Stará planina

(Presmerované z Stara planina)

Stará planina (staršie Balkán; po srbsky a po bulharsky Stara planina) je pásmové pohorie v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove. Tiahne sa v dĺžke okolo 560 km medzi vrchmi Vrška Čuka na hraniciach Bulharska a Srbska a zálivom Emine na pobreží Čierneho mora. Najvyššia časť pohoria sa nachádza v strednom Bulharsku. Najvyšším vrchom je Botev (2 376 m n. m.) nachádzajúci sa v Národnom parku Stredný Balkán. Pohorie dalo meno celému polostrovu a zohralo významnú úlohu pri vývoji bulharského národa.

Stará planina
(Стара планина)
Pohorie
Kom stara planina pano.jpg
Pohľad z vrchu Kom
Štáty Bulharsko Bulharsko,  Srbsko Srbsko
Najvyšší bod Botev
 - výška 2 376 m n. m.
Dĺžka 530 km, západ-východ
Šírka 15 - 50 km, sever-juh
Rozloha 11 596 km² (1 159 600 ha)
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Pohorie Balkán na sevorvýchode, vidno i Rodopy, Pirin a pohorie Rila
Pohorie Balkán na sevorvýchode, vidno i Rodopy, Pirin a pohorie Rila
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

GeografiaUpraviť

Stará planina je súčasťou alpsko-himalájskej sústavy a nadväzuje na Karpaty.

Horská sústava Starej planiny sa delí na:

Predbalkanat na severe postupne prechádza do Dolnodunajskej nížiny. Do vlastnej Starej planiny z juhu zasahuje 11 významných dolín (Zadbalkanske kotlovini), ktoré prebiehajú severojužným smerom od hraníc medzi Srbskom a Bulharskom na západe po Čierne more na východe, a na ktoré na juhu nadväzuje pohorie Sredna gora.

Stará planina (v širšom zmysle) sa skladá z menších geomorfologických celkov radených ako samostatné pohoria. Tieto sa zvyknú zoskupovať do týchto celkov:

  • Východosrbské rudohorie
  • Západná Stará planina siahajúca od vrchu Vraška Čuka k priesmyku Arabakonak s celkovou dĺžkou 190 km a najvyšším bodom Midžur (2 169 m).
  • Stredná Stará planina od Arabakonaku k priesmyku Vratnik s celkovou dĺžkou 207 km. Najvyšším vrchom v tejto časti pohoria je Botev (2 376 m).
  • Východná Stará planina od priesmyku Vratnik po záliv Emine je dlhý 160 km. Najvyšším vrchom je Balgarka (1 181 m). Východná časť pohoria je najnižšia.

VodstvoUpraviť

Stará planina je rozvodím medzi úmoriami Čierneho a Egejského mora. Pohorím prechádza najväčšia Bulharská rieka Iskar, ktorá v ňom vyformovala Iskarskú tiesňavu. Medzi ďalšie rieky, ktoré pramenia v pohorí, patrí Timok, Arčar, Lom, Cibrica, Ogosta, Skat, Vit, Osam, Jantra a Rusenski Lom. Pramení tu aj rieka Kamča, ktorá tečie priamo do Čierneho mora. V oblasti nie je zas najviac prameňov minerálnych vôd,ale aj napriek tomu sa tu nachádza niekoľko kúpeľných miest ako Varšec, Šipkovo a Vonešta Voda.

GeológiaUpraviť

 
Vrch Kozia stena

Stará planina je vrásové-násunové pohorie jurskéhooligocénneho veku, ktoré vzniklo počas alpínskeho vrásnenia. Je súčasťou alpsko-himalájskej horskej sústavy, ktorá siaha od Álp až do Indonézie. Masy hornín boli tlačené približne na sever až severoseverovýchod na svoje predpolie tvorené Moeskou platformou.

Z hľadiska regionálnej geológie sa Stará planina (balkanidy) delí na predbalkánsku zónu, zónu Starej planiny a strednogorskú zónu[1]. Predbalkán je podobnej vrásovej stavby ako západoeurópske pohorie Jura. Zvyšok pohoria má typickejšiu príkrovovú stavbu s príkrovmi zahŕňajúcimi staré kryštalické horniny.

ReferencieUpraviť

  1. Mísař, Z., 1987: Regionální geologie světa. Academia, Praha, 708 s.
  • Král, Václav: Fyzická geografie Evropy, Academia 2001

Iné projektyUpraviť