Luteránstvo

Luteránstvo, luteranizmus^[1] alebo luterstvo (príslušník sa nazýva luterán) je kresťanské protestantské hnutie a smer hlásiace sa k teológii a odkazu Martina Luthera, Philippa Melanchthona a luteránskej reformácie. Luteranizmus je rozšírený po celom svete, no najhlbšie korene má v Nemecku a Škandinávii. Niekedy bývajú označovaní ako evanjelici (všeobecne ako ostatní protestanti). Luteranizmus je najstarším protestantským smerom.

V praktickom cirkevnom živote uprednostňuje účasť laikov na správe cirkvi. Dáva dôraz na osobný vzťah a skúsenosť s Bohom. Dôraz dáva na jasné oddelenie kompetencií medzi svetskými a cirkevnými inštitúciami. Voči zmiešavaniu politickej a cirkevnej moci má odmeraný postoj. Na praktický život veriaceho sa snaží vplývať prostredníctvom zvesti Božieho Slova a vysluhovaním sviatostí.

Dejiny

Zámocký kostol Všetkých svätých vo Wittenbergu.

Za symbolický začiatok luteránskej reformácie sa považuje pribitie 95 téz na dvere kostola všetkých svätých vo Wittenbergu miestnym farárom Martinom Lutherom dňa 31. októbra 1517.

Martin Luther bol autoritou miestnej Univerzity vo Wittenbergu. Rím aj z tohto dôvodu nemohol danú situáciu ignorovať. Rím označil 41 z Lutherových téz za bludné. V prestížnej rozprave so svojím protivníkom, kresťanským teológom Johannesom Eckom v Lipsku v roku 1519, Luther zavrhuje učenie o pápežskej neomylnosti a neomylnosti koncilov. Pápež Lev X. vydáva v 15. júna 1520 bulu Exsurge Domine, v ktorej hrozí Lutherovi kliatbou. Luther naďalej prehlbuje svoje učenie a šíri svoje myšlienky vydávaním nových spisov. Tie sú verejne pálené, na čo Luther reaguje spálením pápežskej buly. Pápež vydáva 3. januára 1521 novú bulu Decet Romanum Pontificem, ktorou nariaďuje exkomunikáciu. V roku 1521 je Luther predvolaný na ríšsky snem vo Wormse. Ani tam neodvolá svoje učenie a nemecký cisár Karol V. vydáva Wormský edikt, ktorým potvrdzuje kliatbu zo strany Ríma a Lutherovo učenie je zakázané. Saský kurfirst Fridrich III. Múdry, ktorý je Lutherovým ochrancom, inscenuje Lutherov únos a nechá ho v tajnosti previesť na hrad Wartburg, kde reformátor prebýva v rokoch 1521 – 1522. Luther počas pobytu na Wartburgu prekladá do nemčiny Bibliu, ktorá bola nemecky hovoriacemu obyvateľstvu dovtedy nedostupná.

Nemci prechádzajú húfne na novú vieru. Začína sa objavovať nespokojnosť proti celibátu. Mnísi a mníšky opúšťajú kláštory. Dňa 25. decembra 1521 je v mestskom chráme vo Wittenbergu prvýkrát prisluhovaná Večera Pánova evanjelickým spôsobom. Philipp Melanchthon vydáva systematické dielo Locci communes rerum Theologicarum.

Proti radikálnym prejavom reformácie ako obrazoborectvo a sedliackym nepokojom reformátor ostro vystupuje. Na politickej úrovni dochádza v roku 1526 v Speyeri k rozhodnutiu, že voľba náboženstva sa ponecháva autonómnej vôli zemepánov. Keď sa na ďalšom ríšskom sneme 1529 toto právo opäť ruší, evanjelické stavy protestujú (odtiaľ protestanti) opustením rokovaní. V roku 1530 predkladajú evanjelici na sneme v Augsburgu Melanchthonove Augsburské vyznanie. Je to pokus o priblíženie sa katolíckej strane (zdôraznenie spoločných rysov viery) a zároveň prvé evanjelické vyznanie novej viery. Katolícke stavy toto dielo odmietajú a cisár hrozí protestantom represiami. Evanjelické stavy na svoju obranu zakladajú Šmalkaldský spolok. Po porážke protestantov v šmalkaldskej vojne 1546 – 1547 nasleduje prenasledovanie protestantov. Po odstúpení cisára sa uzatvára v roku 1555 Augsburský náboženský mier, ktorého obsahom je zrovnoprávnenie oboch cirkví na území Nemecka, čo znamená faktické uznanie rozdelenia cirkvi.

