majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji konali na Slovensku v roku 2011, dejiskom Majstrovstiev sveta v roku 2011 boli mestá Bratislava a Košice rovnako aj v roku 2019.

Obsah

DejinyUpraviť

Za prvé majstrovstvá sveta IIHF uznáva turnaj, ktorý sa konal v rámci letných olympijských hier v roku 1920 v Belgicku.[2] Turnaja sa zúčastnilo sedem tímov - Belgicko, Česko-Slovensko, Francúzsko, Kanada, Spojené štáty americké, Švédsko a Švajčiarsko.[3] Turnaj vyhrala Kanada. Strieborné medaily získali Spojené štáty americké a bronzové Česko-Slovensko. Turnaj sa hral tzv. Bergvalovým systémom, ktorý bol kritizovaný najmä vo Švédsku. Kvôli kritike nebol systém opäť použitý v ľadovom hokeji.[4]

Kanadská dominancia 1930 – 1952Upraviť

Prvé samostatné majstrovstvá sveta sa konali v roku 1930. Konali sa v Chamonix (Francúzsko), Viedni (Rakúsko) a Berlíne (Nemecko). Kanada po vyhratom finálovom zápasom nad Nemeckom vyhrala prvú zlatú medailu v rámci samostatných majstrovstiev sveta. Spoločne s olympijskými hrami to bola jej štvrtá zlatá medaila v rade. Na majstrovstvách sveta 1933 v Česko-Slovensku sa prvýkrát majstrami sveta stali Spojené štáty americké, keď vo finále zdolali Kanadu. Tým bola prerušená Kanadská séria víťazných turnajov.[5] Do konca tridsiatych rokov Kanada iba v roku 1936 nevyhrala zlatú medailu.

Po druhej svetovej vojne sa Česko-Slovensko rýchlo stalo jedným z vynikajúcich svetových tímov. Vyhrali majstrovstvá sveta 1947, ale bez účasti Kanady. Úspech dokázali zopakovať už v roku 1949 aj s účasťou Kanady. Majstrovstvá sveta 1953 boli odohrané iba za účasti troch krajín – Švédsko, Švajčiarsko a Západné Nemecko. Švédsko vyhralo všetky zápasy a prvýkrát sa stali majstrami sveta.

Kanadsko-sovietska rivalita 1954 – 1962Upraviť

Majstrovstvá sveta v roku 1954 boli označené IIHF ako "začiatok modernej doby medzinárodného hokeja".[6] Turnaj zaznamenal prvú účasť Sovietskeho zväzu v medzinárodnej súťaži. Sovietsky zväz usporiadal prvú hokejovú ligu v roku 1946. Sovietsky zväz po výhre nad Kanadou 7:2 sa stal prvýkrát majstrami sveta. Potom začala rivalita medzi Kanadou a Sovietskym zväzom. O rok neskôr sa oba tímy znovu stretli v poslednej častí turnaja. Kanada vyhrala 5:0 a stala majstrom sveta.[7]Majstrovstvá sveta 1957 sa prvýkrát konal v Moskve v Sovietskom zväze. Kanada a USA odmietli účasť na protest proti potlačeniu maďarského povstania sovietskymi vojskami v roku 1956. Veľa zápasov sa hralo v aréne pre ľadový hokej. Posledné dva zápasy, v ktorých hral Sovietsky zväz, sa hrali na futbalovom štadióne. Predposledný zápas bol proti Česko-Slovensku, na ktorý prišlo 30 000 divákov. Finálový zápas bol proti Švédsku a malo návštevnosť okolo 50 000 divákov. Zápas sa skončil remízou 4:4 a to pre Švédsko bol dostačujúci výsledok pre zisk zlatej medaily.[8]

Kanada sa vrátila na majstrovstvá sveta v roku 1958 a získala dva tituly idúce v rade, Sovieti boli dvakrát strieborní. Na zimných olympijských hrách 1960 v Squaw Valley, vyhrali Spojené štáty americké, ktoré dokázali poraziť Sovietsky zväz a Kanadu.

Majstrovstvá sveta 1961 bol posledným šampionátom organizovaným na otvorenom klzisku. Zlatú medailu vyhrala Kanada, keď dokázala poraziť svojho rivala 5:1 a remizovať 1:1 s Česko-Slovenskom. Ďalšie zlato Kanada vyhrala až v roku 1994. Majstrovstvá sveta 1962 sa prvýkrát konali v Spojených štátoch. Turnaj sa konal v Denveri. Šampionát bol poznačený neúčasťou komunistických krajín – Česko-Slovenska, Sovietskeho zväzu, NDR a Rumunska.[9] Švédsko prvýkrát v histórii porazilo Kanadu a získalo svoju tretiu zlatú medailu na majstrovstvách sveta.

1963 – 1976Upraviť

Na majstrovstvách sveta v roku 1963 v Štokholme získal Sovietsky zväz zlato a začal sériu po sebe nasledujúcich deviatich triumfov na svetovom šampionáte. Na olympijských hrách 1964 sovietski hokejisti vyhrali všetkých sedem zápasov. Kanaďania s piatimi výhrami a dvoma prehrami mali rovnaký počet bodov ako Švédi a Česko-Slovensko. Pred rokom 1964, v prípade rovnakého počtu víťazných a stratených hier, konečné umiestnenie rozhodoval gólový rozdiel medzi súpermi s rovnakým počtom bodov. Použitím týchto pravidiel by Kanada skončila na treťom mieste pred Česko-Slovenskom. Na olympijskom turnaji v Innsbrucku sa však pravidlá zmenili. Gólový rozdiel rozhodoval za celý turnaj. Výsledkom je, že národný tím Kanady bol bez medaily. Sovietsky zväz ovládol zvyšok desaťročia 60. rokov.

V rokoch 1963-1967 boli Sovieti neporaziteľní. Ich víťaznú vlnu v zápasoch prerušilo Česko-Slovensko na zimných olympijských hrách 1968. Napriek prehratému zápasu Sovietsky zväz získal zlatú medailu. Bolo to naposledy, kedy sa olympijské hry tiež počítali ako majstrovstvá sveta.

