Tanzánia

štát v Afrike

Tanzánia, dlhý tvar Tanzánijská zjednotená republika, je štát v Afrike. Nachádza sa na východnom pobreží strednej Afriky. Vznikla zlúčením dvoch pôvodne nezávislých štátov: Tanganiky, ktorá leží pri rovnomennom jazere, a Zanzibaru. Na severovýchode s Tanzániou susedí Keňa, na severe Uganda, na severozápade Rwanda a Burundi, na západe Kongo, na juhozápade Zambia a Malawi a na juhu Mozambik.

Tanzánijská zjednotená republika
Vlajka Tanzánie Štátny znak Tanzánie
Vlajka Znak
Národné motto:
Uhuru na Umoja
(Sloboda a jednota)
Štátna hymna:
Mungu ibariki Afrika
(Boh žehnaj Afriku)
Miestny názov  
 • dlhý Jumhuri ya Muuangano wa Tanzania (swah.),
United Republic of Tanzania (angl.)
 • krátky Tanzania
Hlavné mesto Dodoma (administratívne: Dar es Salaam)
6°0′ j.š. 35°0′ v.d.
Najväčšie mesto Dar es Salaam
Úradné jazyky swahilčina, angličtina


Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
federatívna republika
Samia Suluhu Hassan
Kassim Majaliwa
Vznik 26. apríl 1964
Susedia Keňa, Uganda, Rwanda, Burundi, Kongo (býv. Zair), Zambia, Malawi, Mozambik
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
947 303 km² (31.)  
60 627 km² (6,4 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2016)
 • sčítanie (2012)

 • hustota (2016)
 
55 572 201 (26.)
44 928 923

47,5/km² (?.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2017
51 194 mil. $ (?.)
3 296 $ (?.)
Index ľudského rozvoja (2015) 0,531 (151.) – nízky
Mena tanzánijský šiling (TZS)
Časové pásmo
 • Letný čas
EAT (UTC+3)
bez zmeny (UTC+3)
Medzinárodný kód TZA / TZ
Medzinárodná poznávacia značka EAT
Internetová doména TZ
Smerové telefónne číslo +255

Súradnice: 6°18′25″J 34°51′14″V / 6,3069444444444°J 34,853888888889°V / -6.3069444444444; 34.853888888889

Tanzánia bola kolóniou Spojeného kráľovstva, v roku 1964 získala nezávislosť.Vznikla v roku 1964 zo štátnych celkov Republika Tanganika a Ľudovej republiky Zanzibar a Pemba. (Zo Zanzibaru pochádzal aj spevák Freddie Mercury). Rozkladá sa na území od Veľkých priekop k svahilskému pobrežiu Indického oceánu s priľahlými ostrovmi. Na Západe je ohraničená Východoafrickými jazerami Viktóriiným, Tanganikou a Malawi. Pôvodný oficiálny anglický názov krajiny bol United Republic of Tanganyika and Zanzibar. Ten sa neskôr zmenil na United Republic of Tanzania. Originálny názov v svahilštine je Jamhuri ya Muungano wa Tanzania. Tanzánia je sídlom najstarších nálezov ľudí. Okolie priepasti Olduvai v severnej Tanzánii sa pre nálezy fosílií staré až 2 milióny rokov často nazýva kolískou ľudstva. Pred 10 000 rokmi tu žili kolónie lovcov a zberačov, pravdepodobne národov Khosa. Okolo roku 2000 pred Kr. prišli národy Bantu zo západnej Afriky, ktoré vynašli výrobu kovov a základy sociálnej a politickej organizácie.

Administratívne členenie upraviť

Tanzánia je rozdelená do tridsiatich oblastí (mkoa), 25 na pevnine a 5 na Zanzibare (tri na Unguja, dva na Pemba) a 99 okresov (wilaya) Oblasti: Arusha • Dar es Salaam • Dodoma • Geita • Iringa • Kagera • Katavi • Kigoma • Kilimanjaro • Lindi • Manyara • Mara •Mbeya • Morogoro • Mtwara • Mwanza • Njombe • Pemba North • Pemba South • Pwani • Rukwa • Ruvuma • Shinyanga • Simiyu • Singida •Tabora • Tanga • Zanzibar Central/South • Zanzibar North • Zanzibar Urban/West

