Gramotnosť

Gramotnosť sa v pôvodnom, základnom význame chápe ako kompetencia (zručnosť, schopnosť, znalosť) písania a čítania s porozumením (a príp. aj počítania). V širšom zmysle predstavuje podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka základnú znalosť alebo ovládanie niečoho, primeranú vzdelanosť, zručnosť v istom odbore,[1] tzn. komplex disponibilít a potencialít človeka v určitej oblasti.

Zafarbenie jednotlivých olastí podľa percent gramotnosti.

EtymológiaUpraviť

Termín gramotnosť (angl. literacy) vznikol zrejme až druhotne, spodstatnením latinského adjektíva gramotný (lat. literatus / litteratus). [2] Prídavné meno literatus, resp. litteratus znamená pôvodne vzdelaný alebo naučený (v angličtine educated, learned) – jeho vznik sa datuje na začiatok 15. storočia a je pravdepodobne odvodené od latinského littera/litera. Latinský výraz littera/litera ako podstatné meno, okrem základného významu písmeno abecedy, znamená dokument, v pluráli (litterae) nadobúda tiež význam listy, epištoly, knihy alebo aj literatúra; ako sloveso znamená písať a v prenesenom význame i učiť, vzdelávať sa. [3] Latinské adjektívum gramotný tak naznačuje veľmi silný súvis s písaním a čítaním. Jeho slovenské pomenovanie vychádza z ruského grámotnyj – vytvorené od substantíva grámota (= čítanie a písanie, ale aj listina alebo dokument). Tento ruský výraz je prevzatý z gr. grammata (= písmená, súbor písmen, list, listina), ktorý je zas odvodený z gr. gramma (= niečo napísané, písmeno). Preto nielen význam, ale aj názov slovenského adjektíva gramotný teda súvisí primárne s prácou s písanými dokumetmi, z čoho vyplýva aj jeho pôvodný (užší) význam.[4]