V roku 1969 hrával Sovietsky zväz a Československo "najviac emocionálne nabité zápasy v histórii medzinárodného hokeja". Právo hostiť turnaj bol pôvodne schválený Česko-Slovensku, ale bolo nútené odmietnuť kvôli Inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-slovenska 1968.[10] Turnaj sa konal v Štokholme vo Švédsku a s týmto medzinárodným napätím bol československý tím odhodlaný poraziť Sovietsky zväz. Sovietsky zväz porazili dvakrát 2:0 a 4:3, ale aj napriek tomu Česko-Slovensko skončilo na treťom mieste a Sovietsky zväz po siedmykrát v rade na prvom mieste.

Po šampionáte Kanaďania zistili, že nemôžu špičkovým európskym tímom konkurovať. Preto začali ešte v roku 1969 na kongrese rokovať s IIHF, aby mohli na Majstrovstvách sveta štartovať profesionáli. Právo hostiť turnaj bolo prvýkrát udelené Kanade - v Montreale a Winnipegu.[11] Rozhodnutie povoliť používanie profesionálnych hráčov však bolo zrušené v januári 1970. Prezident IOC Avery Brundage bol proti myšlienke amatérskych i profesionálnych hráčov súperiacich dohromady. V odozve Kanada odstúpila od medzinárodnej hokejovej súťaže. Kanadský hokejový tím sa nezúčastnil zimných olympijských hier 1972 a 1976. Kanada sa tiež vzdala svojich práv na usporiadanie majstrovstiev sveta 1970, takže sa konali v Štokholme vo Švédsku.

Reprezentácia Sovietskeho zväzu v čele s brankárom Vladislavom Trietiakom, a útočníkmi ako Valerij Charlamov, Alexander Jakušev, Vladimir Petrov a Boris Michajlov získala zlato na majstrovstvách sveta v roku 1970, 1971 a olympijské zlato v roku 1972. Na majstrovstvách sveta v Prahe česko-slovenský tím ukončil sériu získaných zlatých medailí sovietskeho tímu a od roku 1949 získal svoje prvé zlato. Sovietsky tím sa rýchlo vrátil do svojich víťazných vĺn, vyhral majstrovstvá sveta 1973, 1974 a 1975. Majstrovstvá sveta 1976 sa konali v Poľsku. Na turnaji Poľsko prekvapivo porazilo Sovietsky zväz 6:4. Bola to jedna z najväčších senzácií v medzinárodnej histórii hokeja. Poľsko aj napriek prekvapivej výhre nakoniec zostúpilo do Skupiny B (dnešná Divízia I).[12] Sovietsky zväz prehral ešte s Česko-Slovenskom a skončil na 2. mieste. Turnaj vyhral tím Česko-Slovenska.

1976 – 1987Upraviť

Majstrovstvá sveta v Katoviciach v roku 1976 boli prvé za účasti profesionálnych hráčov z NHL. Napriek novým platným pravidlám predstavili Spojené štáty iba osem hráčov a to z klubu Minnesota North Stars a Minnesota Fighting Saints. Prvé plne otvorené majstrovstvá sveta sa konali v roku 1977 vo Viedni. Prvýkrát sa zúčastnili aktívni kanadskí hráči z NHL. Tímy Švédska a Fínska posilnili svoju zostavu z hráčov NHL a WHA. Mnoho hráčov kanadského tímu nebolo na turnaj pripravených a nebolo oboznámených s medzinárodným zápasom. Tím skončil štvrtý, prehral oba zápasy so Sovietskym zväzom, v prvej časti 1:11 a vo finálovej skupine 1:8. Česko-Slovensko získalo zlato a stalo sa tretím tímom (po Kanade a Sovietskom zväze), ktorý dokázal titul majstra obhájiť.[13]

Od roku 1978 získal sovietsky tím päť zlatých medailí v rade a mal neporazenú vlnu víťazných zápasov, ktorá trvala od roku 1981 cez zimné olympijské hry 1984 a až do roku 1985.[14]

Majstrovstvá sveta v roku 1987 vo Viedni boli poznamenané niekoľkými kontroverziami. Na začiatku turnaja zahŕňala súpiska západonemeckého tímu Miroslava Sikoru, poľsko-nemeckého útočníka, ktorý predtým hral za Poľsko na Majstrovstvá sveta do 20 rokov 1977. Sikora sa stal naturalizovaným občanom Západného Nemecka a hral v prvých troch zápasoch a dokázal streliť gól v zápase proti Fínsku ktorý Západné Nemecko vyhralo 3:1. Po skončení zápasu zahájilo Fínsko protest a požadovalo, aby bol výsledok skontumovaný, pretože Nemci použili neoprávneného hráča. V tej dobe hráči nemali za žiadnych okolností možnosť zmeniť národnosti a IIHF súhlasil s prevrátením výsledku a pridelil dva body Fínsku. To rozhnevalo nemeckého úradníka, ktorý podal protest na rakúskom súde. Nemecko dostalo späť body zo zápasov s Fínskom a Kanadou. Tento ťah ovplyvnil priebeh šampionátu, Fínsko by sa dostalo do medailovej skupiny namiesto Švédska. Švédsko získalo od roku 1962 svoju prvú zlatú medailu. Formát turnaja sa tiež stal kontroverzným, pretože Sovietsky zväz skončil neporazený, ale švédsky tím, ktorý stratil tri zápasy v základnej časti, sa stal majstrom sveta vďaka lepšiemu gólovému rozdielu a to najmä pre víťazstvo 9:0 nad Kanadou.[15]

1989 – 1992Upraviť

Pred rokom 1989 hráči, ktorí žili v Sovietskom zväze, v Česko-Slovensku a v ďalších krajinách za železnou oponou, nemohli odísť a hrať v NHL.[16] V marci 1989 sa Sergej Prjachin stal prvým členom sovietskeho národného tímu, ktorý mal dovolené hrať za tím, ktorý nebol sovietskym.[17] Niekoľko sovietskych hráčov, vrátane Igora Larionova a Vjačeslava Fetisova, chcelo odísť a hrať v NHL. Sovietski úradníci sa dohodli, že budú môcť hráči odísť, ak budú hrať jeden finálový turnaj s národným tímom. Hráči s tým súhlasili a Sovietsky zväz vyhral 21. titul majstra sveta.[18] Krátko potom začali sovietski hráči zaplavovať NHL.

