Kokosovník

	Kokosovník obyčajný
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Skupina	krytosemenné (Angiospermae)
Oddelenie	magnóliorasty (Magnoliophyta)
Trieda (classis)	jednoklíčnolistové (Monocotyledonopsida)
Rad (ordo)	arekotvaré (Arecales)
Čeľaď (familia)	arekovité (Arecaceae)
Rod (genus)	kokosovník (Cocos)
Druh (species)	kokosovník obyčajný (Cocos nucifera)
Vedecký názov
	Cocos nucifera; Linnaeus
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Kokosovník (lat. Cocos) je rod paliem (čeľaď: arekovité). Jeho jediný druh je kokosovník obyčajný (iné názvy: palma kokosová, kokosovník orechoplodový, ľudovo kokosová palma, lat. Cocos nucifera). Je pestovaný pre svoje plody, respektíve semená, nazývané kokosový orech alebo kokos. Pochádza pravdepodobne z juhovýchodnej Ázie, pestuje sa v tropických oblastiach na morských pobrežiach a pobrežiach veľkých riek.

Opis

10 najväčších producentov kokosu 19. december 2009^[1]
Štát	Produkcia (v tonách)	Poznámka
	19 500 000	*
	15 319 500
	10 894 000
	2 759 044
	2 200 000	F
	1 721 640	F
	1 246 400	F
	1 086 000	A
	677 000	F
	555 120
	370 000	F
Svet	54 716 444	A
žiadny symbol = oficiálne čísla P = oficiálne čísla, F = FAO odhad * = neoficiálne/polooficiálne/zrkadlové údaje C = vypočítané údaje, A = Celkové (môže obsahovať oficiálne, polooficiálne alebo približné)

Kokosová palma je až 30 metrov vysoká palma, v kmeni často prehnutá. Kmeň je pokrytý hustými kruhovými jazvami. Listy pozdĺžneho tvaru vyrastajú na vrchole palmy a sú dlhé až 6 metrov a majú silnú tenkú žilku uprostred. Stonka listu dosahuje dĺžku až 1 m. Kvety vyrastajú v dlhých metlinách z listov a majú žltú farbu, sú samčie aj samičie, rastlina je samoopelivá.

Plod

Plodom kokosovej palmy je veľká kôstkovica vajcového tvaru s priemerom približne 30 cm. Povrch je zelenej až žltozelenej farby. Konzumuje sa semeno (kokosový orech), z ktorého sa odlupuje vláknitý obal, ktorý kokosu umožňuje klíčiť a pláva na hladine vody, čo umožnilo rozšírenie kokosovníka do mnohých častí tropického pásma. Na jednej palme sa urodí približne 50 – 60 plodov.

Vnútri nezrelých semien je vrstva bielkoviny, ktorá vytvára vo vode emulziu, kokosovú vodu. Pri zretí sa podiel kokosovej vody zmenšuje, ale úplne nezmizne. Pri usušení dužiny vzniká priemyselne využiteľná kopra. Kokosová palma sa rozmnožuje výhradne semenami, ktorých klíčivosť sa pohybuje v rozmedzí niekoľkých mesiacov až rokov.

Rozšírenie

Pestuje sa vo väčšine tropického pásma, na brehoch veľkých riek a morí, vyhovuje mu piesčitá a piesčito-hlinitá pôda s väčším podielom rašeliny.

Pestovanie v domácnosti

Orechy zakúpené v bežných obchodoch sú zbavené vláknitej vrstvy, ktorá podporuje klíčenie, a preto sa z neho nedá vypestovať rastlina. Rastlina vyžaduje vyššiu vlhkosť vzduchu, v lete teploty v rozmedzí 25 – 30 °C, v zime by teploty nemali klesnúť pod 18 °C. Pravidelná zálievka je nutnosťou, ale rastlina neznesie premočenie. V období vegetačného rastu sa rastlina hnojí 1× týždenne normálnym hnojivom pre izbové rastliny.

Obsahové látky

Kokos obsahuje 60 – 67 % tuku, 20 % glycidov, 8 % proteínov a 6 % vody. Lisovaním alebo extrakciou sa získava kokosový olej s teplotou topenia 23 – 26 °C.

Využitie

Kokosová palma a jej plody majú široké využitie a to nielen priemyselné ale aj kultúrne.

potravinárstvo – zo žltých kvetov sa vyrába sladká šťava, ktorá môže byť ďalej spracovaná na cukor a palmové víno. Z kokosu sa získava kokosový olej a kokosová múčka. Z kvaseného kokosového mlieka sa vyrába liehovina zvaná arak. Z mladých listov sa pripravuje šalát.
textilný priemysel – z vláknitej vrstvy z oplodia sa pletú rohože a vrecia, spriadajú sa z nej motúzy
stavebníctvo – listy používa domorodé obyvateľstvo tropických oblastí ako strešnú krytinu
záhradníctvo – z kokosových vlákien sa vyrábajú kvetináče, disky proti burinám

Dejiny

Kokosová palma sa pestuje už viac ako 3 tisíc rokov, napr. v Indii sú prvé záznamy o jej pestovaní datované už približne roku 1000 pred Kr. V minulosti sa zo škrupín sústružili gombíky a misky. Stredná Európa sa o kokosovej palme dozvedela v 16. storočí z antických spisov a herbárov.