 
Dar es Salaam

Politické pomery upraviť

Podľa ústavy z roku 1965 je Tanzánia republikou prezidentského typu. Hlavou štátu a súčasne predsedom je prezident, ktorý má dvoch námestníkov. Prvý zastupuje Zanzibar a je predsedom tamojšej autonómnej vlády a druhý zastupuje Tanganiku (pevninskú časť Tanzánie). Prezident spolu s Národným zhromaždením majú zákonodarnú moc. Národné zhromaždenie je jednokomorové. Predtým bol jedinou stranou Africký národný zväz Tanganika (Tanum), založený už v roku 1929. Podmienky pre vstup do krajiny : Cestovný pas platný minimálne 3 mesiace po požadovanej dobe pobytu, víza, spiatočná letenka či iné doklady, potvrdzujúce odchod z krajiny, medzinárodný preukaz o očkovaní proti žltej zimnici a cholere pri príchode z endemických oblastí, pri služobnej návšteve doklad o potvrdzujúci účel cesty. Vízum je možné obdržať i pri vstupe do krajiny. Poplatok za vízum je 50 USD (platnosť 6 mesiacov jeden vstup, dĺžka pobytu nesmie prekročiť 3 mesiace).

Ekonomika upraviť

Ekonomika je veľmi závislá na poľnohospodárstve, ktoré pokrýva 85% exportu a zamestnáva 90% pracovných síl. Topografia a klimatické podmienky ho však značne limitujú, takže iba 4% územia sú kultivované. Ďalším významným zdrojom príjmov je turizmus. Posledné reformy verejného sektoru a bankovníctva posilňujú súkromný sektor, ekonomický pokrok však okrem iného brzdí aj vysoká miera korupcie. Priemerné HDP na osobu dosahovalo v roku 1996 iba 170 USD. Vyváža sa hlavne bavlna, káva a orechy, prevažne do Japonska a Európy. Napriek značnej chudobe na vidieku je situácia v mestách trochu stabilnejšia, podobne ako politická situácia, krajina nie je ohrozená občianskou vojnou tak ako jej susedia.

História upraviť

Pôvodne bolo pobrežie Tanganika súčasťou sultanátu Zanzibar, vytvoreného v roku 1856. V 19. storočí prenikali európski cestovatelia a misionári aj do vnútrozemia (napr. David Livingstone). V osemdesiatych rokoch 19. storočia sa na tomto území snažili uchytiť Nemci a v roku 1884 sa Tanganika stala súčasťou Nemeckej východnej Afriky. Na základe zmluvy z roku 1890 sa Zanzibar stal britským protektorátom. Po prvej svetovej vojne bol mandát aj nad Tanganikou zverený Veľkej Británii. Tento stav zostal až do roku 1961, kedy bola vyhlásená samostatná republika Tanganika, ktorá mala štatút domínia. V roku 1962 vošla do platnosti ústava, podľa ktorej sa stala Tanganika nezávislým členom Britského spoločenstva národov. Ostrov Zanzibar bol kolonizovaný už od 10. storočia Arabmi. Prechodne v rokoch 1503 – 1698 sa dostal pod nadvládu Portugalcov. Túto časť sveta pre Európu objavil portugalský moreplavec Vasco de Gama. 26. apríla 1964 sa spojil Zanzibar s Tanganikou a vznikol nový štát Tanzánia. Od roku 1967 do 1995 sa Tanzánia pokúšala o socializmus, ale zostala členom Commonwealthu. V roku 1985 začal program hospodárskej obnovy a ostrovy Zanzibar a Pemba získali rozšírenú autonómiu s vlastnou správou. V roku 1992 bol v krajine zavedený pluralitný politický systém a v roku 1995 prebehli v krajine prvé pluralitné voľby.

 
Zanzibar

Obyvateľstvo upraviť

Rozdelenie populácie je veľmi nerovnomerné, kolíše od 1 na km ² až po 134 na Zanzibare.Ako vo väčšine afrických krajín žijú obyvatelia na vidieku. 67% obyvateľstva je gramotných.Takmer polovica populácie má menej ako 15 rokov. Najväčším mestom je Dar es Salaam, je súčasne aj centrom obchodu. Populácia sa skladá z viac ako 120 etnických skupín, z ktorých Sukuma, Nyamwezi, Chagga, Nyakyusa, Haya, Hehe, Bena, Gogo, a Makonde majú viac ako 1 milión členov, z nich sú najpočetnejšími sú Swahilci, Sukumovia a Nymweziovia. Medzi ďalšie Bantu národy patria Pare, Zigua, Shambaa, a Ngoni. Každá etnická skupina má vlastný jazyk, de jure nie je žiadny z nich oficiálny, fakticky je úradným jazykom swahilčina. Používa sa však aj angličtina, hlavne v obchode a na univerzitách. Náboženstvá sú zastúpené rôzne, 35% populácie sú moslimovia, 30% sú kresťania, 35% pripadá na tradičné náboženstvá. Na Zanzibare je asi 99% moslimov. Ázijská komunita, vrátane hinduistov, sikhov, šiítskych aj sunitských moslimov má asi 50000 ľudí na pevnine a 4 000 na Zanzibare, okrem toho tu žije odhadom 70 000 Arabov a 10 000 Európanov.