Sovietsky zväz sa rozpadol v decembri 1991. Deväť bývalých sovietskych štátov sa stalo súčasťou IIHF a začalo súťažiť v medzinárodných súťažiach, vrátane Bieloruska, Kazachstanu, Lotyšska a Ukrajiny. Rusko bolo menované nástupcom Sovietskeho zväzu. Vďaka tejto záplave nových tímov IIHF rozšíril počet tímov z ôsmich na dvanásť.[19] Od roku 1963 do roku 1991 získali iba štyri tímy medailu na majstrovstvách sveta: Sovietsky zväz, Česko-Slovensko (iba trikrát odišlo bez medaily), Švédsko a Kanada. Sovieti vyhrali medailu v každom turnaji, v ktorom sa zúčastnili (1954-1991). Na Majstrovstvách sveta v roku 1992 získalo Švédsko po druhej v rade zlato. Fínsko získalo striebornú medailu, prvú medailu z majstrovstvá sveta (fínsky tím predtým získal striebro na zimných olympijských hrách v roku 1988).[20]

1993 – súčasnosťUpraviť

Česko-Slovensko sa v januári 1993 rozdelilo na Česko a Slovensko. IIHF uznal tím Česka ako nástupcu Československa a udržal si pozíciu v najvyššej divízii. Slovenský tím v roku 1993 nehral žiadnu divíziu MS. V roku 1994 začal v skupine C/1 a bol nútený vypracovať si svoju cestu nahor. V nasledujúcom desaťročí dominovala takzvaná "Veľká šestka" - Kanada, Česko, Fínsko, Rusko, Švédsko a Spojené štáty. V rokoch 1992 až 1996 vyhralo majstrovstvá sveta päť rôznych tímov.[21] Na Majstrovstvách sveta 1993 získalo Rusko svoj prvý titul ako nezávislý štát a Česko získalo svoju prvú medailu (bronz). V roku 1994 kanadský tím porazil Fínsko vo finále, a získal po 23 rokoch zlatú medailu. Nasledujúci rok vo Švédsku vyhral fínsky tím svoju prvú zlatú medailu.[22] V roku 1996 Česko získalo svoj prvý titul majstra sveta ako samostatná krajina. Počas tohto obdobia boli Spojené štáty jediní z "Veľkej šestky", ktorí nezískali zlatú medailu, aj keď vyhrali Svetový pohár 1996.[23]

Od roku 1996 do roku 2001 získalo Česko šesť medailí v rade, a tri zlaté medaile v rade, v rokoch 1999 až 2001.[24] V roku 2002 boli favoritom, ale vo štvrťfinále ich vyradilo Rusko. Finále bolo medzi Ruskom a Slovenskom. V čase 58:20 Peter Bondra strelil gól na 4:3 a Slovensko mohlo oslavovať prvý historický titul majstra sveta. [25] Na majstrovstvách sveta 2003 Švédsko predviedlo vo štvrťfinále proti Fínsku historický obrat z 1:5 na konečných 6:5.[26]

Majstrovstvá sveta 2010 sa konali v Nemecku. Prvý zápas medzi Nemeckom a Spojenými štátmi, ktorý sa odohrával v Veltins-Arena, mal návštevnosť 77 803 divákov. Bol to nový rekord pre najnavštevovanejší zápas v hokejovej histórii.[27] Turnaj bol známy tým, že mal niekoľko prekvapivých výsledkov v základnej skupine: Švajčiarsko porazilo Kanadu prvýkrát v rámci majstrovstiev sveta [28], Nórsko porazilo neskoršieho majstra sveta Česko[29], Dánsko porazilo Fínsko a Spojené štáty hrali o udržanie v elitnej divízii. Nemecký tím, ktorý skončil na 15. mieste v roku 2009 a zostupu sa vyhol, pretože mal právo hostiť turnaj 2010, prvýkrát v play-off postúpil do semifinále. Skončili na 4. mieste po tom, čo prehral zápas o bronz. Švédsko získalo bronzovú medailu. Zlatú medailu vyhralo Česko a ukončila ruskú sériu víťazných zápasov v rade. Rusko v rokoch 2007 - 2010 vyhralo 27 zápasov v rade.[30]

Majstrovstvá sveta 2011 sa konali na Slovensku v mestách Bratislava a Košice. V histórii samostatného Slovenska bolo toto hostiteľstvo prvé. Fínsko získalo druhú zlatú medailu, keď vo finále zdolali 6:1 Švédsko. Česko získalo bronzovú medailu.[31]

Turnaj v roku 2012 sa konal vo Švédsku a Fínsku. Švédsko po 11 rokoch bolo prvýkrát vyradené vo štvrťfinále. Rusko vo finále porazilo Slovensko, zatiaľ čo Česko porazilo Fínsko v zápase o bronzovú medailu.[32]

Švajčiarsko na majstrovstvách sveta 2013 získalo prvýkrát od roku 1953 medailu. Na turnaji prehralo len finálový zápas proti Švédsku. Švédsko sa stalo prvou krajinou, ktorá v play off vyhrala zlatú medailu v domácom prostredí.[33]

