René Huyghe (* 3. máj 1906, Arras, Francúzsko – † 5. február 1997, Paríž) bol francúzsky historik, kritik a teoretik umenia, redaktor syntetickej práce Umenie a ľudstvo. Podľa Reného Huyghea ,,Umenie sa začína vo chvíli, keď človek už netvorí s utilitárnym zámerom, ako to robia zvieratá, ale aby niečo zobrazil alebo vyjadril.

René Huyghe
francúzsky historik, kritik a teoretik umenia
René Huyghe
Narodenie3. máj 1906
Arras, Francúzsko
Úmrtie5. február 1997 (90 rokov)
Paríž, Francúzsko
PodpisRené Huyghe, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons René Huyghe

Dielo (výber)

upraviť
  • Histoire de l’art contemporain (Alcan, 1935)
  • Cézanne (Plon, 1936)
  • L'univers de Watteau, dans Hélène Adhémar, Watteau : sa vie, son œuvre. Catalogue des peintures et illustration (P. Tisné, 1950)
  • La Peinture d’Occident Cent chefs-d’œuvre du musée du Louvre (Nouvelles éditions françaises, 1952)
  • Dialogue avec le visible (Flammarion, 1955)
  • L’Art et l’Homme, Tome I (direction) (Larousse, 1957) Tome II (1958) Tome III (1961)
  • Van Gogh (Flammarion, 1958)
  • L’Art et l’Homme (Flammarion, 1960)
  • Delacroix ou le Combat solitaire (Hachette, 1964)
  • Les Puissances de l’image (Flammarion, 1965)
  • Sens et destin de l’art (Flammarion, 1967)
  • L’Art et le Monde moderne (direction avec Jean Rudel) 2 tomes (Larousse, 1970)
  • Formes et Forces (Flammarion, 1971)
  • Ce que je crois (Grasset, 1974)
  • La nuit appelle l'aurore, dialogue orient-occident sur la crise contemporaine (spoluautor Daisaku Ikeda) (Flammarion, 1976)
  • Les Signes du temps et l’Art moderne (Flammarion, 1985)
  • Se perdre dans Venise (spoluautor Marcel Brion) (Arthaud, 1987)
  • Psychologie de l’art, résumé des cours du Collège de France (Le Rocher, 1991)
  • Une Vie pour l'art. De Léonard à Picasso (De Fallois, 1994)

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku René Huyghe na francúzskej Wikipédii.



Predchodca
Robert Kemp
Kreslo 5
Francúzska akadémia

1960-1997
Nástupca
Georges Vedel