Wikipédia

Burgenland

rakúska spolková krajina

Burgenland [1][2] (-slovenský normovaný názov; iné, zriedkavé názvy: Burgenlandsko[3][4], Hradsko[5], Hradišťansko; nem. Burgenland, chorv. Gradišće, slovin. Gradiščanska, maď. Várvidék, Őrvidék) je najvýchodnejšia rakúska spolková krajina.

Burgenland
spolková krajina
Flag of Burgenland.svg
Vlajka
Burgenland Wappen.svg
Symbol
Štát Rakúsko Rakúsko
Najväčšie mesto Eisenstadt
Hlavné mesto Eisenstadt
Najvyšší bod Geschriebenstein
 - výška 884 m n. m.
Rozloha 3 965,46 km² (396 546 ha)
Obyvateľstvo 294 436 (1.01.2020)
Hustota 74,25 obyv./km²
Krajinský hajtman Hans Peter Doskozil (SPÖ)
ISO 3166-2 AT-1
Členenie -
Okresy 2 štatutárne mestá
7 okresov (Bezirk)
Obce 171
- z toho mestá 13
- z toho trhové obce 59
Poloha spolkovej krajiny v rámci Rakúska
Poloha spolkovej krajiny v rámci Rakúska
Webová stránka: www.bgld.gv.at
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Územie Burgenlandu historicky patrilo do Uhorska (resp. od konca roka 1918 do Maďarska) a nebolo v ňom nijako zvlášť vyčlenené. Po prvej svetovej vojne sa územie stalo súčasťou Rakúsko ako nová spolková krajina.

Burgenland hraničí na severe s mestom Bratislava, na východe s Rábsko-mošonsko-šopronskou župou a Vašskou župou (obe v Maďarsku), na juhu niekoľko kilometrov s dvoma slovinskými obcami Kuzma a Rogašovci a zo západnej strany sú rakúske spolkové krajiny Štajersko a Dolné Rakúsko. Burgenland je členom európskeho regiónu Centrope.

NázovUpraviť

Názov „Burgenland“ vychádza zo skutočnosti, že krajinu tvoria časti troch žúp, z ktorých všetky mali v názve „Burg“. Kuriózny je fakt, že ani jeden z troch hradov, ktoré mu dali meno, sa nenachádza na území dnešného Burgenlandu. Všetky sú na maďarskom území:

Začiatkom roku 1919 si Rakúsko nárokovalo aj časti župy Pressburg (bratislavskej župy) pre Burgenland. Preto bol v júni 1919 navrhnutý názov „Vierburgenland“. V polovici augusta 1919 sa však na mierových rokovaniach ukázalo, že Pressburg bude pridelený Československu. Karl Renner zo Saint-Germain odporučil zmeniť názov na „Dreiburgenland“.[6]

Názov „Burgenland“ údajne prvýkrát navrhol Gregor Meidlinger z Frauenkirchu 6. septembra 1919 po rozhovore nemecko-západomaďarskej delegácie s kancelárom Karlom Rennerom.[7] Tento názov sa začal bežne používať najneskôr spolu s prijatím spolkového ústavného zákona postavení Burgenlandu ako rovnoprávnej spolkovej krajiny z 25. januára 1921. Ide o novotvar, ktorý v doslovnom preklade znamená krajina hradov.

DejinyUpraviť

Okolo roku 400 pred Kr. sa na území dnešného Burgenlandu usadili Kelti. Približne v čase Kristovho narodenia sa Burgenland stal súčasťou (starovekej) Rímskej ríše; jeho územie patrilo do provincie Panónia. Rímska nadvláda sa skončila v roku 378, územie potom osídlili Ostrogóti. Huni tu vládli v rokoch 433 až 453. V roku 454 sa v oblasti Neziderského jazera narodil budúci ostrogótsky kráľ Teodorich Veľký. Následne boli na tomto území Longobardi a Avari (600-800). Koncom 8. storočia porazil franský kráľ Karol Veľký Avarov a krajina bola začlenená do Franskej ríše. [8] Územie dnešného Burgenlandu teda bolo približne od 9. storočia súčasťou Východofranskej ríše.[9] V roku 907 Maďari dobyli krajinu a toto územie sa stalo súčasťou Uhorska.[10]

Toto územie až do 20. storočia patrilo k Uhorsku a je tak jedinou časťou Rakúska, ktorá nikdy nebola súčasťou Svätej ríše rímskej, Rakúskeho arcivojvodstva ani Predlitavska. Hranica Burgenlandu so zvyškom Rakúska zodpovedá práve niekdajšej rakúsko-uhorskej hranici.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 si novovzniknutý štát Nemecké Rakúsko okrem iného nárokoval aj nemecky hovoriacu časť západného Uhorska. V St. Germainskej zmluve uzavretej medzi Rakúskom a víťaznými mocnosťami prvej svetovej vojny bola oblasť v roku 1919 pridelená Rakúsku; Maďarsko sa muselo zaviazať k jej postúpeniu v Trianonskej zmluve z roku 1920.