Majstrovstvá sveta 2015 sa konali v Prahe a Ostrave, boli to najnavštevovanejšie majstrovstvá sveta v histórii. Turnaj vyhrala Kanada, ktorá vyhrala všetky zápasy a vo finále porazila Rusko pomerom 6:1. Kanada titul obhájila v roku 2016 v Rusku, keď vo finále zdolala Fínsko, ktoré na turnaji vyhralo všetky zápasy, okrem zápasu o zlatú medailu.[34] Na turnaji Maďarsko porazilo Bielorusko 5:2 a po 77 rokoch vyhral prvý zápas v elitnej divízii. Posledný zápas, ktorý v elitnej divízii vyhrali, bol proti Belgicku na majstrovstvách sveta 1939.[35]

PravidláUpraviť

Všetky medzinárodné turnaje organizované IIHF dodržiavajú pravidlá stanovené v IIHF Official Rule Book.[36] Niektoré z nich sa mierne líšia od NHL. Medzi hlavné rozdiely patrí predovšetkým veľkosť klziska, trest za porušenie a maximálny počet hráčov v stretnutí.[37]

Oprávnenie hráča hrať na turnajiUpraviť

Majstrovstvá sveta boli otvorené všetkým hráčom, profesionálnym a amatérskym, od roku 1977. IIHF uvádza nasledujúce požiadavky na to, aby mohol hráč na turnaji hrať:[38]

  • Každý súťažiaci musí byť v kompetencii národného združenia pridruženého k IIHF.
  • Každý športovec musí byť občanom štátu, ktorý zastupuje.
  • V deň začatia šampionátu musí mať hráč najmenej 18 rokov.

Herný systémUpraviť

Šestnásť účastníkov je rozdelených do dvoch skupín po 8 tímoch. Zloženie skupiny je dané na základe podľa poradia tímov v rebríčku IIHF:

Skupina A Skupina B
2. 1.
4. 3.
6. 5.
7. 8.
10. 9.
11. 12.
14. 13.
15. 16.

V rámci skupiny sa stretne každý s každým. Za víťazstvo v základnej hracej dobe sa udeľujú 3 body, za víťazstvo po predĺžení či samostatných nájazdoch 2 body, za prehru po predĺžení či samostatných nájazdoch 1 bod a za prehru v základnej hracej dobe 0 bodov. Z každej skupiny postúpi štvorica tímov s najvyšším počtom bodov do štvrťfinále playoff. Pre tímy na piatych až ôsmych miestach v skupinách turnaj skončí. Oba tímy z ôsmych miest automaticky zostúpia do 1. divízie (neplatí pre usporiadateľa budúcich MS).

Vo štvrťfinále tím z prvého miesta jednej skupiny hrá proti tímu zo štvrtého miesta z opačnej skupiny. Tím na druhom mieste jednej skupiny hrá proti tímu z tretieho miesta z opačnej skupiny. Víťazi postupujú do semifinále. Víťazní semifinalisti postúpi do finále, kde sa rozhoduje o držiteľoch zlatých a strieborných medailí, zatiaľ čo porazení semifinalisti sa stretnú v zápase o bronzovú medailu.[39]

FormátUpraviť

Formát turnaja sa v priebehu rokov menil. V roku 1951 boli účastníci rozdelení do 2 skupín podľa výkonnosti. Od roku 1961 sa hralo v troch skupinách - A, B, C. V roku 2001 došlo k zmene formátu pri nižších výkonnostných skupinách. Skupina B sa zmenila na I. divíziu, skupina C na II. divíziu, pričom každá divízia pozostávala z dvoch rovnocenných skupín po 6 tímov. V roku 2004 pribudla III. divízia. Od roku 2012 už nie sú skupiny v rámci I. a II. divízie rovnocenné. Lepších 6 tímov z každej divízie hrá v skupine A, zvyšných 6 v skupine B.

  • Top Divízia: 16 tímov – víťaz sa stáva majstrom sveta v ľadovom hokeji, posledné dva tímy zostupujú do I. A divízie
  • I. divízia, skupina A: 6 tímov – najlepšie dva tímy postupujú do Top divízie, posledný tím zostupuje do I. B divízie
  • I. divízia, skupina B: 6 tímov – víťaz postupuje do I. A divízie, posledný tím zostupuje do II. A divízie
  • II. divízia, skupina A: 6 tímov – víťaz postupuje do I. B divízie, posledný tím zostupuje do II. B divízie
  • II. divízia, skupina B: 6 tímov – víťaz postupuje do II. A divízie, posledný tím zostupuje do III. divízie
  • III. divízia: 6 až 8 tímov – víťaz postupuje do II. B divízie

Zúčastnené krajinyUpraviť

P.Ú Krajina Debut Posledná účasť Aktuálna divízia
78   Česko-Slovensko 1920 2019 Top Divízia
77   Švédsko 1920 2019 Top Divízia
70   Kanada 1920 2019 Top Divízia
68   USA 1920 2019 Top Divízia
67   Fínsko 1939 2019 Top Divízia
62   Nemecko 1928 2019 Top Divízia
61   Rusko/  Sovietsky zväz 1954 2019 Top Divízia
51   Švajčiarsko 1920 2019 Top Divízia
35   Nórsko 1937 2019 Top Divízia
31   Rakúsko 1928 2019 Top Divízia
30   Francúzsko 1920 2019 Top Divízia
29   Poľsko 1928 2002 I. divízia, skupina A
29   Taliansko 1930 2019 Top Divízia
27   Lotyšsko 1933 2019 Top Divízia
23   Slovensko 1996 2019 Top Divízia
19   Bielorusko 1998 2018 I. divízia, skupina A
17   Dánsko 1949 2019 Top Divízia
15   Veľká Británia 1924 2019 Top Divízia
12   Belgicko 1920 1950 II. divízia, skupina A
12   Maďarsko 1928 2016 I. divízia, skupina A
11   Japonsko 1930 2004 I. divízia, skupina B
9   Ukrajina 1999 2007 I. divízia, skupina A
9   Slovinsko 2002 2017 I. divízia, skupina A
8   Rumunsko 1931 1977 II. divízia, skupina A
8   Kazachstan 1998 2016 I. divízia, skupina A
4   Holandsko 1935 1981 I. divízia, skupina B
1   Austrália 1960 1960 II. divízia, skupina A
1   Litva 1938 1938 I. divízia, skupina B
1  Južná Kórea 2018 2018 I. divízia, skupina A

