Peruštica (bulh. Перущица) je mesto[2][3][4][5][6][7] (od roku 1969)[2][3] ležiace v južnom Bulharsku v Plovdivskej oblasti, pričom je centrom a jediným sídlom rovnomenného okresu.[2][3][4][6]

Peruštica
Перущица
mesto
pohľad na centrálnu časť Peruštice
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Peruštica
Nadmorská výška 225 m n. m.
Súradnice 42°03′00″S 24°33′00″V / 42,0499992°S 24,5499992°V / 42.0499992; 24.5499992
Rozloha 48,719 km² (4 872 ha)
Obyvateľstvo 5 162 (2020) [1]
Hustota 105,95 obyv./km²
PSČ 4225
Tel. predvoľba 03143
Poloha v Bulharsku
Poloha v Bulharsku
Wikimedia Commons: Perushtitsa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poloha upraviť

Peruštica leží na okraji Hornotráckej nížiny[4] na severnom úpätí západorodopského[2][4][5] horského chrbta Černatica (bulh. Чернатица)[3][4] v nadmorskej výške približne 225 m n. m..[2] Nachádza sa 23 kilometrov juhozápadne od Plovdivu.[2][3] Priama vzdušná vzdialenosť od hlavného mesta Sofia je 123,3 km.[7]

Vývoj počtu obyvateľov upraviť

Rok Počet obyvateľov
1946 5983[2]
1979 5875[3]
2011 5058[2][6]
2013 4960[7]
2020 5162[8]

Dejiny upraviť

Územie mesta je obývané nepretržite už od obdobia staroveku, čo dokazujú archeologické nálezy ako z obdobia Trákov, tak z obdobia Starovekého Ríma a stredoveku. V období bulharského národného obrodenia bola Peruštica významným osvetovým obrodeneckým strediskom.[4] Peruštica je známa ako staré revolučné sídlo so slávnou účasťou v Aprílovom povstaní.[2][3] Revolučný výbor bol v meste založený priamo Vasilom Levským a obyvatelia Peruštice sa v povstaní zúčastnili masovo. Po potlačení povstania však bolo mesto vypálené a stovky preživších obyvateľov, vrátane vodcov povstania, bolo ubitých.[4] Obyvatelia Peruštice sa aktívne účastnili aj Septembrového povstania v roku 1923 a v priebehu druhej svetovej vojny sa z miestnych obyvateľov rekrutovalo množstvo partizánov pôsobiacich v antifašistickom odboji v rokoch 1941 – 1944.[3] V roku 1959 bola k Peruštici pripojená neďaleká dedina Pastuša (bulh. Пастуша), ktorá je aj v súčasnosti oddelene ležiacou štvrťou dnešného mesta.[2][3] V roku 1969 získala Peruštica štatút mesta[2][3] a v roku 1998 sa stala administratívnym centrom novovzniknutého okresu.[5]

Hospodárstvo upraviť

Mesto je predovšetkým významnym ovocinárskym a vinárskym centrom centrálneho južného Bulharska.[2][3] Významný je aj chov hospodárskych zvierat, pestovanie zeleniny a citrusov v oranžériách.[2] Okrem to je Peruštica známa výrobou elektrických spotrebičov a konzervárskym priemyslom.[2][3]

Pamiatky a zaujímavosti upraviť

Najvýznamnejšou pamiatkoou je tzv. historický chrám svätého Michala archanjela,[2] z roku 1848 v ktorom bolo v priebehu aprílového povstania v roku 1878 zabitých 347 bulharských obyvateľov mesta.[2][4][5] Dalšími významnými pamiatkami sú Chrám svätého Atanáza,[4] alebo Danovova škola ležiaca blízko pri chráme svätého Michala.[2][4][5] V meste sa taktiež nachádza historické múzeum,[2][4] budova komunitného centra „Prosveta“ a viacero pamätníkov.[2]

Južne od mesta sa nachádzajú zvyšky pevnosti Peristica.[2][4] Severovýchodne od Peruštice, medzi mestom a oddelene ležiacou štvrťou Pastuša sa nachádza významná pamiatka v podobe zvyškov ranokresťanského tzv. Červeného chrámu.[2][4][5] Na pahorku[2][3][5] Vlasevica (bulh. Власевица)[2][5] nad mestom sa nachádza hojne navštevovaný tzv. Pamätník troch pokolení (bulh. Паметник на трите поколенияPametnik na trite pokolenija)[2][3][4][5] a v blízkosti neho menší Pamätník zabitých parlamentárov (bulh. Паметник на убитите парламентьориPametnik na ubitite parlamenťori).[9]

Horský turizmus upraviť

Peruštica je dôležitým centrom s možnosťami ubytovania pre turistov v tejto časti pohoria Rodopy. Je východzím bodom pre výstup k horským chatám Vărchovărch (bulh. Върховърх)[2][3] a Brianovštica (bulh. Бряновщица), ktoré ležia južne od mesta.[2]

Infraštruktúra upraviť

Mesto má pravidelné autobusové spojenie s mestami Plovdiv a Stambolijski.[3][5] Autobusy sú jediná forma verejného dopravného spojenia s mestom. Najbližšia železničná stanica sa nachádza v meste Stambolijski.[5]

Významné osobnosti upraviť

  • Petăr Bonev – revolucionár, jeden z vodcov aprílového povstania v roku 1878[2]
  • Spas Ginov – obchodník, obrodenec a revolucionár, účastník aprílového povstania v roku 1878[2]
  • Dimităr Gičev – politik, rolnícky líder[2]

Zaujímavosti upraviť

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. https://www.grao.bg/tna/t41nm-15-06-2020_2.txt
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia: Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 405 – 406. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p MIČEV Nikolaj; MICHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin. Geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo "Nauka i izkuzstvo". 1980. 564 s. ISBN 9532672611. S. 363 – 364. (po bulharsky)
  4. a b c d e f g h i j k l m n o KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. Bălgarija – pătevoditel. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 223 – 224. (bulharsky)
  5. a b c d e f g h i j k l m BENKOVSKA, Miroslava; PANGELOV, Bojko. Regionalna enciklopedija na Bălgarija : Plovdiv i Plovdivska oblast. Sofia : Knigoizdatelska kăšta "Trud"; TL "Konsult". 2009. 298 s. ISBN 9789545288807. S. 41 – 42. (po bulharsky)
  6. a b c perushtitsa.bg [online]. [Cit. 2021-03-25]. Dostupné online. Archivované 2021-03-04 z originálu.
  7. a b c bg.guide-bulgaria.com
  8. www.grao.bg
  9. https://opoznai.bg

Iné projekty upraviť