Partizán

člen neregulárnych ozbrojených síl
O povstaleckých periodikách vydávaných na území Slovenska v rokoch 1944 – 1945 pozri povstalecká tlač.

Partizán (z franc. partisan[pozn 1]) je člen neregulárnych ozbrojených síl zložených prevažne z domáceho obyvateľstva (partizánskeho hnutia), ktoré vedú vojenské alebo polovojenské operácie (partizánsku vojnu) na území obsadenom protivníkom alebo v priestore nevhodnom na pôsobenie.[2][3][4] Zastaraný Vojenský terminologický slovník (1966) sa zmieňuje tiež o dobrovoľnej účasti vo vojne ako o dôležitom atribúte príslušnosti osoby k partizánskemu hnutiu.[5]

Príslušníci Druhej dalmátskej proletárskej údernej brigády, počas pochodu pri dedine VilusiČiernej Hore (1944)

Cieľom partizánskej vojny je vytvárať protivníkovi neznesiteľné podmienky na obsadenom území ničením jeho živej sily, vojenskej techniky, zbraní, materiálnych prostriedkov, narúšaním funkcií tyla a miest velenia. Partizáni za týmto účelom uskutočňujú rozviedku v jednotkách a útvaroch protivníka, odhaľujú miesta velenia a dislokáciu dôležitých objektov (skladov zbraní, munície, proviantu, spojovacích uzlov). Medzi základné spôsoby činnosti partizánskych jednotiek patria útoky na miesta velenia a štáby protivníka, diverzná činnosť, vyraďovanie dôležitých objektov a komunikačných uzlov z činnosti, ničenie bojových prostriedkov a viazanie síl protivníka inou činnosťou. Partizánskej vojny sa pritom môžu zúčastniť aj jednotky regulárnych ozbrojených síl, ktoré operujú v tyle protivníka (napr. výsadok prechádza na partizánsku činnosť pokiaľ nedôjde k plánovanému spojeniu s prvosledovými zväzmi).[6][7]

Poznámky upraviť

  1. Franc. výraz partisan pôvodne označoval stúpenca nejakej strany, osoby či skupiny, z čoho sa významovo vyvinul do označenia bojovníka tvoriaceho súčasť menšej skupiny a bojovníka nepatriaceho k regulárnej armáde. Výraz pochádza z tal. partigiano – „stúpenec nejakej strany“, od parte – „strana“.[1]

Referencie upraviť

  1. Králik, Ľubor (2015), „partizán“, Stručný etymologický slovník slovenčiny (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 424, ISBN 978-80-224-1493-7 
  2. „guerrilla warfare / guérilla / gerilové bojové operácie; partizánska vojna“, SOŠ 3680 AAP-6 Slovník termínov a definícií NATO (9. vyd.), Bratislava: Úrad pre obrannú štandardizáciu, kodifikáciu a štátne overovanie kvality, 2017 (vyd. December 2017), str. 312 
  3. „guerrilla force“, Department of Defense Dictionary of Military and Associated Terms, [Washington, DC]: [United States Department of Defense], 2018 (vyd. September 2018), str. 108 
  4. Allison, Ewen (c2011), „Irregulars“, Crimes of War, [s. l.]: The Crimes of War Education Project 
  5. „Partyzán“, Vojenský terminologický slovník (1. vyd.), Praha: Naše vojsko, 1966, str. 424 . „...osoba, která se ve válce dobrovolně chopila zbraně a bojuje v týlu okupantů. Partyzáni se sdružují ve skupiny a odřady. Mají-li v čele odpovědného velitele, jsou-li označeni viditelným a jednotným rozlišovacím znakem, nosí-li viditelně zbraň a v boji dodržují zásady mezinárodního práva, mají práva príslušníků pravidelného vojska“.
  6. Vallo, Dušan; et al. (2004), „PARTIZÁNSKA VOJNA“, Vojenský terminologický a výkladový slovník, [Bratislava]: Ing. Igor Kvasnica, str. 139, ISBN 80-89018-63-7 
  7. Vallo, Dušan; et al. (2004), „PARTIZÁNSKA ČINNOSŤ“, Vojenský terminologický a výkladový slovník, [Bratislava]: Ing. Igor Kvasnica, str. 139, ISBN 80-89018-63-7