Zaniknuté krajinyUpraviť

P.Ú Krajina Debut Posledná účasť
14   NDR 1957 1985
1   Juhoslávia 1939 1939

Zoznam turnajovUpraviť

Do roku 2017 sa uskutočnilo 81 turnajov. Od roku 1920 do 1930 sa zimné olympijské hry v ľadovom hokeji počítali ako majstrovstvá sveta a medzi nimi sa nekonal žiaden samostatný turnaj. Majstrovstvá sveta sa nekonali v rokoch 1940 – 1946 pre druhú svetovú vojnu a v olympijských rokoch 1980, 1984 a 1988. Desať krajín získalo na majstrovstvách sveta zlatú medailu a celkovo štrnásť získalo medaily. Kanada získala 49 medailí, najviac zo všetkých krajín. Sovietsky zväz, ktorý začal súťažiť v roku 1954 a naposledy súťažil v roku 1991, získal medailu v každom turnaji, do ktorého vstúpil. Po vyhratých majstrovstvách sveta 2006 sa Švédsko stalo prvou krajinou, ktorá vyhrala zlatú medailu z olympijských hier a z majstrovstiev sveta v jednom roku.[40]

P. č. Rok   Zlato   Striebro   Bronz Miesto
1. 1920   Kanada (1)   USA (1)   Česko-Slovensko (1)   Antverpy (Belgicko) – LOH
2. 1924   Kanada (2)   USA (2)   Veľká Británia (1)   Chamonix (Francúzsko) – ZOH
3. 1928   Kanada (3)   Švédsko (1)   Švajčiarsko (1)   St. Moritz (Švajčiarsko) – ZOH
4. 1930   Kanada (4)   Nemecko (1)   Švajčiarsko (2)   Chamonix (Francúzsko),   Viedeň (Rakúsko),

  Berlín (Nemecko)

5. 1931   Kanada (5)   USA (3)   Rakúsko (1)   Krynica-Zdrój (Poľsko)
6. 1932   Kanada (6)   USA (4)   Nemecko (1)   Lake Placid (USA) – ZOH
7. 1933   USA (1)   Kanada (1)   Česko-Slovensko (2)   Praha (Česko-Slovensko)
8. 1934   Kanada (7)   USA (5)   Nemecko (2)   Miláno (Taliansko)
9. 1935   Kanada (8)   Švajčiarsko (1)   Veľká Británia (2)   Davos (Švajčiarsko)
10. 1936   Veľká Británia (1)   Kanada (2)   USA (1)   Garmisch-Partenkirchen (Nemecko) – ZOH
11. 1937   Kanada (9)   Veľká Británia (1)   Švajčiarsko (3)   Londýn (Spojené kráľovstvo)
12. 1938   Kanada (10)   Veľká Británia (2)   Česko-Slovensko (3)   Praha (Česko-Slovensko)
13. 1939   Kanada (11)   USA (6)   Švajčiarsko (4)   Zürich, Bazilej (Švajčiarsko)
V rokoch 19401946 sa Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji nekonali (druhá svetová vojna)
14. 1947   Česko-Slovensko (1)   Švédsko (2)   Rakúsko (2)   Praha (Česko-Slovensko)
15. 1948   Kanada (12)   Česko-Slovensko (1)   Švajčiarsko (5)   St. Moritz (Švajčiarsko) – ZOH
16. 1949   Česko-Slovensko (2)   Kanada (3)   USA (2)   Štokholm (Švédsko)
17. 1950   Kanada (13)   USA (7)   Švajčiarsko (6)   Londýn (Spojené kráľovstvo)
18. 1951   Kanada (14)   Švédsko (3)   Švajčiarsko (7)   Paríž (Francúzsko)
19. 1952   Kanada (15)   USA (8)   Švédsko (1)   Oslo, Drammen, Sandvika, Lilleström (Nórsko) – ZOH
20. 1953   Švédsko (1)   NSR (2)   Švajčiarsko (8)   Zürich, Bazilej (Švajčiarsko)
21. 1954   Sovietsky zväz (1)   Kanada (4)   Švédsko (2)   Štokholm (Švédsko)
22. 1955   Kanada (16)   Sovietsky zväz (1)   Česko-Slovensko (4)   Krefeld, Düsseldorf, Dortmund, Kolín nad Rýnom (NSR)
23. 1956   Sovietsky zväz (2)   USA (9)   Kanada (1)   Cortina d’Ampezzo (Taliansko) – ZOH
24. 1957   Švédsko (2)   Sovietsky zväz (2)   Česko-Slovensko (5)   Moskva (Sovietsky zväz)
25. 1958   Kanada (17)   Sovietsky zväz (3)   Švédsko (3)   Oslo (Nórsko)
26. 1959   Kanada (18)   Sovietsky zväz (4)   Česko-Slovensko (6)   Praha, Bratislava, Brno, Ostrava, Kladno, Kolín,

Mladá Boleslav, Plzeň (Česko-Slovensko)