Rakúsko si toto územie oficiálne nárokovalo najneskôr v lete 1919, ale de iure sa jeho súčasťou stalo až v júli 1920 (teda keď nadobudla účinnosť Saintgermainská zmluva zo septembra 1919), prípadne v lete 1921 (teda keď nadobudla účinnosť Trianonská zmluva a bolo dohodnuté odovzdanie územia), a de facto sa súčasťou Rakúska stalo až v novembri 1921, keď bolo územie po mnohých rakúsko-maďarských bojoch fyzicky obsadené Rakúskom. V Šoproni (pôvodne plánovanom hlavnom meste Burgenlandu) a okolí sa však v decembri 1921 konalo referendum, na základe ktorého mesto s okolím zostalo v Maďarsku. Definitívna úprava hranice Burgenlandu, t.j. úprava jej podrobností do ich súčasnej podoby, bola zrealizovaná v roku 1923.[11][12][13]

GeografiaUpraviť

 
Neziderské jazero

Burgenland má rozlohu 3 965,20 km² a štátnu hranicu dlhú 397 km zdieľa prevažne s Maďarskom, ale v malom rozsahu aj so Slovinskom a Slovenskom. Takmer 40 000 ha Burgenlandu (takmer 10 % z celkovej plochy) patrí Esterházyho nadácii; čo z neho robí najväčšieho súkromného vlastníka pôdy v Burgenlande a jedného z najväčších v Rakúsku.

Najvyšším pohorím Burgenlandu je 884 m vysoký Gewrittenstein (Írott-kő), cez vrchol ktorého prechádza štátna hranica. Najnižším bodom je Hedwighof v obci Apetlon s výškou 114 m, čo je zároveň najnižší bod v celom Rakúsku.

Neziderské jazero, ktoré je charakteristické pre severnú časť Burgenlandu, je v závislosti od použitej definície najväčšie alebo druhé najväčšie jazero v Rakúsku (po Bodamskom jazere). V Burgenlande je množstvo minerálnych a termálnych prameňov.

Zemepisný stred Burgenlandu (súradnice: ♁ 47° 28′ 41,2″ N , 16° 34′ 17,8″ E ) sa nachádza v Unterpullendorfe (obec Frankenau-Unterpullendorf) a geografi Burgenlandu ho označili tzv. „Centrálnym kameňom“ z Paulibergu.

Z hľadiska krajiny sa Burgenland delí na tri regióny, Severný Burgenland, Stredný Burgenland a Južný Burgenland.[14]

Nachádza sa tu Národný park Neziderské jazero – Seewinkel, ktorý tvorí rakúsku časť kultúrnej krajiny Fertő/Neusiedler See zapísanej na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Administratívne členenieUpraviť

Burgenland pozostáva zo 171 nezávislých obcí a je rozdelený do siedmich politických okresov a dvoch slobodných miest Eisenstadt a Rust. Burgenland mal v roku 2019 najnižší priemerný počet obyvateľov na obec zo všetkých rakúskych spolkových krajín, s priemerom len 1716 obyvateľov na obec. Celé Rakúsko malo v roku 2019 v priemere 4227 obyvateľov na jednu obec.

Ekonomika a infraštruktúraUpraviť

DopravaUpraviť

Cez Burgenland vedú diaľnice A2, A3, A4, A6, spolková cesta B50 (B 50) a rýchlostná cesta S31 (Rakúsko) S31. Vďaka nim je región prepojený s najväčšími blízkymi rakúskymi mestami Graz ako aj s Viedňou.[15]

Spojenie železnicou zabezpečujú Raaberbahn, Pannoniabahn, Neusiedler Seebahn a čiastočne nepoužívaná Pinkatalbahn.[16] Do roku 2022 premávala aj Südburgenländische Regionalbahn.[17][18]

V Burgenlande existuje niekoľko regionálnych autobusových liniek (hlavne poštové autobusy ÖBB a autobusy zo Südburgu), ktoré patria do Verkehrsverbund Ost-Region (VOR). Okrem toho bola v roku 2021 založená Verkehrsbetriebe Burgenland s cieľom zlepšiť infraštruktúru verejnej dopravy v južnom Burgenlande.[19]

EkonomikaUpraviť

Kvôli nedostatku alternatív v regióne dominovalo poľnohospodárstvo. Ako ekonomicky zaostalá spolková krajina Rakúska bol Burgenland v roku 1995 vyhlásený za 1. cieľovú oblasť Európskej únie[20] a dostával dotácie do roku 2013.

