Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše

Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše obsahuje chronologicky (časovo postupne) usporiadané údaje o historických udalostiach Východorímskej, resp. Byzantskej ríše a významnejších udalostiach susedných krajín, ktoré mali dosah na Byzantskú ríšu.

Chronológia

Neskorá rímska ríša (3. – 7. storočie)

Socha cisára Konštantína I., prvého kresťanského cisára, zakladateľa mesta Konštantínopol

Rozdelenie Rímskej ríše za tetrarchie

284 – Vláda Diokleciána, následne zavedenie tetrarchie
303 – 304 – Posledné veľké prenasledovanie kresťanov
311 – Galériov edikt zrušil prenasledovanie kresťanov
312 – Zavedenie zlatej meny solidus; bitka pri Mulvijskom moste
313 – Milánsky edikt zrovnoprávnil všetky kulty v Rímskej ríši
324 – 337 – Zjednotenie Rímskej ríše pod vládou Konštantína I.
324 – Založenie Konštantínopola, hlavného mesta Byzantskej ríše
325 – I. ekumenický koncil (I. nicejský koncil)
330, máj 11. – Slávnostné vyhlásenie Konštantínopola za hlavné mesto ríše
360 – Prvý Chrám Hagia Sofia v Konštantínopole
361 – 363 – vláda Juliána Apostatu, posledná snaha legitímnych cisárov o návrat pohanstva
370 – 390 – obdobie aktivity tzv. školy kapadóckych otcov (Bazil Veľký, Gregor Naziánsky, Gregor Nysský)
375 (cca) – počiatky označovania rímskeho biskupa za "papa" - pápeža; začiatok sťahovania národov
378 – Bitka pri Adrianopole, Góti porážajú Rimanov, cisár Valens zomiera v boji
381 – II. ekumenický koncil (I. konštantínopolský koncil)
392 – Theodosius I. zakazuje pohanský kult; na Západe Eugeniovo povstanie, posledná snaha o návrat pohanstva
393 – Posledné olympijské hry
395 – Rozdelenie Rímskej ríše na dve časti jedného celku
401 – Ľudové povstanie v Konštantínopole namierené proti Gótom
410 – Alarich I. plieni Rím
411 – Synoda v Kartágu, úpadok hnutia donatistov
415 – Vražda poslednej veľkej antickej filozofky Hypatie
429 – založenie Vandalského kráľovstva v Afrike, Huni sa usadzujú v Panónii
431 – III. ekumenický koncil (Efezský koncil)
437 – Proklos v Akadémii
438 – Codex Theodosianus
451 – IV. ekumenický koncil (Chalcedónsky koncil); bitka na Katalaunských poliach
453 – Smrť Atilu, rozpad ríše Hunov
455 – Vyplienenie Ríma Vandalmi
476 – Zánik Západorímskej ríše (resp. zánik cisárskej moci na Západe)
482 – Zenónovo Henotikon
483 – Odchod nestoriánov do Perzskej ríše
484 – Akakiánska schizma
493 – Vznik Ostrogótskeho kráľovstva v Itálii
512 – Anastasios I. predstupuje pred konštantínopolský ľud a ponúka svoju rezignáciu na zastavenie protestov
517 – Prvý vpád Slovanov do Ilýrie a Macedónie
527 – 565 – Justinián I.

Justinián I. obnovil rímsku moc na západe, vydal zbierku rímskeho práva Corpus Iuris Civilis a položil základy nového byzantského umeleckého slohu

Približný rozsah Byzantskej ríše za vlády Justiniána I., žltou územné zisky na západe