27. 1960   USA (2)   Kanada (5)   Sovietsky zväz (1)   Squaw Valley (USA) – ZOH
28. 1961   Kanada (19)   Česko-Slovensko (2)   Sovietsky zväz (2)   Ženeva, Lausanne (Švajčiarsko)
29. 1962   Švédsko (3)   Kanada (6)   USA (3)   Colorado Springs, Denver (USA)
30. 1963   Sovietsky zväz (3)   Švédsko (4)   Česko-Slovensko (7)   Štokholm (Švédsko)
31. 1964   Sovietsky zväz (4)   Švédsko (5)   Česko-Slovensko (8)   Innsbruck (Rakúsko) – ZOH
32. 1965   Sovietsky zväz (5)   Česko-Slovensko (3)   Švédsko (4)   Tampere (Fínsko)
33. 1966   Sovietsky zväz (6)   Česko-Slovensko (4)   Kanada (2)   Ľubľana, Záhreb (Juhoslávia)
34. 1967   Sovietsky zväz (7)   Švédsko (6)   Kanada (3)   Viedeň (Rakúsko)
35. 1968   Sovietsky zväz (8)   Česko-Slovensko (5)   Kanada (4)   Grenoble (Francúzsko) – ZOH
36. 1969   Sovietsky zväz (9)   Švédsko (7)   Česko-Slovensko (9)   Štokholm (Švédsko)
37. 1970   Sovietsky zväz (10)   Švédsko (8)   Česko-Slovensko (10)   Štokholm (Švédsko)
38. 1971   Sovietsky zväz (11)   Česko-Slovensko (6)   Švédsko (5)   Bern, Ženeva (Švajčiarsko)
39. 1972   Česko-Slovensko (3)   Sovietsky zväz (5)   Švédsko (6)   Praha (Česko-Slovensko)
40. 1973   Sovietsky zväz (12)   Švédsko (9)   Česko-Slovensko (11)   Moskva (Sovietsky zväz)
41. 1974   Sovietsky zväz (13)   Česko-Slovensko (7)   Švédsko (7)   Helsinki (Fínsko)
42. 1975   Sovietsky zväz (14)   Česko-Slovensko (8)   Švédsko (8)   Mníchov, Düsseldorf (NSR)
43. 1976   Česko-Slovensko (4)   Sovietsky zväz (6)   Švédsko (9)   Katovice (Poľsko)
44. 1977   Česko-Slovensko (5)   Švédsko (10)   Sovietsky zväz (3)   Viedeň (Rakúsko
45. 1978   Sovietsky zväz (15)   Česko-Slovensko (9)   Kanada (5)   Praha (Česko-Slovensko)
46. 1979   Sovietsky zväz (16)   Česko-Slovensko (10)   Švédsko (10)   Moskva (Sovietsky zväz)
V roku 1980 sa Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji nekonali (Zimné olympijské hry)
47. 1981   Sovietsky zväz (17)   Švédsko (11)   Česko-Slovensko (12)   Štokholm, Göteborg (Švédsko)
48. 1982   Sovietsky zväz (18)   Česko-Slovensko (11)   Kanada (6)   Helsinki, Tampere (Fínsko)
49. 1983   Sovietsky zväz (19)   Česko-Slovensko (12)   Kanada (7)   Dortmund, Düsseldorf, Mníchov (NSR)
V roku 1984 sa Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji nekonali (Zimné olympijské hry)
50. 1985   Česko-Slovensko (6)   Kanada (7)   Sovietsky zväz (4)   Praha (Česko-Slovensko)
51. 1986   Sovietsky zväz (20)   Švédsko (12)   Kanada (8)   Moskva (Sovietsky zväz)
52. 1987   Švédsko (4)   Sovietsky zväz (7)   Česko-Slovensko (13)   Viedeň (Rakúsko)
V roku 1988 sa Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji nekonali (Zimné olympijské hry)
53. 1989   Sovietsky zväz (21)   Kanada (8)   Česko-Slovensko (14)   Štokholm, Södertälje (Švédsko)
54. 1990   Sovietsky zväz (22)   Švédsko (13)   Česko-Slovensko (15)   Bern, Fribourg (Švajčiarsko)
55. 1991   Švédsko (5)   Kanada (9)   Sovietsky zväz (5)   Helsinki, Tampere, Turku (Fínsko)
56. 1992   Švédsko (6)   Fínsko (1)   Česko-Slovensko (16)   Praha, Bratislava (Česko-Slovensko)
57. 1993   Rusko (1/23)   Švédsko (14)   Česko (1/17)   Mníchov, Dortmund (Nemecko)
58. 1994   Kanada (20)   Fínsko (2)   Švédsko (11)   Bolzano, Canazei, Miláno (Taliansko)
59. 1995   Fínsko (1)   Švédsko (15)   Kanada (9)   Štokholm, Gävle (Švédsko)
60. 1996   Česko (1/7)   Kanada (10)   USA (4)   Viedeň (Rakúsko)
61. 1997   Kanada (21)   Švédsko (16)   Česko (2/18)   Helsinki, Tampere, Turku (Fínsko)
62. 1998   Švédsko (7)   Fínsko (3)   Česko (3/19)   Zürich, Bazilej (Švajčiarsko)
63. 1999   Česko (2/8)   Fínsko (4)   Švédsko (12)   Oslo, Hamar, Lillehammer (Nórsko)
64. 2000   Česko (3/9)   Slovensko (1)   Fínsko (1)   Petrohrad (Rusko)
65. 2001   Česko (4/10)   Fínsko (5)   Švédsko (13)   Hannover, Kolín nad Rýnom, Norimberg (Nemecko)
66. 2002   Slovensko (1)   Rusko (1/8)   Švédsko (14)   Göteborg, Jönköping, Karlstad (Švédsko)
67. 2003   Kanada (22)   Švédsko (17)   Slovensko (1)   Helsinki, Tampere, Turku (Fínsko)
68. 2004   Kanada (23)   Švédsko (18)   USA (5)   Praha, Ostrava (Česko)
69. 2005   Česko (5/11)   Kanada (11)   Rusko (1/6)   Viedeň, Innsbruck (Rakúsko)
70. 2006   Švédsko (8)   Česko (1/13)   Fínsko (2)   Riga (Lotyšsko)
71. 2007   Kanada (24)   Fínsko (6)   Rusko (2/7)   Moskva, Mytišči (Rusko)
72. 2008   Rusko (2/24)   Kanada (12)   Fínsko (3)   Quebec, Halifax (Kanada)
73. 2009   Rusko (3/25)   Kanada (13)   Švédsko (15)   Bern, Kloten (Švajčiarsko)
74. 2010   Česko (6/12)   Rusko (2/9)   Švédsko (16)   Kolín nad Rýnom, Mannheim (Nemecko)
75. 2011   Fínsko (2)   Švédsko (19)   Česko (4/20)   Bratislava, Košice (Slovensko)
76. 2012   Rusko (4/26)   Slovensko (2)   Česko (5/21)   Helsinki (Fínsko) a   Štokholm (Švédsko)
77. 2013   Švédsko (9)   Švajčiarsko (2)   USA (6)   Štokholm (Švédsko) a   Helsinki (Fínsko)
78. 2014   Rusko (5/27)   Fínsko (7)   Švédsko (17)   Minsk, (Bielorusko)
79. 2015   Kanada (25)   Rusko (3/10)   USA (7)   Praha, Ostrava (Česko)
80. 2016   Kanada (26)   Fínsko (8)   Rusko (3/8)   Moskva, Petrohrad (Rusko)
81. 2017   Švédsko (10)   Kanada (14)   Rusko (4/9)   Kolín nad Rýnom (Nemecko) a   Paríž (Francúzsko)
82. 2018   Švédsko (11)   Švajčiarsko (3)   USA (8)   Kodaň, Herning (Dánsko)
83. 2019   Fínsko (3)   Kanada (15)   Rusko (5/10)   Bratislava, Košice (Slovensko)
84. 2020   Zürich, Lausanne (Švajčiarsko)
85. 2021   Minsk (Bielorusko) a   Riga (Lotyšsko)
86. 2022   Helsinki, Tampere (Fínsko)
87. 2023   Petrohrad (Rusko)
88. 2024   Praha, Ostrava (Česko)
89. 2025   Švédsko,   Dánsko (mestá budú upresnené)