Typológia (druhy) gramotnostíUpraviť

  • Čitateľská gramotnosť (= gramotnosť v pôvodnom/užšom význame) - podľa OECD je to kompetencia „porozumieť písaným textom, používať ich a uvažovať o nich pri dosahovaní určitých cieľov jednotlivca, rozvíjaní jeho vedomostí a schopností, ako aj pri podieľaní sa na živote spoločnosti“.[5] Autori správy o medzinárodnom meraní čitateľskej gramotnosti PIRLS ju zas definujú ako „schopnosť chápať a využívať rôzne formy písaného jazyka vyžadované spoločnosťou alebo ocenené jednotlivcom“.[6] Čitateľská gramotnosť je zároveň kľúčovou kompetenciou informačnej gramotnosti.[7]
  • Funkčná gramotnosť – je uplatňovaním (čitateľskej) gramotnosti v rozličných životných situáciách, ako aj za účelom sebavzdelávania (textová, dokumentová, číselná zložka). Peter Gavora v kontexte gramotnosti v rámci jej užšieho chápania rozlišuje bázovú gramotnosť a funkčnú gramotnosť. Bázová gramotnosť predstavuje podľa Gavoru psycholingvistickú zručnosť, pri ktorej sa dôraz kladie na dekódovanie významov, ukladanie takto získaných informácií do pamäte, integráciu s už osvojenými informáciami a v prípade potreby ich reprodukciu. Funkčná gramotnosť predstavuje životnú kompetenciu – spracovanie informácií uvedených v texte a ich použitie na riešenie praktických problémov v rôznych životných situáciách.[8] Opakom funkčnej gramotnosti je funkčná negramotnosť. [9]
  • Informačná gramotnosť – kompetencia „primeranej interakcie jednotlivca s informáciou so zámerom rozpoznať informačnú potrebu a potrebnú informáciu vyhľadať, vyhodnotiť a efektívne využiť“,[10] prípadne kompetencia „porozumieť a využívať informácie získané v rozmanitých formátoch zo širokého spektra zdrojov tak, ako sú prezentované prostredníctvom moderných technológií i klasických tlačených dokumentov“.[11] Jej kľúčovými komponentmi sú kompetencie čitateľskej gramotnosti a kritického myslenia a zároveň je základným determinantom života v informačnej spoločnosti.[12]
  • Digitálna gramotnosť – kompetencia „využívania informačno-komunikačných technológií a internetu na vyhľadávanie, organizovanie, hodnotenie a komunikáciu informácií v rozličných digitálnych formátoch“,[13] prípadne schopnosť porozumieť informáciám a používať ich v rôznych digitálnych formátoch z rôznych zdrojov, ktoré sú prezentované prostredníctvom informačných a komunikačných technológií.[14]
  • Mediálna gramotnosť – kompetencia kritického a rozlišujúceho postoja voči médiám masovej komunikácie s cieľom vytvárať vyrovnaných občanov, schopných vynášať vlastné súdy na základe dostupných informácií, interpretovať a vytvárať posolstvá, vyberať najvhodnejšie médiá pre komunikáciu, ako aj identifikovať ekonomické, politické, sociálne a ďalšie záujmy, ktoré za nimi stoja.[15]
  • IKT gramotnosť (angl. information and communication technology literacy, resp. ICT literacy) – schopnosť „využívať digitálne technológie, komunikačné nástroje alebo siete pre účely prístupu k informáciám, ich organizácie, integrácie, hodnotenia a tvorby v znalostnej spoločnosti“.[16] V inom chápaní je konštrukt IKT gramotnosti interpretovaný ako informačná, komunikačná a technologická gramotnosť (angl. information, communication, and technology literacy) a definovaný ako kompetencia „určiť informačnú potrebu a využiť širokú škálu nástrojov, technológií a techník na vyhľadávanie, nájdenie, používanie a využitie informácií vedúcich k uspokojeniu informačnej potreby“.[17]
  • Vizuálna gramotnosť (angl. visual literacy) – „súbor kompetencií umožňujúcich efektívne nájsť, interpretovať, hodnotiť, využívať a vytvárať obrázky a vizuálne médiá […] Umožňuje pochopiť a analyzovať kontextuálne, kultúrne, etické, estetické, intelektuálne a technické aspekty tvorby a využívania vizuálnych materiálov“,[18] prípadne môže znamenať schopnosť „porozumieť obrazom a používať ich, vrátane kompetencií myslieť, učiť sa a vyjadrovať sa vo forme obrazov“.[19]
  • Kultúrna gramotnosť – umožňuje účasť na zdieľaní sa a (re)produkcii kultúrnych hodnôt a nástrojov, ktoré konkrétny kultúrny nástroj spájajú – je to nie len schopnosť (pre)čítať, (pre)písať, ale aj byť aktívnym v sémantickom priestore.
  • Multikultúrna gramotnosť – schopnosť orientovať sa aj v iných kultúrnych prostrediach.
  • Počítačová gramotnosť – schopnosť komunikovať s počítačom využívaním znalostí o jeho technickom (hardware) a programovom (software) vybavení a o informačných technológiách. Počítačovo gramotný jednotlivec by mal mať zručnosti na používanie počítača a jeho vstupno-výstupných (prídavných) zariadení. Mal by vedieť spravovať knižnice a súbory dát, spracovávať texty (textový procesor), tabuľky a grafy (tabuľkový procesor), používať databázový systém, prezentovať informácie (dáta), komunikovať (vymieňať a spravovať informácie), využívať internet.
  • Športová gramotnosť – ovládanie telesných cvičení gymnastiky, atletiky, plávania a športových hier. (Vedieť správne chodiť, cvičiť, behať, plávať, hrať.) Najlepšie sa získa v rámci školskej výchovy v období od 1 až 17 roku života pod odborným vedením. Športovo gramotný jedinec je schopný samostatne športovať pre zdravie, radosť, osobnostný rozvoj alebo iné motivácie.
  • Hudobná gramotnosť – schopnosť interpretovať hudobnú skladbu alebo notový zápis na hudobnom nástroji alebo hlasom.
  • Webová gramotnosť – kompetencia participácie v on-line prostredí, tvorby a recepcie webového obsahu.
  • Finančná gramotnosť - schopnosť využívať poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť celoživotné finančné zabezpečenie seba a svojej domácnosti.[20]
  • Kritická gramotnosť (pozri kritické myslenie)
  • a mnohé iné (prírodovedná, matematická, akademická, vedecká, dátová, kybergramotnosť, spravodajská, sieťová...)

