Hornotrácka nížina
Hornotrácka nížina (bulh. Горнотракийска низина) je rozsiahla nížina v Bulharsku. Rozkladá sa v historickom regióne Trácia a patrí do Kraištensko-tundžskej zóny, jednej z piatich fyzicko-geografických zón Bulharska. Administratívne spadá do šiestich oblastí - Pazardžik, Plovdiv, Stara Zagora, Chaskovo, Sliven a Jambol.
| Hornotrácka nížina (bulh. Горнотракийска низина) | |
| Geomorfologická oblasť | |
 Hornotrácka nížina v okolí Slivenu
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Regióny | Pazardžik, Plovdiv, Stara Zagora, Chaskovo, Sliven, Jambol |
| Časť | Balkánsky polostrov |
| Súradnice | 42°16′S 25°21′V / 42,27°S 25,35°V |
| Dĺžka | 180 km km, Z – V |
| Šírka | 50 km km, S – J |
| Rozloha | 6 030 km² (603 000 ha) |
  Poloha nížiny v Bulharsku
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha upraviť
Súčasťou nížiny je predovšetkým stredné povodie rieky Marica, preto sa nazýva aj Marická nížina[1] (Маричина низина - Maričina nizina). Leží medzi Srednou Gorou na severe, Rodopmi na juhu a Manastirskou vysočinou, Svetiilijskou pahorkatinou a pohorím Sakar na východe. Jej dĺžka od západu na východ je 160 až 180 km a najväčšia šírka 40 až 50 km.[2] Má rozlohu 6030 km² a priemernú nadmorskú výšku 168 m.
Delenie upraviť
Podľa zemepisných charakteristík možno nížinu rozdeliť na dve podoblasti - západnú (Pazardžicko-plovdivské pole) a východnú (Starozagorské pole), oddelené Čirpanskou pahorkatinou.
Pazardžicko-plovdivské pole upraviť
Pole zaberá západnú polovicu nížiny a jeho južná hranica prebieha od tiesňavy Marice Momina Klisura po severnom úpätí Rodop k chrbtu Dragojna. Severná hranica vedie od tiesňavy pozdĺž južného úpätia Srednej gory k Čirpanskej pahorkatine. Nížinný reliéf Pazardžicko-plovdivského poľa vyniká predovšetkým v rovnobežkovom smere. Niva Marice určuje jeho sklon od západoseverozápadu na východojuhovýchod, pričom v okolí mesta Belovo na západnom okraji má nadmorskú výšku asi 300 m a vo východnej časti, v okolí mesta Părvomaj, klesá až na 100 metrov. So širokou plochou nížinou kontrastujú osamelé Plovdivské kopce (285,5 m n. m.).
-
Pohľad do roviny z úpatia Rodop -
Rovina na úpätí kopca Gradište -
Rovina okolo Raževa
Starozagorské pole upraviť
Pole zaberá východnú, širšiu polovicu nížiny. Tiahne sa na východ od Čirpanskej pahorkatiny a rozkladá sa najmä v povodí rieky Sazlijka, ľavého prítoku Marice, a jej pravých prítokov. Starozagorské pole má pozdĺžnu os v rovnobežkovom smere s výrazným odklonom na východojuhovýchod. Pravé prítoky Marice a ľavé prítoky Sazlijky rozčleňujú jeho povrch a ich rozvodie je tvorené plochými chrbtami s výškou v rozmedzí od 170 do 150 metrov. Na juhovýchode, na kontakte s Charmanlijskou tiesňavou sa nížina výrazne znižuje a jej nadmorská výška dosahuje 80 m.
-
Rieka Kajalijka v juhozápadnom cípu Starozagorského poľa -
Pohlad na Charmanlijskú tiesňavu -
Pohľad do nížiny zo stredovekej pevnosti Mezek
Prírodné pomery upraviť
Geologická stavba upraviť
Nížina je geologicky mladá a predstavuje hlbokú priekopu, vtlačenú medzi Rodopy a Srednu goru. Tadiaľto sa tiahne pozdĺž celej nížiny od Belova do Svilengradu Marická zlomová zóna. Skladá sa z predprvohorných a prvohorných hornín, ktoré sú prekryté treťohornými usadeninami, dávajúcimi reliéfu rovinný charakter. K sedimentácii dochádzalo v priebehu treťohôr, kedy sa tu nachádzala jazerná panva. Súčasne s poklesom dna jazera prebiehal zdvih Rodop a Srednej gory. Najväčšie posuny sú v južnej časti nížiny, kde sa vyskytujú hrubé terciárne usadeniny. V tomto období sa rozložené horniny premiestňovali z pohoria na dno jazera.