Označenie

Pojem luteráni je pôvodne polemické označenie zo strany katolíkov pre prívržencov Luthera. Neskôr sa však takto začali označovať aj sami luteráni na odlíšenie od katolíkov a reformovaných. V mnohých luteránskych cirkvách je pojem luteránska obsiahnutý aj v jej oficiálnom názve (napr. Luteránska cirkev – Missourskej synody v USA).

Teológia

Luteráni veria v jedného Boha v troch osobách: Otec, Syn a Duch Svätý. Významné postavenie majú reformačné solas. Hlavné teologické texty sa nazývajú Symbolické knihy. Za sviatosti považujú krst a Večeru Pánovu. Večera Pánova sa vysluhuje pod obomi spôsobmi. Spoveď je spoločná, pri bohoslužbe, no farára je možné požiadať i o súkromnú spoveď. Celibát duchovných je dobrovoľný a to aj po ordinácii. Odmietajú očistec, modlitbu k svätým, pápežstvo a iné. V niektorých luteránskych cirkvách je možná aj ordinácia žien a v niektorých aj manželstvá rovnakého pohlavia (napr. Švédska cirkev).

Symbolické knihy

Symbolické knihy alebo Kniha svornosti sú tvorené týmito textami:

Formulu svornosti ale neuznávajú všetky cirkvi, preto sa rozlišuje mezdi konkordačnými a nekonkordačnými cirkvami.

Reformačné solas

Sola gratia (Jedine milosťou) – Luteráni veria že len milosť Božia môže človeka ospravedlniť a dať mu spásu.
Sola fide (Jedine vierou) – Luteráni veria že len pokánie a viera (resp. dôvera) v Božie milosrdenstvo môže byť odpoveďou človeka na Božie ponuku spásy, ale úsilie o dobré skutky nie je podmienkou ("skutkárstvo"), ale dôsledkom viery.
Sola scriptura (Jedine Písmo) – Luteráni veria že Biblia je jediný, správny a neomylný zdroj viery. Tradícia je prijmaná, ale musí byť v súlade s Bibliou.
Solus Christus (Jedine Kristus) – Luteráni veríia že samotná osoba, dielo a náuka Ježiša Krista je základom viery a vykúpenia človeka.
Soli Deo Gloria (Jedine Bohu sláva) - Luteráni veria že jediné Bohu ľudia musia slúži.

Bohoslužba

Oltár luteránskeho kostola v Českom Tešíne.

Luteráni bohoslužbu nazývajú rôzne (bohoslužba, omša, liturgia, služby Božie a podobne), záleží na tom ako má konkrétna cirkev vo zvyku. Pri luteránskej bohoslužbe má ústredné miesto kázeň. Duchovní v niektorých cirkvách nosia ornát alebo albu so štólou, v iných zas čierny talár s bielou kamžou a dvoma bielymi tabličkami pod krkom. Duchovní sú v rôznych cikvách oslovovaní rôzne (kňazi, pastori, farári alebo kazatelia), záleží podľa miestnych zvykov. Slávenie Večere Pánovej sa obvykle skladá z prefácie zakončenej sanktusom, Otčenáša, slov ustanovenia (konsekrácie) a Agnus Dei. Ku konfirmácii sa na Slovensku zvykne pristupovať v siedmom ročníku na základnej škole.

Organizácia cirkví

Luteránske cirkvi majú episkopálno-synodálne zriadenie. Najvyšším orgánom cirkvi je synoda zložená z duchovenstva aj laikov. V čele cirkvi stojí biskup alebo superintendent.