529 – Vydaná prvá časť Corpus Iuris Civilis - Codex Iustiniani; povstanie Samaritánov; zatvorenie Platónskej akadémie; vznik benediktínskeho opátstva Monte Casino
532 – Povstanie Nika; Večný mier medzi Perzskou ríšou a Byzaciou
533 – 534 – Byzantsko-vandalská vojna, vyvrátenie Vandalského kráľovstva
533 – Vydaná najvýznamnejšia časť Corpus Iuris Civilis - Digesta
534 – Slovania v Mézii a Trákii; vyhlásenie druhej, prepracovanej verzie Codexu Iustiniani (repetitae praelectionis)
536 – 562 – Byzantsko-gótske vojny
537 – Vysvätenie súčasného Chrámu Hagia Sofia
541 – 542 – Justiniánsky mor
cca. 550 – Do Byzantskej ríše bola prinesená priadka morušová, začiatok výroby hodvábu na Západe
553 – V. ekumenický koncil (II. konštantínopolský koncil), odsúdenie Troch kapitol
558 – Prienik Bulharov a Slovanov na Balkán a Peloponéz
562 – 50-ročný mier s Perzskou ríšou
568 – Vznik Avarského kaganátu v Panónii, prienik Longobardov do Itálie
582 – Avari dobyli Sirmium (Sriem)
584 – Vytvorenie Ravennského exarchátu; obliehanie Solúna Slovanmi
591 – Mier medzi perzským kráľom Husravom II. a cisárom Maurikiom I.

Arabi a obrazoborectvo (7. storočie – 843)

Cisár Herakleios sa k moci dostal v čase, keď Byzantská ríša čelila zložitej situácii. Musel odvrátiť útoky byzantských rivalov - Peržanov, ktorí ovládali východnú časť ríše a následne musel ríšu brániť proti novému nepriateľovi, Arabskej ríši. Aktívny bol aj pri riešení pretrvávajúcich náboženských problémov v ríši, ktoré sa mu však vyriešiť nepodarilo

Expanzia islamu, červenou expanzia za proroka Mohameda 622 – 632, oranžovou expanzia prvých 4 kalifov 632 – 661, žltou expanzia v rokoch 661 – 750

Byzantsko-arabské námorné bitky

Obrazoborci boli proti uctievaniu ikon (ikonofílii), pretože v ňom videli modloslužobníctvo (idolatriu)