Náboženstvo upraviť

Podľa štatistiky z roku 2020 je náboženská príslušnosť v Tanzánii (neplatí pre Zanzibar) nasledujúca: kresťania 63,1 %, moslimovia 34,1 %,[1] tradičné africké náboženstvá 1,1 %, ďalšie menej zastúpené náboženstvá a bez vyznania 1,7 %.[2] Náboženská realita je však komplexnejšia: mnoho tanzánskych kresťanov a moslimov ctí tiež tradičnú vieru svojich predkov (viacpočetná náboženská identita), prípadne synkretizmus kresťanstva a lokálnych tradičných náboženstiev.[3] V moslimskej populácii Tanzánie nasleduje 16 % moslimov školu Ahmadíja, 20 % je nekonfesných moslimov, 40 % je sunnitov, 20 % šiítov a 4 % súfiov.[4] V rámci kresťanského spoločenstva je najväčšou skupinou katolícka cirkev (51 % kresťanov).[5] Medzi protestantmi je veľká množina luteránov a moravských bratov a to vďaka nemeckej misionárskej činnosti. Ďalšie významné kresťanské množiny tvoria pentekostalisti a adventisti – výsledok misijných aktivít zo Škandinávie a Spojených štátov, najmä počas prvej polovice 20. storočia.[6] Podľa afrikanistu O. Havelku v Tanzánii vedľa viacpočetnej náboženskej identity a rozličných synkretizmov i eklekticizmov tiež existuje africké čarodejníctvo[7] a to v takej miere,[8] že tu prosperujú aj tzv. vyhľadávači čarodejníkov.[9]

 
Takmer polovica populácie má menej ako 15 rokov

Geológia upraviť

V geologickom zložení kontinentálnej Tanzánie sa uplatňujú predovšetkým staré predkambrické horniny, ktoré sú často prekryté permotriasovými sedimentami typu "KARRA" alebo treťohornými a štvrtohornými sopečnými výlevmi. Staré kryštalické horniny sú bohaté na nerasty (zlato, striebro, meď, volfrám, olovo, nikel, sľudu, granit, korund a diamanty). Permotriasové horniny obsahujú vedľa železných rúd bohaté sloje uhlia. Na pobreží nájdeme vápence a kaolínové íly. Najviac sú však rozšírené štvrtohorné zvetraliny, z ktorých sa vyvinuli rôzne typy pôd. z nerastného bohatstva sú v nich ložiská fosfátov, sódy a soli. Celý reliéf je ovplyvnený tektonickými pohybmi. Pôvodne zarovnaný povrch bol rozlámaný a vytvorili sa tu dva systémy priekopových prepadlín – západná Stredoafrická a mohutná Východoafrická. Tektonické pohyby boli sprevádzané mohutnou sopečnou činnosťou, ktorá viedla ku vzniku sopečných pohorí. Na niektorých miestach je pobrežie lemované ostrovmi a koralovými rifmi.

Geografia upraviť

Z pôd prevládajú červenohnedé pôdy saván. Podnebie je v ovplyvňované monzúnmi. V lete ovplyvňuje podnebie severozápadný monzún a v zime juhovýchodný Pasát. Vzhľadom na veľkosť krajiny je možné rozlíšiť 4 typy chodu počasia. Napriek tomu hlavné obdobie dažďov pripadá na mesiac marec až máj. Teplota sa po celý rok drží nad 20C ° okrem vyššej nadmorskej výšky. Riečna sieť nie je dostatočne vyvinutá a prevládajú krátke toky s perejami. Najdlhšou riekou je Rovuma 1 100 km. Ďalšie významné rieky sú Rufiji (cca 100 km splavný úsek) a Great ruah. Krajinou preteká prítok Nílu Kagera.Najväčším jazerom je Viktóriino jazero. Je tu aj viacero ďalších jazier, napr. Tanganyika, Malawi, Rukwa… Plošne najväčšou rastlinnou formáciou sú trávnaté savany a savanové lesy (Miombo). Ekologicky významné sú mangrovové lesy na pobreží a afro-alpínska vegetácia najvyšších sopečných pohorí. Priemerná ročná teplota sa počas celého roka príliš nemení a dosahuje okolo 30 stupňov Celzia. Najhorúcejšími mesiacmi sú november až február. Od marca do mája a od októbra do decembra je v krajine obdobie dažďov.

