Otvoriť hlavné menu

Jordánsko

štát na Blízkom východe

Jordánsko, dlhý tvar Jordánske hášimovské kráľovstvo, je štát ležiaci na Blízkom východe.

Jordánske hášimovské kráľovstvo
Vlajka Jordánska Znak Jordánska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
As-salám al-malakí al-urduní
"Nech žije kráľ"
Jordan (orthographic projection).svg
Miestny názov  
 • dlhý Al Mamlakah al Urduniyah al Hashimiyah
 • krátky Al-Urdunn
Hlavné mesto Ammán
31°57′ S.š. 35°56′ V.d.
Najväčšie mesto Ammán
Úradné jazyky arabčina


Štátne zriadenie
Kráľ
Premiér
konštitučná monarchia
Abdalláh II.
Hani Al-Mulki
Vznik 25. máj 1946
Susedia Sýria, Irak, Saudská Arábia, Egypt, Izrael, Palestínske okupované územia
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
89 341 km² (110.)  
 km² (0,6 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2017)
 • sčítanie (2015)

 • hustota (2017)
 
10 011 820 (90.)
9 531 712

107/km² (100.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2016
39 453 mil. $ (92.)
11 124 $ (86.)
Index ľudského rozvoja (2014) 0,748 (80.) – vysoký
Mena jordánsky dinár (JOD)
Časové pásmo
 • Letný čas
+ 2 (UTC+ 2)
+ 3 (UTC+ 3)
Medzinárodný kód JOR
Medzinárodná poznávacia značka JOR
Internetová doména .jo
Smerové telefónne číslo ++ 962

Dejiny JordánskaUpraviť

Od 9. storočia pred Kr. Jordánsko ovládali Asýrčania, Peržania a Babylončania. Neskôr sa stalo súčasťou Rímskej ríše.

V 7. storočí sa tu usídlili moslimskí Arabi, čo viedlo ku križiackym výpravám. Arabom sa podarilo kresťanov z krajiny vytlačiť.

V 16. storočí sa krajina stala súčasťou Osmanskej ríše. Tí krajinu ovládali až do 1. svetovej vojny. Po vojne sa krajina dostala do správy Britov. Tí tu v roku 1921 vytvorili Zajordánsko, v roku 1923 Transjordánsko.

V roku 1946 získalo Jordánsko nezávislosť, ale už v roku 1948 bojovalo v arabsko-izraelskej vojne, v ktorej získalo územia za riekou Jordán.

V roku 1967 po vypuknutí novej vojny o Západný breh prišli. Oblasť spravuje Izrael.

Na konci 80. rokov v iracko-iránskom konflikte sa Jordánsko priklonilo na stranu Iraku.

V roku 1988 sa kráľ Husajn bin Talál vzdal Západného brehu Jordánu v prospech OOP.

V 90. rokoch pri operácii Púštna búrka zachovalo neutralitu, následkom čoho sa zlepšili vzťahy s Izraelom a podpísalo mierovú dohodu. Na Západnom brehu vznikla obmedzená autonómia.

Podnebie a geografia JordánskaUpraviť

Na pobreží Mŕtveho mora je stredomorské podnebie. Na zvyšku územia typické púštne, keďže až 95 % územia tvorí púšť a polopúšť. Zrážková činnosť je veľmi malá.

Krajinou preteká rieka Jordán. Na západe krajiny sa nachádzajú vysoké vápencové kopce. Na juhu krajiny sa nachádza najvyššia hora Džabal Ran 1 754 m n. m.

Krajina je rozdelená do 12 oblastí. Najväčším mestom je hlavné mesto Ammán, v ktorom žije tretina obyvateľstva. Ďalšie väčšie mestá sú Aqaba – prístav na pobreží Červeného mora, Irbid, Jerask a Kerak s nádhernou križiackou citadelou z roku 1142.

HospodárstvoUpraviť

Aj keď v roku 1967 prišlo Jordánsko o časť poľnohospodárskej pôdy, pestujú tabak a južné ovocie.

Najvyššie príjmy pre krajinu zabezpečujú fosfáty, finančníctvo a turizmus.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jordánsko