Wikipédia

Collatio legum Romanarum et Mosaicarum

Collatio legum Romanarum et Mosaicarum (iné názvy pozri nižšie) je zbierka rímskeho a židovského starozákonného práva v tzv. mojžišových knihách. Zostavil ju v latinčine židovský alebo kresťanský autor niekedy medzi rokmi 390 až 438 v Itálii, azda v Ríme. Zbierka má komparatívny charakter a snaží sa preukázať súlad medzi normami rímskeho a starozákonného práva.[1][2] Zachovala sa v troch rukopisoch objavených v 16. storočí.[3] Z hľadiska chronológie rímskeho práva ide o dielo z poklasického obdobia.[4]

Názvy

upraviť
  • zaužívaný názov: Collatio legum Romanarum et Mosaicarum (niekedy písané ako Mosaicarum et romanarum legum collatio, v preklade: Porovnanie rímskych a mojžišovských zákonov[5] alebo Porovnania Mojžišových a rímskych zákonov[6])
  • názov diela v rukopisoch: Lex Dei, quam praecepit dominus ad Moysen[3][7], odtiaľ aj pomenovanie: Lex Dei[2] (v preklade: Boží zákon)[5]
  • citačná skratka Coll.[2]

Autorstvo a datácia

upraviť

Zostavovateľ diela je neznámy. Pochádzal zrejme zo židovského alebo kresťanského prostredia. Mal určité, možno odborné, znalosti rímskeho práva.[1] Najjednoduchšou sa javí hypotéza, že autorom bol kresťanský právnik, ktorý svojim pohanským kolegom demonštroval, že kresťania mali právnu tradíciu kompatibilnú a staršiu ako Rimania.[2] Edoardo Volterra dávnejšie zastával názor, že autor bol Žid, ktorý chcel dokázať prioritu a nadradenosť Mojžišovho učenia nad rímskym právom. Tento názor sa ujal v židovskom prostredí.[7]

Prítomnosť jediného zákona cisára Teodózia I. z roku 390 (Coll. 5,3; líši sa od neskoršej verzie v CT 9,7,6), naznačuje, že dielo bolo pravdepodobne napísané v Ríme alebo Itálii krátko po roku 390. Niekedy však bolo argumentované, že dielo vzniklo v 4. storočí a neskôr bolo dopĺňané.[2] Encyclopaedia Judaica tvrdí, že dielo vzniklo medzi rokmi 294 až 313.[7]

Obsah

upraviť

Collatio pozostáva zo šestnástich titulov, v ktorých sa nachádzajú ustanovenia židovského (Mojžišovho) práva zo Starého zákona a k nim sú prirovnávané fragmenty zo spisov rímskych právnikov Gaia, Papiniána, Paula, Ulpiána a Modestina, ako aj niektoré cisárske konštitúcie z Codex Gregorianus a Codex Hermogenianus a jeden zákon cisára Teodóza I. z roku 390.[3] Biblické pasáže sú prevzaté zo štyroch kníh Pentateuchu (Exodus, Levitikus, Numeri a Deuteronómium) vo verziách blízkych staršej latinčine a nie textu Vulgáty. Témami, ktorými sa zbierka zaoberá sú napríklad vražda, napadnutie, krutosť voči otrokom, cudzoložstvo, homosexualita, incest, krádež, falošné svedectvo, podpaľačstvo, únos, čarodejníctvo a ďalšie.[2]

Prvá časť kapitoly je vždy biblická a je uvedená frázou „Moyses dicit“ („Mojžiš hovorí“) alebo „Moyses Dei sacerdos haec dicit“ („Mojžiš, kňaz Boží, hovorí toto“). Po biblickej časti nasledujú časti z diel rímskych právnikov a cisárskych konštitúcií.[7]

Cieľ

upraviť

Zostavovateľ chcel porovnaním biblických pasáží o Mojžišovom zákone s výňatkami z rímskych cisárskych konštitúcií a právnických textov preukázať kompatibilitu staršieho zákona v Pentateuchu s rímskym právom. Z diela vyplýva záujem o asimiláciu židovsko-kresťanskej a rímskej kultúry, ktorý v tom čase prevládal. Obsahuje právny materiál rímskeho práva, ktorý sa inde (napr. v Corpus iuris civilis) nezachoval.[1] Príkladom sú Diokleciánove zákonov o inceste a manichejoch (Coll. 6,4; 15,3).[2]

Referencie

upraviť
  1. ↑ a b c HARRIES, Jill. Collatio legum Romanarum et Mosaicarum. In: The Oxford Classical Dictionary. Ed. Simon Hornblower, Antony Spawforth, Esther Eidinow. 4th Ed. Oxford : Oxford University Press, 2012. ISBN 978-0-19-954556-8. S. 347.
  2. ↑ a b c d e f g CORCORAN, Simon. Collatio legum Mosaicarum et Romanarum. In: The Encyclopedia of Ancient History. Hoboken : Blackwell Publishing, 2013. [Cit. 2024-07-14]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c Ottův slovník naučný: Illustrovaná encyklopædie obecných vědomostí. Díl 5. C – Čechůvky. Praha : J. Otto, 1892. Dostupné online. S. 509.
  4. ↑ BARTOŠEK, Milan. Dějiny římského práva. Praha : Academia, 1995. ISBN 80-200-0545-5. S. 254.
  5. ↑ a b MIKULKA, Vojtech. Patrológia. Bratislava : Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 1995. ISBN 80-88696-08-9. S. 160.
  6. ↑ ŠTEVČEK, Marek, a kol. (ed.) Lexikón dejín slovenskej súkromnoprávnej terminológie. Bratislava : Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 2023. ISBN 978-80-223-5627-5. S. 53n.
  7. ↑ a b c d RABELLO, Alfredo Mordechai. COLLATIO LEGUM MOSAICARUM ET ROMANANORUM. In: Encyclopaedia Judaica. 2nd Ed. Vol. 5. Coh – Doz. Detroit, San Francisco, New York, New Haven, Cone, Waterville, Maine, London : Gale, 2007. ISBN 978-0-02-865933-6. S. 57.

Ďalšia literatúra

upraviť

Preklady

  • HYAMSON, Moses. Mosaicarum et romanarum legum collatio: With introduction, facsimile and transcription of the Berlin codex. London, New York : H. Frowde, Oxford University Press, 1913. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Collatio_legum_Romanarum_et_Mosaicarum&oldid=7882590“