KultúraUpraviť

 
Hrad Forchtenstein

V minulosti tu pôsobili významní klasickí hudobníci Franz Liszt a Joseph Haydn.[21]

Kultúrne podujatiasa konajú hlavne v lete, Festival komornej hudby Lockenhaus, Festival pri jazere v obci Mörbisch, operný festival v rímskom kameňolome St. Margarethen, zámocké hry v Kobersdorfe, zámocké hry v Güssingu, muzikál a kultúrne leto v Güssingu, letný festival v Jennersdorfe či európske sympózium Kaisersteinbruchs. Nádvorie Táborského hradu s dvojposchodovými arkádami sa v lete využíva na operné predstavenia a množstvo iných podujatí.[22]

Vďaka prítomnosti viacerých menšín sú ľudové zvyky v Burgenlande obzvlášť pestré. Konajú sa tu aj kultúrne podujatia ako chorvátske či maďarské domáce večery, ktoré organizujú aj menšiny.

ReferencieUpraviť

  1. ↑ Burgenland. In: Encyclopaedia Beliana
  2. ↑ [1]
  3. ↑ Knihovnik. [s.l.] : [s.n.], 1968. 424 s. Dostupné online. S. 24.
  4. ↑ TASR. Burgenlandsko chce zabezpečiť elektrinu z vetra. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2010-08-09. Dostupné online [cit. 2020-02-15]. ISSN 1335-4418.
  5. ↑ Slovenská archeológia. [s.l.] : Slovenská akadémia vied, 1956. 190 s. Dostupné online.
  6. ↑ 100 Jahre Burgenland So kam das Burgenland zu seinen heutigen Namen [online]. meinbezirk.at, 2021-01-08, [cit. 2023-05-09]. Dostupné online.
  7. ↑ Die Entstehung des Landesnamens "Burgenland" [online]. burgenland.at, [cit. 2023-05-09]. Dostupné online.
  8. ↑ FLOIGER, Michael. Romanen, Hunnen und Germanen - Die Völkerwanderung [online]. atlas-burgenland.at, [cit. 2023-04-19]. Dostupné online.
  9. ↑ Encyklopedický ústav SAV.. Malá slovenská encyklopédia. [s.l.] : Encyklopedický ústav SAV, 1993. 822 s. ISBN 978-80-85584-12-7. S. 107.
  10. ↑ HASSALL, Arthur. A Handbook of European History 476-1871 (Chronologically Arranged). [s.l.] : Macmillan and Company, 1897. 383 s.
  11. ↑ Burgenland [online]. aeiou.at, [cit. 2019-05-30]. Dostupné online.
  12. ↑ FLOIGER, Michael. atlas-burgenland.at - Der Anschluss an Österreich [online]. atlas-burgenland.at, [cit. 2019-05-30]. Dostupné online.
  13. ↑ VARES, Mari. The Question of Western Hungary/Burgenland, 1918 - 1923 (A Territorial Question in the Context of National and International Policy). [s.l.] : Univ., 2008. 328 s. Dostupné online. ISBN 978-951-39-3074-5.
  14. ↑ Geographie und Topographie des Burgenlandes [online]. burgenland.at, [cit. 2023-04-13]. Dostupné online.
  15. ↑ WIDDER, Roland. Burgenland (vom Grenzland im Osten zum Tor in den Westen). [s.l.] : Böhlau Verlag Wien, 2000. 613 s. ISBN 978-3-205-98786-4.
  16. ↑ Zittern im Südburgenland um die nahe Zukunft der Pinkatalbahn [online]. derstandard.at, 2022-01-25, [cit. 2023-05-30]. Dostupné online.
  17. ↑ FENZ, Carina. Land kauft jetzt die Bahnstrecke [online]. bvz.at, 2021-01-28, [cit. 2023-05-30]. Dostupné online.
  18. ↑ ONLINE, Wiener Zeitung. Firmenbuch, Änderungen und Zusätze [online]. wienerzeitung.at, [cit. 2023-05-30]. Dostupné online.
  19. ↑ Verkehrsbetriebe Burgenland [online]. verkehrsbetriebe-burgenland.at, [cit. 2023-05-30]. Dostupné online.
  20. ↑ EU Commission Brochure. Burgenland in der EU [online]. aei.pitt.edu, 1996, [cit. 2023-05-30]. Dostupné online.
  21. ↑ Heimat bist du großer Töne [online]. kleinezeitung.at, 2021-11-07, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.
  22. ↑ Schloss Tabor wird zum Opernhaus - oesterreich.ORF.at [online]. bglv1.orf.at, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Burgenland
  •   Wikislovník ponúka heslo Burgenland

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Burgenland na nemeckej Wikipédii.

  Tento článok týkajúci sa geografie Rakúska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Burgenland&oldid=7587236“