Turizmus upraviť

Pre hospodárstvo Tanzánie začína byť veľkým prínosom odvetvie cestovného ruchu, ktoré rastie z roka na rok. Krajina láka turistov predovšetkým na safari v národných parkoch a rezerváciách. Serengeti a Ngorongoro sú svetoznáme. Veľkým lákadlom je tiež výstup na najvyššiu horu Afriky – Kilimandžáro. Z historických pamiatok je zaujímavý Stone Town na ostrove Zanzibar. Naopak úplne ignorovaná je Kilwa (chráni ju tiež UNESCO). Historické centrum starobylej ríše Kilwa. Vzhľadom na vyššie nadmorské výšky je v Tanzánii silné striedanie teplého a chladnejšieho počasia bežné. Na pobreží Indického oceánu možno nájsť krásne pláže. Nudizmus a opaľovanie „hore bez“ nie je povolené. V oblastiach, kde prevláda islam, je nosenie vhodného oblečenia nutnosťou. Na ulici sa neoplatí kupovať drogy, mohol by to byť policajný provokatér a za prechovávanie drog sú prísne tresty. Homosexualita a jej prejavy nie sú povolené a sú za ňu veľké tresty (až 25 rokov väzenia).

 
Kilimandžáro

Kilimandžáro je najvyššou horou Tanzánie (Mount Kilimanjaro) s výškou 5 895 m n. m. Kilimandžáro prvýkrát zdolali 5. októbra 1889 dvaja Európania – prof. Hans Meyer a Ludwig Purtscheller a v tom čase to bola jedna z najväčších vysokohorských expedícií. Názov „Kilima Njaro“ pochádza zo svahilčiny a hovorí sa, že ho vymysleli nosiči. Znamená „žiariaca/blyštiaca sa hora“. Ďalším názvom je masajské „Oldoinyo Oibor“ – „hora boha“. Najvyšší bod Kilimandžára nesie názov „Uhuru peak“. Jeho názov vymyslel prvý prezident Tanzánie a znamená „vrchol slobody“. Kilimandžáro je najvyšším miestom na africkom kontinente – tzv. „strecha Afriky“. Patrí medzi najvyššie vrcholy sveta, na ktoré sa dá relatívne ľahko vyliezť bez potreby znalosti horolezectva. Na jeho vrchole sú ľadovce, ktoré ležia skoro na rovníku. Ide tiež o najvyššie miesto na zemi, kde je telefónny signál. Masív Kilimandžára leží tri stupne na juh od rovníka pri severnej hranici Tanzánie. Presnejšie 3°04' južnej šírky a 37°21' východnej dĺžky. Celý masív má výrazne vyvinutú vegetačnú stupňovitosť, resp. nadmorskou výškou je tu podmienená klíma, vegetácia i fauna. V spodnej časti sa nachádza tropický prales, ktorý prechádza do dažďového lesa, kríky a vresoviská, alpínske lúky a nakoniec na alpínsku púšť. Dôležitú úlohu hrá tiež relatívna blízkosť Indického oceánu, odkiaľ vejú silné a prevládajúce vetry. Na vrchole môžu teploty bežne dosiahnuť aj −20 °C, napriek tomu je vrchol prevažne bez mrakov. Naopak oblasti pod 4 000 m n. m. sú často zahalené hustou oblačnosťou.

Kilimandžáro je sopečného pôvodu a posledná známa erupcia sa vyskytla pred 100 tisíc rokmi, kedy sa láva vyliala v oblasti vnútorného kráteru a „Ash pitu“ a vytvorila sa oblasť známa ako Western Breach. Považuje sa za spiacu sopku. Je však stále vulkanicky aktívna – unikajú z nej sopečné plyny. Kilimandžáro patrí medzi stratovulkány (výbuchy striedajú výlevy lávy). Výška najvyššieho vrcholu Kipoo (Kibo) dosahuje 5 895 metrov. Nad okolitou planinou sa dvíha vo výške 4 800 metrov. Priemerná nadmorská výška okolitej planiny je rovných 1 000 m n. m.. Celý masív leží v národnom parku Kilimanjaro National Park, ktorý začína v nadmorskej výške 2 700 m a má plochu 755 km². Park bol založený v roku 1973, ale oficiálne ho otvorili až v roku 1977.

