Otvoriť hlavné menu

Euromince alebo eurové mincemince meny Európskej menovej únie euro a spolu s eurobankovkami boli dané do obehu 1. januára 2002 ako hotovostné platidlo. Jedno euro sa delí na 2x 50 centov

Eurozóna
BelgickoCyprus

EstónskoFínsko

FrancúzskoGrécko

HolandskoÍrsko

LitvaLotyšsko

LuxemburskoMalta

NemeckoPortugalsko

RakúskoSlovensko

SlovinskoŠpanielsko

Taliansko

Mikroštáty
AndorraMonako

San MarínoVatikán

Budúce štáty eurozóny
BulharskoČesko

MaďarskoPoľsko

Rumunsko

Ostatní členovia
DánskoŠvédsko

Spojené kráľovstvo

Nominálne hodnoty
0,01 €0,02 €0,05 €
0,10 €0,20 €0,50 €
1 €2 €
Pamätné euromince
200420052006

200720082009

201020112012

201320142015

201620172018

201920202021

2022

Platidlá nižších nominálnych hodnôt (nominálov) sú emitované v tvare mincí, ktorých počet bol stanovený na osem. Mince majú stanovenú spoločnú rubovú stranu (reverz) pre všetky emitujúce národné banky eurozóny (vrátane mikroštátov na základe zvláštnych dohôd) a lícnu národnú rubovú stranu (averz) s vlastným motívom emitujúcej národnej banky.

Určité nejasnosti týkajúce sa lícnej a rubovej strany euromince boli usmernené na neformálnom zasadnutí Rady ministrov financií vo Verone v apríli 1996 takto: spoločná strana je rubovou (averz) a národná strana je lícnou (reverz).[1]

Počty obehových mincí, a rôznych pamätných mincí boli v rámci eurozóny upravené do presných kvót. Voľba motívov rubových strán mincí je v kompetencií emitujúcich národných bánk, zatiaľ čo zmena mincí ako celku je v kompetencii Európskej centrálnej banky (ECB).

Séria 2002Upraviť

Pôvodné návrhy 10-, 20- a 50-centových mincí vyobrazujú obrys každého z členských štátov európskej pätnástky. To znamenalo, že každý štát bol vyobrazený oddelene od ostatných, čo symbolizovalo Európu tvorenú mnohými ostrovmi. Členovia EÚ, ktoré nie sú súčasťou eurozóny (Spojené kráľovstvo, Švédsko a Dánsko) boli tiež vyobrazení.

Na 1 € a 2 € minciach sa objavila pevnina súdržnejšia hoci hranice sú označené. Vertikálne hrebene prechádzajú miestami nevyobrazených krajín. Všetky mince vyobrazujú 12 hviezd v ich dizajne.

Niektoré mince sú datované rokmi 1999, 2000, prípadne 2001, keď už bola mena formálne ustanovená (iba francúzske, španielske, belgické, fínske a holandské mince). Tieto krajiny tradične označujú mince rokom razby, teda skôr ako rok, v ktorom boli uvedené do obehu.

Séria 2007Upraviť

V roku 2007 bol zavedený nový design mincí s cieľom zohľadniť rozšírenie EÚ v roku 2004. Konštrukcia stále zachováva všetky prvky pôvodných návrhov, vrátane dvanástich hviezd, ale mapa pätnástich delených štátov je nahradená jednou zobrazujúcou Európu „ako kontinent“ bez hraníc. Vertikálne hrebene sa objavujú len v miestach „mora“.

Cyprus je zobrazený niekoľko stoviek kilometrov severozápadne od jeho skutočnej geografickej polohy podľa mapy. Na 1- a 2-eurových minciach je ostrov zobrazený priamo na východ od pevninského Grécka, na 10-, 20- a 50-centových eurominciach priamo pod Krétou. Pôvodný návrh Európskej komisie navrhoval zobraziť Turecko na mape, ale tento návrh zamietla Rada. Takto sa odrazil odpor Rady k ambíciám Turecka o členstvo v EÚ.