Štandardizované merania rôznych typov gramotností vo vzdelávacom sektore (čitateľská, matematická, prírodovedná a i.) vykonáva na území SR Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania.[21]

ReferencieUpraviť

  1. Slovenské slovníky [online]. slovnik.juls.savba.sk, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online.
  2. WELSH, Teresa S.. Information literacy in the digital age : an evidence-based approach. Oxford [England] : [s.n.], 2010. Dostupné online. ISBN 978-1-78063-035-9.
  3. literacy | Search Online Etymology Dictionary [online]. www.etymonline.com, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online.
  4. KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : VEDA, 2015. Heslo: gramotný. ISBN 978-80-224-1493-7.
  5. International student assessment (PISA) - Reading performance (PISA) - OECD Data [online]. theOECD, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. MULLIS, Ina V. S.. PIRLS 2016 Reading Framework [online]. PIRLS, 2016, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online.
  7. HRDINÁKOVÁ, Ľudmila. Čitateľská gramotnosť ako kľúčová kompetencia informačnej gramotnosti. Bratislava : Slovenská pedagogická knižnica, 2007. Dostupné online. ISBN 978-80-969716-6-4. S. 37-49.
  8. GAVORA, Peter. Gramotnosť: Vývin a možnosti jej didaktického usmerňovania.. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2003. ISBN 978-80-223-1869-3.
  9. ZÁPOTOČNÁ, Oľga. Čitateľská gramotnosť a jej rozvoj v primárnom vzdelávaní: Teoretické východiská a didaktické realizácie. Bratislava : VEDA, 2012. ISBN 978-80-224-1281-0. S. 25.
  10. ALA glossary of library and information science. Chicago : [s.n.], 2013. (Fourth edition.) Dostupné online. ISBN 978-0-8389-9655-3.
  11. ŠUŠOL, Jaroslav; MIRGA, Tomáš. Dimenzie informačnej gramotnosti v ére digitálneho prístupu k informáciám. [online]. CVTI SR, 2020, [cit. 2022-03-31]. ITlib: Informačné technológie a knižnice. Dostupné online.
  12. Informačná gramotnosť a informačné vzdelávanie. Bratislava : Slovenská pedagogická knižnica, 2021. DOI: 10.5281/zenodo.6004432. Dostupné online. ISBN 978-80-974036-2-1. DOI:10.5281/zenodo.6004432
  13. ALA glossary of library and information science. Chicago : [s.n.], 2013. (Fourth edition.) Dostupné online. ISBN 978-0-8389-9655-3.
  14. ĽUDMILA, Hrdináková; FÁZIK, Jakub. Dimenzie digitálnej gramotnosti. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2021-12-31. Knižničná a informačná veda 29. Dostupné online. ISBN 978-80-223-5064-8. DOI:10.5281/zenodo.6345219 S. 169-189.
  15. VRABEC, Norbert. Mládež a médiá: Mediálna gramotnosť mladých ľudí na Slovensku [online]. IUVENTA, 2008, [cit. 2022-03-31]. ISBN 978-80-8072-074-2. Dostupné online.
  16. KATZ, Irvin R.. Testing Information Literacy in Digital Environments: ETS's iSkills Assessment. Information Technology and Libraries, 2007-09-01, roč. 26, čís. 3, s. 3–12. Dostupné online [cit. 2022-03-31]. ISSN 2163-5226. DOI10.6017/ital.v26i3.3271. (po anglicky)
  17. EISENBERG, Michael B. The Big6 curriculum : comprehensive information and communication technology (ICT) literacy for all students. Santa Barbara, California : [s.n.], 2016. Dostupné online. ISBN 978-1-4408-4480-5.
  18. ALA. ACRL Visual Literacy Competency Standards for Higher Education [online]. Association of College & Research Libraries (ACRL), 2011-10-27, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. EISENBERG, Michael B. Information literacy : essential skills for the information age. Westport, Conn. : Libraries Unlimited, 2004. (2nd ed.) Dostupné online. ISBN 1-59158-143-5. S. 7.
  20. Finančná gramotnosť | Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky [online]. www.minedu.sk, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online.
  21. NÚCEM. Informácie o meraniach [online]. Národný ústav certifikovaných meraní czdelávania, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online.