602 – Po uzurpácii moci Fókom sa obnovuje byzantsko-perzská vojna, Peržania obsadili východ Byzancie
610 – Cisárom Herakleios; začiatok pôsobenia proroka Mohameda
622 – Začiatok byzantskej protiofenzívy proti Peržanom; hidžra - Mohamedov útek do Mediny
626 – Obliehanie Konštantínopola Peržanmi, Avarmi a Slovanmi; vznik prvého Akatistu (Akatist k Bohorodičke)
629/630 – Obnovenie byzantskej moci na východe
634 – 638 – Arabi dobýjajú Levantu
636 – Bitka pri rieke Jarmúk
638 – Cisár Herakleios vydáva edikt Ekthesis, zakazujú sa christologické spory
642 – Strata Egypta v prospech Arabov
649 – Arabi dobýjajú Cyprus
651 – Zánik Novoperzskej ríše Sásánovcov, odvekého nepriateľa Východorímskej (Byzantskej) ríše
654 – Arabi dobýjajú Krétu, Rodos a niektoré ďalšie byzantské ostrovy
657 – Počiatky hnutia paulikánov
659 – Mier medzi Byzantskou ríšou a Arabskými Rášídovcami, Arabi odstupujú bývalé byzantské ostrovy
660 – Bulhari pod Asparuchom sa usadili na Dunaji
661 – Alího smrť; Vznik Umajjovského kalifátu v Damašku
674 – 678 – Arabi obliehajú Konštantínopol; prvé známe využitie gréckeho ohňa
680 – 681 – VI. ekumenický koncil (III. konštantínopolský koncil), odsúdenie monoenergizmu a monotheletizmu
681 – Vznik bulharského štátu, chán Asparuch
688 – 689 – Nómos geórgikos – Poľnohospodársky zákon
689 – Presídlenie Slovanov do Malej Ázie
691/692 – Trullská synoda (koncil)
697 – Pád Kartága a severnej Afriky do rúk Arabov
711 – Zánik Vizigótskeho kráľovstva po bitke pri Xeres de la Frontera
713 – Sýrska dynastia
711 – 714 – Arabi dobýjajú Pyreneje
715 – Arabi preberajú vládu nad Zakaukazskom
717 – 718 – Arabi druhýkrát obliehajú Konštantínopol, porážka Arabov znamená koniec arabskej expanzie na východe
726 – Lev III. vyhlasuje prvé obrazoborecké edikty; Ekloga (podľa starších zdrojov)
730 – Koniec pôsobenia konštantínopolskej univerzity
732 – Bitka pri Poitiers, Karol Martel poráža Arabov a zastavuje ich expanziu na západe
741 – Ekloga cisára Konštantína V.
750 – Vznik Abbásovského kalifátu v Bagdade
751 – Byzantská Ravenna je dobytá Longobardom Aistulfom, zánik Ravennského exarchátu a byzantskej moci v severnej Itálii; bitka pri Talase medzi Čínou a Arabmi končí čínskou porážkou, koniec čínskej expanzie na západ, islam v Číne; Karolovci vo Franskej ríši
754 – Obrazoborecký koncil v Konštantínopole, v Hierei
756 – Vznik Pápežského štátu
774 – Dobytie Longobarského kráľovstva v Itálii Karolom Veľkým
787 – VII. ekumenický koncil (II. nicejský koncil)
795 – moechianská aféra (cudzoložná aféra Konštantína VI.)
795 – 796 – Pád Avarskej ríše
797 – Cisárovná Irena
800 – Karol Veľký je pápežom Levom III. korunovaný cisárom, obnovenie západného cisárstva; panstvo Aghlabovcov v Tunise
805 – Porážka Slovanov na Peloponéze
809 – Smrť Hárúna ar-Rašída, úpadok moci kalifátu
811 – Cisár Nikeforos I. je zabitý v boji s Bulharmi
813 – Bulhari pod vedením Kruma obliehajú Konštantínopol
814 – Mier medzi Bulharskou ríšou a Byzanciou
815 – Obnovenie obrazoborectva za vlády Leva V.
821 – 823 – Povstanie Tomáša Slovana
824 – Arabi dobýjajú Krétu
830 – 831 – Úspechy Theofila v Kilikii
831 – Aghlabovci dobýjajú Palermo
833 – Mojmír I. vyháňa Pribinu z Nitry, Moravské kniežatstvo vstupuje do historického obdobia známeho ako Veľká Morava
838 – Pád Amorionu v Anatólii, zajatie 42 mučeníkov z Amoria
843 – Po smrti cisára Theofila je za vlády Michala III. a regentky Theodory obnovený kult obrazov; Verdunská zmluva vedúca k rozdeleniu Franskej ríše
845 – Zjednotenie chorvátskych kmeňov pod vládou Trpimíra
855 – Vznik konštantínopolskej univerzity Magnaura; Bardas regentom
860 – Prvý ruský útok na Konštantínopol; Fótius patriarchom
861 – 870 – Po vražde al-Mutavakkila vypukla v Abbásovskom kalifáte tzv. samarská anarchia, úpadok moci kalifátu
863 – Christianizačná misia svätých Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu
864 – Krst Borisa I.
867 – Bazil I. cisárom, vláda Macedónskej dynastie; Fótiova schizma,

Macedónska renesancia a prechodné obdobie (867 – 1081)

Bazil I. (vľavo) bol zakladateľom Macedónskej dynastie, ktorej sa po mocenskom úpadku a období obrazoborectva podarilo obnoviť byzantskú autoritu na Balkáne a v Sýrii.