Prvá emisia týchto mincí bola vyrazená v roku 2006, vo fínskej mincovni, pre slovinskú centrálnu banku. Tieto mince sa do obehu dostali v roku 2007, spolu s ostatnými krajinami okrem Portugalska, Rakúska, San Marína, Talianska a Vatikánu. Tie zmenu aplikovali v roku 2008, pretože motív je od toho roku záväzný pre existujúce členské štáty eurozóny. Jeden, dva a päť centové euromince mince zostali nezmenené, pretože ukazujú, Európa našla svoje miesto vo svete, a to i napriek tomu, že na mape je stále zvýraznená pôvodná „európska pätnástka“.

Séria 2017Upraviť

Od roku 2017 začali jednotlivé členské štáty s modifikáciou vzoru lícnej strany mincí s nominálnou hodnotou 1, 2 a 5 centov. Tento vzor sa vyznačuje menšou a zaoblenejšou číslicou a dlhšími úsekmi čiar na vonkajšej strane hviezd pri okraji mince.[2] Slovenské mince prešli na nový vzor v roku 2019, kedy boli ešte razené obe ich verzie.[3]

Technické parametre mincíUpraviť

Mince sa razia v rôznych členských krajinách, ktoré často využívajú polotovary vyrobené v birminghamskej mincovni v Anglicku. Problém nastal v rozlíšení mincí vyrobených podobnými technikami z podobných polotovarov. Napríklad minca 1 turecká líra sa veľmi podobá dvojeurovej minci, veľkosťou aj hmotnosťou. Obe mince môžu byť v automatoch rozpoznané ako 2 eurá (ktoré majú asi 4-násobnú hodnotu). Niektoré automaty boli preto vylepšené za účelom rozpoznania jednolírovej mince.

Spoločná strana Národná strana Nominál Priemer
mm
Hrúbka
mm
Hmotnosť
gram
Zloženie Okraj Motív, spoločná strana Prvá emisia
0,01 € 16,25 1,67 2,30 meďou pokovená oceľ
94.35% oceľ
5.65% meď
  Pohľad na Zem s Európou, Afrikou a Stredným Východom 2002
hladký
0,02 € 18,75 1,67 3,06  
Jedna drážka po obvode okraja
0,05 € 21,25 1,67 3,92  
hladký
0,10 € 19,75 1,93 4,10 Severské zlato
89% meď
5% hliník
5% zinok
1% cín
  Európa vľavo 2007
drobné vlnky na okraji
0,20 € 22,25 2,14 5,74  
7 zubov na okraji tzv.("Španielsky kvet")
0,50 € 24,25 2,38 7,80  
drobné vlnky na okraji
1 € 23,25 2,33 7,50
Core: 3,71
1 € vonkajšok/2 € stred: niklová mosadz
75% meď
20% zinok
5% nikel

2 € vonkajšok/1 € stred: medinikel
75% meď
25% niklový poťah na niklovom jadre
  Európa vpravo
prerušované kolmé drážkovanie okraja (striedavo šestina obvodu hladká, šestina drážkovaná)
2 € 25,75 2,20 8,50
Core: 4,10
 
razené znaky (každá krajina vlastný námet) v kolmo zúbkovanom okraji

Zdroj: Copper Development Association UK. The Euro - Born out of Copper [online]. [Cit. 2007-05-29]. Dostupné online.
Sources: Európska centrálna banka. ECB:Common sides [online]. [Cit. 2007-11-23]. Dostupné online.

Okraj minceUpraviť

Okraj euromince nominálu 2€ je v každej emitujúcej krajine razený s vlastným motívom – kombináciou znakov, prípadne textom po obvode razenom do kolmo zúbkovaného okraja. Dosiaľ jediná krajina (Fínsko) využila možnosť rôznych motívov pri emitovaní pamätných mincí.