V priebehu pliocénu sa v dôsledku svojho poklesu jazerná panva rozšírila a následne sa v jej východnej časti usadili mocné husté lignitové kaly (Východná a Západomarická uhoľná panva). V rovnakej dobe sa v oblasti Radneva nahromadili veľké zásoby sadrovca. Rovnaký pôvod majú studené minerálne pramene pri Meričleri a Simenovgrade. V neskoršej dobe jazerné vody odtiekli a v nížine sa usadili riečne sedimenty s hrúbkou až do 100 m, čím vznikol súčasný vzhľad.
V súčasnej dobe predstavuje Hornotrácka nížina labilnú zónu, v ktorej sa naďalej veľmi aktívne a diferencovane prejavujú tektonické pohyby. Dôkazom toho je, že Marická nížina je najcitlivejšou seizmickou zónou v Bulharsku. Za posledných 200 rokov tu došlo ku štyrom až piatim ničivým zemetraseniam a celkový počet zemetrasení v tomto období presahuje 2000. Najničivejším z nich bolo čirpanské zemetrasenie v roku 1928 a velingradské zemetrasenie v roku 1977.
Podnebie upraviť
V západnej časti nížiny panuje prechodné kontinentálne podnebie, zatiaľ čo na jej juhovýchodnom konci je klíma stredomorská. Orografické prekážky okolo nížiny majú zásadný význam pre formovanie dlhodobého režimu počasia. Na severe sú pohoria Stara planina a Sredna gora vážnymi orografickými prekážkami pre relatívne chladné vzdušné masy a Rodopy na juhu bránia prenikaniu teplého stredomorského vzduchu. Zimné obdobie je relatívne mierne a teplé. Priemerná januárová teplota sa pohybuje od 0°C do 1°C (v Plovdive 0,2°C), priemerná teplota v júli je 23 - 24°C (v Plovdive 23,6°C). Priemerná ročná teplota je 12,5°C (v Plovdive 12,2°C) a teplotná amplitúda je menšia ako v Dolnodunajskej nížine. V meste Travnik bola 5. júla 1916 nameraná absolútne najvyššia teplota v Bulharsku - 45,2°C. Bezmrazové obdobie je dlhšie ako v severnom Bulharsku, ale v zimných mesiacoch sú tu časté teplotné inverzie a hmly.
Prevláda tu vzdušné prúdenie od západu, pričom východné vetry sú výnimočné. Na severných svahoch Rodop je často pozorovaný fönový efekt.
Ročný úhrn zrážok v západnej časti nížiny nedosahuje ani 500 mm a vo východnej časti je medzi 500 až 600 mm, čo je menej ako bulharský priemer. Tunajšie zrážky sú počas roka rozložené takmer rovnomerne. Hlavné zrážkové maximum nastáva v máji, minimum v marci.
Hydrografia upraviť
Nížina leží v povodí Marice. V Pazardžicko-plovdivskom poli tečie v blízkosti strmých severných svahov Rodop a relatívne ďaleko od miernych južných svahov Srednej gory, čo má za následok asymetrickú riečnu sieť. Ľavé prítoky Marice majú v nížine pomerne dlhé toky, kdežto ústia jej pravých prítokov sa nachádzajú neďaleko vysokých a strmých okrajov Rodop.
Relatívne malé množstvo zrážok, vyššia úroveň priemerných teplôt, vysoké odparovanie, malý sklon terénu a porézne kvartérne usadeniny ovplyvňujú nevýznamný špecifický odtok 1 - 5 l/s/km². Ten je obzvlášť malý (1 l/s/km²) v najnižších partiách nížiny, na jej obvode, kde rastú objemy zrážok a sklon sa zvyšuje, dosahuje až 5 l/s/km²).
Najväčšie rieky pretekajúce Hornotráckou nížinou, ľavé a pravé prítoky Marice, pramenia v neďalekých horských masívoch a do značnej miery zachovávajú vodný režim vlastný daným oblastiam. Jeho narušenie je spôsobené veľkou rozlohou nížiny, jej zemepisnými vlastnosťami a významnými priamymi a nepriamymi vplyvmi človeka. Rieky, ktoré formujú svoj odtok do nížiny, predovšetkým malé a krátke ľavé prítoky Marice a pravé prítoky Sazlijky, sú krátke, s malým prítokom a nestabilným odtokom. Jeho maximum nastáva v zimnom období (február a marec) a minimum začiatkom jesene (september a október). Tieto vlastnosti odtoku svedčia o prevládajúcom dažďovom charaktere vodného režimu riek. Väčšia časť vody riek pretekajúcich nížinou, ako aj podzemné vody sa používajú na zavlažovanie.