Historická tabuľka – medailyUpraviť

Poradie Krajina   Zlato   Striebro   Bronz Spolu
1.   Rusko
  Sovietsky zväz
Spolu 
5
22
27
3
7
10
5
5
10
13
34
47
2.   Kanada 26 15 9 50
3.   Česko
  Česko-Slovensko
Spolu 
6
6
12
1
12
13
5
16
21
12
34
47
4.   Švédsko 11 19 17 47
5.   Fínsko 3 8 3 14
6.   USA 2 9 8 19
7.   Veľká Británia 1 2 2 5
8.   Slovensko 1 2 1 4
9.   Švajčiarsko 0 3 8 11
10.   Nemecko 0 2 2 4
11.   Rakúsko 0 0 2 2

Historická tabuľka – usporiadanieUpraviť

Majstrovstvá sveta organizovalo 20 krajín. Z toho len 4 z nich dokázali v domácom prostredí vyhrať zlato: Československo (1947, 1972, 1985), USA (1960), ZSSR (1973, 1979, 1986) a Švédsko (2013).

Krajina LOH ZOH MS Spolu
  Švédsko 1949, 1954, 1963, 1969, 1970, 1981, 1989, 1995, 2002, 2012, 2013, 2025 12
  Česko-Slovensko/  Česko 1933, 1938, 1947, 1959, 1972, 1978, 1985, 1992, 2004, 2015, 2024 11
  Švajčiarsko 1928, 1948 1935, 1939, 1953, 1961, 1971, 1990, 1998, 2009, 2020 11
  Fínsko 1965, 1974, 1982, 1991, 1997, 2003, 2012, 2013, 2022 9
  Nemecko 1936 1930, 1955, 1975, 1983, 1993, 2001, 2010, 2017 9
  Sovietsky zväz/  Rusko 1957, 1973, 1979, 1986, 2000, 2007, 2016, 2023 8
  Rakúsko 1964 1930, 1967, 1977, 1987, 1996, 2005 7
  Francúzsko 1924, 1968 1930, 1951, 2017 5
  Nórsko 1952 1958, 1999 3
  Taliansko 1956 1934, 1994 3
  USA 1932, 1960 1962 3
  Bielorusko 2014, 2021 2
  Dánsko 2018, 2025 2
  Lotyšsko 2006, 2021 2
  Poľsko 1931, 1976 2
  Slovensko 2011, 2019 2
  Veľká Británia 1937, 1950 2
  Belgicko 1920 1
  Juhoslávia 1966 1
  Kanada 2008 1
  Maďarsko 0
  Ukrajina 0

Vysvetlivky:

LOH - súčasťou Letných olympijských hier

ZOH - súčasťou Zimných olympijských hier

Najnavštevovanejšie majstrovstvá svetaUpraviť

P. Rok Krajina Návštevnosť Počet zápasov Priemer na zápas
1. 2015   Česko 741 700 64 11 589
2. 2017   Francúzsko/  Nemecko 686 391 64 10 725
3. 2014   Bielorusko 643 434 64 10 054
4. 2004   Česko 552 097 56 9 858
5. 2010   Nemecko 548 768 56 9 799

Štatistiky jednotlivých hráčovUpraviť

Hráči s najviac účasťami

P Krajina Počet MS Roky
1 Mathias Seger   Švajčiarsko 16 1998–2014
2 Petteri Nummelin   Fínsko 15 1995–2010
3 Sven Tumba   Švédsko 14 1952–1966
Jiří Holík   Československo 1964–1977
5 Lasse Oksanen   Fínsko 13 1964–1977
Vladislav Tretiak   Sovietsky zväz 1970–1983
Udo Kiessling   Nemecko 1973–1991 + skupina B 1974–1975
Dieter Hegen   Nemecko 1982–1998


Hráči s najviac zápasmi

P Krajina Počet zápasov
1 Jiří Holík   Československo 123
2 Lasse Oksanen   Fínsko 117
Vladislav Tretiak   Sovietsky zväz
Dieter Hegen   NSR
Vjačeslav Fetisov   Sovietsky zväz
6 Oldřich Machač   Československo 113
7 Boris Michajlov   Sovietsky zväz 105
Valerij Charlamov   Sovietsky zväz
9 Petteri Nummelin   Fínsko 104
10 Udo Kiessling   NSR 103
11 Vladimír Petrov   Sovietsky zväz 102
Vladimír Martinec   Československo
František Pospíšil   Československo
14 Alexandr Malcev   Sovietsky zväz 101
Sergej Makarov   Sovietsky zväz
Valerij Vasiljev   Sovietsky zväz