Krajina Motív Séria Okraj Text
  AT 2002 2007  
  BE 2002 2007  
  CY 2007   nominál s názvom meny striedavo v gréckej a latinskej abecede.
  EE 2007   názov emitujúcej krajiny v estónčine, oddelený krúžkom.
  FI   2002 2007   názov emitujúcej krajiny vo fínskom a švédskom jazyku, tri levie hlavy.
  FR 2002 2007  
  DE 2002 2007   Jednota a právo a sloboda, orlica.
  GR 2002 2007   dlhý názov emitujúcej krajiny v gréckej abecede, hviezdička.
  IE 2002 2007  
  IT 2002 2007  
  LU 2002 2007  
  MT 2007  
  MC 2002 2007  
  NL 2002 2007   text „Boh s nami“ prerušovaný hviezdičkami.
  PT 2002 2007  
  SM 2002 2007  
  SK 2007   Dlhý názov emitujúcej krajiny v latinskej abecede, hviezdička, lipový lístok, hviezdička.
  SI 2007   Krátky názov emitujúcej krajiny v latinskej abecede, plný krúžok.
  ES 2002 2007  
  VA 2002 2007  
  FI 2005   Skratka pre OSN vo fínčine, letopočet 1945 – 2005, skratka pre OSN vo švédčine, tri levie hlavy.
  FI 2007   Text „50 rokov európskej zmluvy“ vo švédčine.
  FI 2009   Text „Hospodárska a menová únia HMÚ“ vo fínčine.

Európske mincovneUpraviť

Každá krajina, ktorá je členom eurozóny, má vlastnú mincovňu a splní podmienky má právo raziť euromince. Krajiny bez vlastnej mincovne razia mince v rôznych mincovniach v rámci eurozóny. Viac informácií o razbe je na stránkach informujúcich o eurominciach jednotlivých krajín a na stránkach pamätných euromincí pre jednotlivé roky.

Krajina Vlastná mincovňa Názov mincovne, Lokalita Značka Aktivita Webstránka Kontakt
  Rakúsko Rakúska mincovňa, Viedeň - 1194-doteraz http://www.austrian-mint.at marketing@austrian-mint.at
  Belgicko Belgická kráľovská mincovňa, Brusel Hlava archanjela Sv. Michaela [1] 1932-2017
  Fínsko Fínska mincovňa, Vantaa Štátny znak Fínska v kruhu 1860-doteraz http://www.mint.fi info@mint.fi, info@rahapajamoneta.fi
  Francúzsko Monnaie de Paris, Paríž [2] 864-doteraz http://www.monnaiedeparis.fr presse@monnaiedeparis.fr
  Nemecko Štátna mincovňa, Berlín A 1871-doteraz http://www.muenze-berlin.de mail@muenze-berlin.de
Bavorská štátna mincovňa, Mníchov D 1872-doteraz http://www.hma.bayern.de poststelle@hma.bayern.de
Štátna mincovňa Bádensko-Württembersko, Stuttgart F 1872-doteraz http://www.staatlichemuenzenbw.de info@mintbw.de
Štátna mincovňa Bádensko-Württembersko, Karlsruhe G 1872-doteraz http://www.staatlichemuenzenbw.de info@mintbw.de
Hamburská krajská mincovňa, Hamburg J 1875-doteraz http://www.muenzehamburg.de hamburgischemuenze@muenzehamburg.de
  Grécko Grécka národná mincovňa, Atény Palmeta [3] -doteraz http://www.bankofgreece.gr/Pages/en/default.aspx
  Írsko Írska mincovňa, Sandyford - 1926-doteraz http://www.centralbank.ie
  Taliansko Štátna mincovňa a polygrafický inštitút, Rím R (Rím) 269 p.n.l.-doteraz (v roku 1978 zlúčená s Polygrafickým inštitútom) http://www.ipzs.it zecca@ipzs.it
  Luxembursko -
  Monako -
  Holandsko Holandská kráľovská mincovňa, Utrecht [4] 1567-doteraz http://www.knm.nl info@coins.nl
  Portugalsko Národná mincovňa, Lisabon INCM 13. storočie-doteraz (v roku 1972 zlúčená s Imprensa Nacional) http://www.incm.pt incm@incm.pt
  San Maríno -
  Španielsko Kráľovská mincovňa, Madrid Kráľovská korunu nad M [5] 1893-doteraz http://www.fnmt.es fnmt@fnmt.es
  Vatikán -
  Slovinsko -
  Cyprus -
  Malta -
  Slovensko Mincovňa Kremnica, Kremnica MK v kruhu [6] 1328-doteraz http://www.mint.sk mint@mint.sk
  Estónsko -
  Andora -
  Lotyšsko -
  Litva Litovská mincovňa, Vilnius LMK v kruhu [7] 1990-doteraz http://kalykla.lt lmk@lithuanian-mint.lt

ReferencieUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eurominca