Otvoriť hlavné menu

Irtyš (rus. Иртыш, čín. Kcha-la-e-er-čchi-S'-che – Čierny Irtyš) je rieka v centrálnom Rusku, severovýchodnom Kazachstane a v severozápadnej Číne. Odvodňuje 1 640 000 kilometrov štvorcových územia a jej dĺžka je 4 248 kilometrov. Irtyš[1] sa vlieva do rieky Ob, ako jej ľavostranný prítok.

Irtyš
rus. Иртыш,, čín. Kcha-la-e-er-čchi-S'-che – Čierny Irtyš
rieka
Irtysh River from the Leningradsky bridge in Omsk.JPG
Pohľad na rieku Irtyš v meste Omsk.
Štáty Čína Čína,  Kazachstan Kazachstan,  Rusko Rusko
Prítoky
 - ľavostranné Išim, Tobol, Konda
 - pravostranné Tara, Buchtarma, Om, Demjanka
Prameň Mongolský Altaj
 - výška 2 930 m
Ústie Ob
 - výška 23 m
Dĺžka 4 248 km
Povodie 1 640 000 km² (164 000 000 ha)
Prietok
 - priemerný 2 260 /s
 - maximálny 8 300 /s
 - minimálny 1 595 /s
Poloha rieky na mape
Poloha rieky na mape
Wikimedia Commons: Irtysh River
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

OpisUpraviť

Irtyš pramení v zaľadnených častiach juhozápadného úbočia Mongolského Altaja v mongolsko-čínskom pohraničnom pásme. Ako Čierny Irtyš tečie cez severný okraj Džungárskej panvy a vlieva sa do jazera Zajsan, ktoré leží v rozsiahlej kotline medzi vysokými chrbátmi Tarbagataja (2 991 m n. m.) a Altaja (4 506 m). Od jazera Zajsan preteká Irtyš cez stepnú oblasť a potom pokračuje úzkou skalnou tiesňavou cez západné výbežky pohoria Altaj. Od mesta Semipalatinsk až po vyústenie do Obu pri meste Chanty-Mansijsk tečie v širokom a pomerne plytkom koryte cez rozsiahlu močaristú Západosibírsku nížinu. Až po Omsk jeho tok prechádza cez typické stepné územie (Kulundská a Barabinská step) s bylinno-trávnatými spoločenstvami, potom vstupuje do lesnej stepi a severne od mesta Toboľsk až po ústie tečie cez močaristé územie s hustými lesmi sibírskej tajgy.

Významnejšie prítoky sprava sú Om, Tara a Demjanka, zľava Išim, Tobol a Konda. Dolina rieky Irtyš je na strednom toku široká 6 – 8 km, na dolnom toku 20 – 35 km.

Vodný režimUpraviť

Vodný režim Irtyša podlieha veľkým dlhodobým výkyvom vodných stavov. Odtokový režim sa v určitých charakteristických úsekoch líši. Na hornom toku je Irtyš horská rieka s prudkým spádom koryta; najvyššie vodné stavy tu pripadajú na apríl. Voda z roztápajúcich sa ľadovcov a snehu vplýva na vyrovnávanie odtoku na strednom toku, v ktorom maximum vodných stavov sa posúva na máj až jún. Asi 70 % odtečeného množstva vody za rok pripadá na máj až august. Priemerný ročný prietok pri Usť-Kamenogorsku je 615 metrov kubických za sekundu, pri meste Toboľsk 2 240 m³/s a pri ústí 3 000 m³/s. Maximálne prietoky počas povodní sú v meste Omsk 3 010 m³/s, v meste Toboľsk 7 060 m³/s a v ústí 8 300 m³/s. V zime poklesne odtok na minimum koncom marca (pri meste Toboľsk 225 m³/s). Na dolnom toku je Irtyš od novembra do apríla zamrznutý (asi 170 dní).

Hospodárske využitieUpraviť

Pravidelná lodná doprava je na rieke možná od apríla do októbra, keď rieka nie je zamrznutá, na úseku dlhom 3 750 km. Prepravuje sa najmä drevo z bohatých lesov priľahlej tajgy, ďalej obilie, kamenné uhlie, stavebné materiály, ropa a niektoré rudy. Rieka Irtyš je bohatá na ryby. Veľké množstvo vodnej energie sa využíva v dvoch hydroelektrárňach, pri Buchtamirskej nádrži s rozlohou 5 500 km² [676 megawatov] a pri meste Usť-Kamenogorsk s plochou úzkej nádrže asi 1 200 km² (320 MW). Vodný kanál Irtyš-Karaganda privádza vodu do suchých kazachstanských stepí.

ReferencieUpraviť

  1. Pravidlá slovenského pravopisu, 2013, ten Irtyš, mužský rod; prístup 04. november 2014

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Irtyš