 
Tanganika

Jazero Tanganika (Tanganyika) je najhlbšie jazero v krajine a tiež druhé najhlbšie jazero na svete po Bajkalskom jazere, ktoré sa nachádza v Rusku. Leží v západnej časti priekopovej prepadliny na hraniciach Demokratickej republiky Kongo, Tanzánie, Zambie a Burundi. Väčšina plochy jazera patrí k Demokratickej republike Kongo (45 %) a Tanzánii patrí 41%. Jazero vzniklo pred viac ako 9 – 12 miliónmi rokov.

V 1. polovici 19. storočia bolo jazero bezodtokové. V doline Lukugi bola hrádza v dôsledku zosuvu pôdy. Hladina sa postupne zvyšovala, ale v roku 1878 sa hrádza pretrhla. Jazero pre Európu objavili britskí prieskumníci Richard Burton a John Speke v roku 1858, keď hľadali pramene rieky Níl.

 
Savana v Ngorongoro Conservation Area.

Serengeti je najznámejšia chránená prírodná rezervácia Afriky, ktorá sa nachádza na severe Tanzánie. Meno ‘Serengeti’ pochádza z jazyka Maasaiov a znamená „miesto, kde sa krajina pohybuje do nekonečna“. V Serengeti sa každoročne deje jeden z veľkých divov tohto sveta. Serengeti v Tanzánii hosťuje najväčšiu pozemnú migráciu cicavcov na svete, celosvetovo známu ako „veľkú migráciu“ dvoch miliónov kopytníkov (zebry, pakone, gazely), ktoré smerujú na juh zo severných končiarov pre krátke obdobie dažďov každý október a november za čerstvými pastvinami. Neskôr po dlhých dažďoch v apríli, máji a júni pokračujú na západ a sever. Tak silný je ich starobylý inštinkt migrovať, že žiadne sucho, priepasť alebo rieka plná krokodílov ich nemôže zadržať. Serengeti je najstarší národný park v krajine a je hlavným cieľom turistov v oblasti s názvom Northern Safari Circuit do ktorej spadajú národné parky Lake Manyara, Tarangire, Arusha a oblasť Ngorongoro.

Ngorongoro je chránené územie, ktoré leží na severe Tanzánie, východne od Národného parku Serengeti. Od roku 1979 je územie s rozlohou 8 288 km² súčasťou Svetového dedičstva UNESCO. Park je známy unikátnou polohou v kaldere vyhasnutej sopky, ktorej strmé steny vytvárajú prirodzenú ochranu, no zároveň i bariéru pre tamojšiu zver. Nachádza sa tu najväčšia koncentrácia voľne žijúcich afrických zvierat, ktorých počet je okolo 30 000 jedincov.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tanzánia

Externé odkazy upraviť

  1. MANDIVENGA, Ephraim. Islam in Tanzania: a general survey. Institute of Muslim Minority Affairs. Journal, 1990-07-01, roč. 11, čís. 2, s. 311–320. Dostupné online [cit. 2022-10-13]. ISSN 0266-6952. DOI10.1080/02666959008716174.
  2. Tanzania. [s.l.] : Central Intelligence Agency, 2022-09-23. Dostupné online. (po anglicky)
  3. HAVELKA, Ondřej. Tanzanie. In: Východní Afrikou. 1. vyd. Praha : Akbar, 2016. ISBN 978-80-906325-0-9. S. 205-222.
  4. The World’s Muslims: Unity and Diversity [online]. web.archive.org, 2012-08-11, [cit. 2022-10-13]. Dostupné online. Archivované 2012-08-11 z originálu.
  5. Tolerance and Tension: Islam and Christianity in Sub-Saharan Africa [online]. 2010-04-15, [cit. 2022-10-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. SUNDKLER, Bengt; STEED, Christopher. A history of the church in Africa. [s.l.] : Cambridge, UK ; New York : Cambridge University Press, 2000. Dostupné online. ISBN 978-0-521-58342-8.
  7. HAVELKA, Ondřej. Africké čarodějnictví 2/2: Současnost [online]. Dingir, [cit. 2022-10-13]. Dostupné online. (po česky)
  8. ABRAHAMS, R. G.. Witchcraft in Contemporary Tanzania. 1. vyd. Cambridge : African Studies Centre, University of Cambridge, 1994. S. 23-46.
  9. MILLER, Norman N.. Encounters with Witchcraft: Field Notes from Africa. 1. vyd. New York : State University of New York Press, 2012. S. 99-116.