Pôdy upraviť
Pôdna pokrývka nížiny je značne ovplyvnená reliéfom, geologickým podložím a bioklimatickými podmienkami. Tu stojí v úzkej súvislosti s rozšírením a diferenciáciou pôd rozdelenie preživších prírodných rastlinných druhov. Pozdĺž rieky Marica a jej veľkých prítokov sú riečne sedimenty sprevádzané aluviálnymi pôdami. V oblastiach, kde sú rozšírené, nachádzajú sa miesta s plytkým horizontom podzemnej vody, čo je podmienka pre vznik eutrických alebo glejových pôd,[3] spolu s miestami zasolenými pôdami. Pre mierne zalesnené a odvodnené plochy po obvode nížiny sú charakteristické kambizeme (CMX2).
Flora a fauna upraviť
Vzhľadom na široké rozšírenie obrábanej pôdy sa v nížine nachádzajú len roztrúsené pozostatky pôvodného areálu prirodzenej vegetácie. V miestach s vysokou hladinou podzemnej vody sú pozorované zvyšky vlhkomilných trávnatých a lesných porastov, kde sa nachádza trstina, vŕba, topoľ a jelša. Na obvode nížiny rastie fragmentovaná, relatívne suchomilná lesná vegetácia. Je zastúpená trnovcom, čiernym hrabom, zakrpatenými dubmi a brestom habrolistým.
Hornotrácka nížina sa vyznačuje silne redukovanou stredoeurópskou a prechodne stredomorskou faunou. Výrazné obmedzenie areálov prirodzenej vegetácie a rozšírenie plôch zasiahnutých hospodárskou činnosťou človeka sú určujúce pre nevýznamný výskyt živočíchov. Viac zastúpenými druhmi tu sú hryzec vodný, bažant obyčajný, škorec ružový, drop veľký, jarabica poľná. Hlodavce sa zvyčajne vyskytujú na dobre zavlažovaných plochách ryžových polí a s nimi prepojených zavlažovacích kanáloch. Bažanty žijú na zachovaných miestach so súvislejším trávnatým a lesným porastom. Okrem toho sa na rozsiahlych plochách so silne rozvinutou kultúrnou vegetáciou vyskytujú zástupcovia ostatných vtákov.
Hospodárstvo upraviť
Teplá klíma je priaznivá pre pestovanie teplomilných kultúr, čo je príčinou rôznorodosti poľnohospodárskej výroby a špecializácie regiónu na produkciu zeleniny. Tunajšie zrážky sú však pre poľnohospodársku výrobu nedostatočné a z tohto dôvodu sa v oblasti aktívne vyvíja melioračné poľnohospodárske hospodárstvo, podporené melioračnou infraštruktúrou - kanálmi, priehradami, vyrovnávacími nádržami a pod.
Hoci je oblasť relatívne plochá, v kopcovitej krajine podhoria Srednej gory, Rodop a Sakaru sa nachádzajú vinice. Pomerne vysoké letné teploty a vhodné lesné a ílovito-piesčité pôdy sú veľmi priaznivé pre červené odrody hrozna. Z tohto dôvodu červené víno výrazne dominuje, čo do počtu i hodnoty, hoci sú tu pestované aj biele odrody hrozna. Najrozšírenejšie sú odrody Merlot, Cabernet Sauvignon a v niektorých vinárskych podoblastiach aj slávna bulharská odroda Mavrud. Vína vyrobené z nich majú intenzívnu farbu, vysokú hustotu, silnú vôňu s teplým južanským charakterom a značným potenciálom pre viacročné zrenie. Podoblasti okolo Chaskova, Stambolova, Ljubimca a Ivajlovgradu sú spájané v prvom rade s vynikajúcimi vínami odrody Merlot. Vína Cabernet Sauvignon od Orjachovice, Peruštica, Brestovice sú dôstojné a jedinečné. Asenovgradský subregión je vždy spájaný s prestížnymi vínami odrody Mavrud.
Referencie upraviť
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hornothrácká nížina na českej Wikipédii.