Adept na duchovnú službu je ordinovaný do duchovnej služby a potom zvolený za farára. Ordinácia sa už nikdy neopakuje, je trvalá. Z funkcie farára môže byť kedykoľvek zosadený. Duchovní sú nazývaní kňazi, farári alebo pastori (ako má konkrétna cirkev vo zvyku).

Luteránstvo na Slovensku

Na Slovensku pôsobí jediná luteránska cirkev a to Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV). V súčasnej organizačnej podobe existuje od roku 1921. V roku 2011 sa k nej hlásilo 316 250 osôb, čo predstavuje 5,9 % obyvateľov Slovenska.

Luteránstvo vo svete

K luteránstvu sa hlási asi 60 miliónov ľudí po celom svete. Luteránstvo má najhlbšie korene najmä v Nemecku a Škandinávii. Najrýchlejšie rastúcimi cirkvami sú cirkvi v Etiópii, Tanzánii a Papui-Novej Guinei. Luteránstvo je štátnou cirkvou v Nórsku, Dánsku, na Islande a Faerských ostrovoch.

Luteranizmus vo svete

Namíbia má z afrických krajín najvyšší podiel luteránov v obyvateľstve, okolo 50% obyvateľov. V skutočnosti je jedinou mimoeurópske krajinou, kde luteráni tvoria väčšinu. Ostatné africké krajiny s významnou luteránskou populáciou sú Etiópia, Madagaskar a Tanzánia. Indonézia je domovom pre najväčší luteránskou populáciu mimo Európy a Severnej Ameriky. Viac ako 4 milióny obyvateľov vyznávajú luteranizmus. Ďalšia veľká luteránska komunita žije v Indii, počet sa odhaduje na 1,5 milióna veriacich.

Ekumenizmus

Väčšina luteránskych cirkví je združená v Svetovom luteránskom zväze. Luteránske cirkvi v Škandinávii a na Pobaltí majú blízke vzťahy s anglikánmi a starokatolíkmi.

V poslednej dobe je významné spoločné vyhlásenie o ospravedlnení (pozri Sola fide) medzi Svätou stolicou a Svetovým luteránskym zväzom.

Významní luteráni

Martin Luther – kňaz, mních, univerzitný profesor, reformátor a zakladateľ luteranizmu
Philipp Melanchthon – nazývaný učiteľ Nemecka
Martin Chemnitz – nazývaný druhý Martin
Johannes Bugenhagen – nazývaný druhý apoštol Severu
Juraj Tranovský – nazývaný slovanský Luther
Ľudovít Štúr – politik a jazykovedec
Ján Kollár – básnik a obrodenec
Jozef Miloslav Hurban – spisovateľ, novinár, politik a evanjelický farár
Michal Miloslav Hodža – slovenský národný buditeľ, spisovateľ a evanjelický farár
Samo Chalupka – básnik a evanjelický farár
Andrej Sládkovič – básnik a evanjelický farár
Johann Sebastian Bach – skladateľ barokovej hudby
Dietrich Bonhoeffer – evanjelický teológ a bojovník proti nacizmu
Milan Rastislav Štefánik - slovenský štátnik, diplomat, politik, organizátor, vojenský letec, brigádny generál ozbrojených síl Francúzska, astronóm, fotograf, vedec a vynálezca

Referencie

↑ Luteranizmus in PETRÍK, Borislav; RYBÁR, Peter, a kol. Evanjelická encyklopédia Slovenska. Modra : BoPo, 2001. 448 s. ISBN 80-968671-4-8.

Literatúra

KÓNYA, Peter – CSEPREGI, Zoltán (zost.): Tri lutherské vyznania viery z Uhorska / Három Lutheri hitvallás Magyarországon / Drei Lutherische Glaubensbekenntnisse aus Ungarn. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2013. 140 s. ISBN 978-80-555-0945-7

Pozri aj

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lutheranism na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

[1] Luteranizmus in PETRÍK, Borislav; RYBÁR, Peter, a kol. Evanjelická encyklopédia Slovenska. Modra : BoPo, 2001. 448 s. ISBN 80-968671-4-8.

[1]