Hráči s najviac bodmi

P Krajina Počet
bodov
1 Boris Michajlov   Sovietsky zväz 164
2 Valerij Charlamov   Sovietsky zväz 156
3 Alexandr Maltsev   Sovietsky zväz 153
4 Vladimír Petrov   Sovietsky zväz 152
5 Sergej Makarov   Sovietsky zväz 124
6 Veniamin Alexandrov   Sovietsky zväz 116
7 Sven Tumba   Švédsko 113
8 Vladimír Martinec   Československo 111
9 Anatolij Firsov   Sovietsky zväz 110
10 Jiří Holík   Československo 103

ZaujímavostiUpraviť

  1. Prvé majstrovstvá sveta v hokeji boli na Letných olympijských hrách v roku 1920 v Antverpách v Belgicku a doteraz len raz (vtedy) boli MS v hokeji súčasťou LOH.
  2. Sovietsky zväz organizoval Majstrovstvá sveta v hokeji až v roku 1957.
  3. Kanada vyhrala prvých 6 šampionátov v histórii MS.
  4. Kanada prvýkrát organizovala MS v hokeji až v roku 2008, keď už mala 24 zlatých medailí.
  5. Najviac medailí získala Kanada.
  6. Doteraz najviac dejísk mali Majstrovstvá sveta v hokeji 1959 v Česko-Slovensku, dejísk bolo až 8.
  7. Najviac hostili MS Švédsko a Švajčiarsko (berie sa aj MS 2020).
  8. Nový systém MS sa prvýkrát použil na MS 2012 v hokeji vo Fínsku a Švédsku.
  9. Vo finále sa presne po 10 rokoch stretlo Rusko so Slovenskom (2002 a 2012).
  10. MS v Juhoslávii sa konali v Ľubľane (teraz Slovinsko).

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Serious concerns for Slovaks [online]. iihf.com, 26.5.2009, [cit. 2017-09-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. IIHF World Championships [online]. iihf.com, 25.04.2011, [cit. 2017-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Story #21 - Ice hockey debuts at the olympics [online]. iihf.com, [cit. 2017-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. The Birth of Swedish Ice Hockey – Antwerp 1920 [online]. iihf.com, [cit. 2017-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Story #78–USA wins its first and so far only Worlds in 1933, denying Canada for the first time [online]. iihf.com, [cit. 2017-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Soviets hammer Canada, win gold at their first worlds [online]. iihf.com, [cit. 2017-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. Story #94–Penticton Vees defeat Soviets to reclaim World Championship gold [online]. iihf.com, [cit. 2017-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. Story #71–Worlds final in front of 50,000 fans at soccer stadiuma [online]. iihf.com, [cit. 2017-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. Zhrnutie a vysvetlenia (vo francúzskom jazyku) [online]. passionhockey.com, [cit. 2017-09-29]. Dostupné online. (po francúzsky)
  10. Story #18–Two games Czechoslovakia simply couldn’t lose [online]. iihf.com, [cit. 2017-09-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. Story #40–Finally, Canada to host the World Championship [online]. iihf.com, [cit. 2017-09-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. Story #39–Poland scores biggest shocker in World Championship history [online]. iihf.com, [cit. 2017-09-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. Story #13–After a seven-year absence, Canada returns to the Worlds [online]. iihf.com, [cit. 2017-10-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. Story #62–Soviets’ revenge for Lake Placid – 13–1 over Sweden [online]. iihf.com, [cit. 2017-10-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. Story #44–Amid turmoil, Sweden wins first gold in a quarter of a century [online]. iihf.com, [cit. 2017-10-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. Pincus 2006 [online]. [Cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. Boer 2006 [online]. [Cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. Story #65–Igor Larionov openly revolts against coach, system [online]. iihf.com, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. Story #42;Breakup of old Europe creates a new hockey world [online]. iihf.com, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. Story #95–1988 Olympic silver – Finland is finally a true hockey power [online]. iihf.com, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. Story #77–Recently separated, Czechs and Slovaks meet in World Championships final [online]. iihf.com, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. Story #26–Tupu, Hupu & Lupu take Finland to the top of the World [online]. iihf.com, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. Maple Leaf Wilts Under Stars & Stripes [online]. The New York Times., [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. Story #64–Moravec’s OT winner cements Czech dominance [online]. iihf.com, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  25. Story #22–Bondra’s bomb – the biggest thing for Slovakia since independence. [online]. iihf.com, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  26. As good as it gets [online]. Sports Illustrated, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  27. Germany beats US in OT before record hockey crowd at worlds [online]. The Sports Network, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  28. Switzerland pick up first ever win over Canada at Worlds [online]. The Sports Network, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. Russia, Sweden reach second round at WHC; Norway beats Czechs [online]. The Sports Network, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  30. WHC: Czechs upset Russia for gold; Sweden takes bronze [online]. The Sports Network, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  31. Finland defeats Sweden for gold at World Hockey Championship [online]. The Sports Network, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  32. Russia cruises to world championship gold [online]. The Sports Network, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  33. Sweden defeats Switzerland to win Worlds Gold at Home [online]. The Sports Network, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  34. Connor-da Gold! [online]. iihfworlds2016.com, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  35. Happy day for Hungary [online]. iihfworlds2016.com, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  36. IIHF Rule Book [online]. iihf.com, 11.11.2016, [cit. 2017-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  37. NHL-IIHF Major rule differences [online]. iihf.com, [cit. 2017-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  38. IIHF Eligibility [online]. iihf.com, [cit. 2017-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  39. Format & Rules [online]. iihf.com, [cit. 2017-10-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  40. Sweden Completes 'Double' at IIHF Worlds [online]. The Sports Network, [cit. 2017-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
Externé odkazyUpraviť