Otvoriť hlavné menu
Tur domáci

Tur domáci (iné názvy: hovädo,[1] v poľnohospodárstve pomnožne hovädzí dobytok, rožný statok, hovädzí statok či lichva) je druh (Bos taurus)[2] či poddruh z čeľade turovité, hospodárske zviera chované na mlieko, mäso, kožu alebo používané ako ťažné zviera.

V niektorých krajinách, napríklad v Indii, je predmetom náboženských obradov a úcty. Odhaduje sa, že týchto zvierat na svete v súčasnosti žije zhruba 1,3 miliardy.

Odborné názvoslovieUpraviť

Samica sa nazýva krava, v období laktácie (produkcie mlieka) sa nazýva dojnica, samec je býk, kastrát je vôl, mláďa je teľa, pohlavne dospelá krava pred prvým otelením je jalovica. Obdobie medzi oplodnením a pôrodom je teľnosť.

Systematika a fylogenézaUpraviť

 
Tur domáci
 
Tur domáci

Rod tur (Bos) má dva druhy: tur divý (Bos primigenius) a tur domáci.

Pravé tury sa vyskytovali v rozličných varietách v Európe, Ázii a v Afrike. Tieto tury boli v minulosti označované rozdielnymi menami, no neskôr ich zoológ Bojanus zhrnul do jedného druhu, a to tur divý alebo pratur. Podľa kraniologických znakov (porovnávacie štúdium lebiek) bez ohľadu na fylogenetický pôvod delíme plemená hovädzieho dobytka na šesť základných skupín:

  1. skupina praturieho dobytka (Primigenius)
  2. skupina čelnatého dobytka (Frontosus)
  3. skupina krátkorohého dobytka (Brachyceros)
  4. skupina krátkohlavého dobytka (Brachycephalus)
  5. skupina bezrohého dobytka (Akeratos)
  6. skupina priamorohého dobytka (Orthoceros)

Názory na pôvod dnešných plemien hovädzieho dobytka sa rozchádzajú. Monofyletické stanovisko prestavuje názor, že vznikol z jedného predka, a to pratura Bos primigenius. Iná teória označila pratura za predka domáceho praturieho a čelnatého dobytka. Európsky krátkorohý tur (Bos brachyceros europaeus) je považovaný za predka skupiny krátkorohých plemien. Za predka západoeurópskeho a čiastočne stredoeurópskeho dobytka je považovaný poddruh Bos primigenius europaeus, v zootechnike označovaný ako Bos brachyceros.

Skupina praturieho dobytka je domestikovaným priamym potomkom rôznych variet pratura. Nie je presne stanovené, kedy a kde bol zdomácnený. Jedným z domestikačných stredísk bola stredná Európa. Iné teórie pokladajú za pravlasť praturieho dobytka okolie Stredozemného mora alebo strednú Áziu, Mezopotámiu a pod. Archeologické nálezy prvého domáceho krátkorohého dobytka sa našli vo Švajčiarsku a inde v európe, pochádzali z neolitu (pravek).

Možnosti hospodárskeho využitiaUpraviť

Podľa úžitkového typu (zamerania) sa plemená hovädzieho dobytka rozdeľujú na:

ReferencieUpraviť

  1. hovädo. In: Krátky slovník slovenského jazyka.
  2. skot. In: Chov skotu: Český a slovenský terminologický slovník s ruskými, německými a anglickými ekvivalenty. Praha: Československá akademie zemědělská, Ústav vědeckotechnických informací, 1976. s. 208

Zdroje a literatúraUpraviť

  • Kliment a kol.: Všeobecná zootechnika, Príroda Bratislava, 1985