Bazilovi II. sa po dlhých rokoch podarilo poraziť Bulharov a pripojiť južný Balkán späť k ríši, úspechy dosiahol aj na východe, kde Byzancia získal vplyv nad Aleppským emirátom. Nadviazal tak na úspechy predchádzajúcich nedynastických cisárov Nikefora II. a Jána I. Tzimiska

Byzantská ríša za vlády Bazila II. a posledných členov Macedónskej dynastie

Cisárovné Zoé a Teodora sa k moci dostali po ľudovej revolúcii v roku 1042, Ako panovníčky následne spolu krátky čas vládli, pre nezhody sa však cisárovná Zoé rozhodla po tretíkrát oženiť za Konštantína Monomacha, ktorý sa následne ujal vlády

868 – Vláda Túlúnovcov v Egypte
869 – 870 – Synoda v Konštantínopole potvrdzuje jurisdikciu konštantínopolského patriarchátu nad bulharskou cirkvou
872 – porazenie paulikiánskeho štátu v Tefrike
876 – 880 – Výstavba Chrámu Nea Ekklésia
877 – 886 – Fótiova reštaurácia
878 – Túlúnovci v Sýrii
879 – Vydanie právnej príručky Epanagogé
885 – Ašot V. Bagratuni zakladá Anijské kráľovstvo
888 – Adarnase z Taa gruzínskym (iberským) kráľom
892 – Maďari v Panónii; vydanie Bazilík
896 – Porážka vojsk Leva VI. Bulharmi v bitke pri Bulgarofygone
900 – Kniha eparchu
902 – Aghlabovci dobýjajú poslednú byzantskú pevnosť na Sicílii - Taorminu
904 – Lev z Tripolisu dobyl a vyplienil Solún
907 – Veľká Morava sa prestáva objavovať v historických prameňoch
911 – Prvá rusko-byzantská obchodná zmluva
909 – Pád Aghlabovcov, vzostup Fátimovcov v severnej Afrike
910 – Založenie kláštora Cluny
913 – Simeon pod hradbami Konštantínopola
917 – Porážka byzantských vojsk Bulharmi v tretej bitke pri Anchiale
920 – Roman I. Lakapenos uzurpoval moc
925 – Vznik Chorvátskeho kráľovstva
927 – Mierová zmluva medzi Byzantskou ríšou a Bulharmi
941 – 944 – Ťaženie Ióanna Kurkua proti Arabom, dobytie Edessy, do Konštantínopola sa dostal Kristov prirodzený obraz mandylion
941 – Ťaženie Rusov pod Igorom na Byzanciu
944 – Roman Lakapenos vyhnaný, návrat Makedóncov k vláde, vláda Konštantína VII.
945 – Šiitski Bújovci obsadzujú Bagdad, sunnitský kalifát pod ich nadvládou
946 – Ruská kňažná Oľga prijíma kresťanstvo počas svojej návštevy v Konštantínopole
955 – Bitka pri rieke Lech, koniec maďarských nájazdov do Európy
961 – Nikéforos Fokas (neskôr cisár Nikefor II.) dobyl od Arabov Krétu
962 – Otto I. korunovaný západným cisárom, obnovenie západného cisárstva
963 – Vznik Monastiera Veľká Lávra na hore Athos
968 – Sviatoslav I. dobýja východné Bulharsko
963 – 969 – Nikefor II. dobýja Kilikiu a Antiochiu, Hamdánovci v Aleppe uznávajú byzantskú zvrchovanosť
969 – Nikefor II. je zavraždený v cisárskom paláci, nástup Jána I. Tzimiska na trón, Fátimovci v Egypte
971 – Ján I. Tzimiskes vyháňa Rusov z východného Bulharska a pripája územie k ríši
974 – 975 – Tzimiskovo ťaženie proti Arabom končí dobytím značných území, ktoré však po jeho smrti ríša opätovne stratila
976 – Dávid III. z Taa zjednocuje väčšinu Gruzínska; povstanie bulharských komitopulov
976 – 989 – Boje Bazila II. s maloázijskou šľachtou (Bardas Skleros a Bardas Fokas)
986 – Samuil poráža Bazila II. v bitke pri Trajánovej bráne
988 – Christianizácia Kyjevskej Rusi; vznik Varjažskej gardy
991 – 1014 – Byzantsko-bulharské vojny, obnova byzantskej moci na Balkáne a v Sýrii
998 – Samuil bulharským cárom
1000 – Vznik Uhorského kráľovstva; po smrti Dávida III. Byzancia získava Tao, Bagrat III. nanovo vytvára Gruzínske kráľovstvo
1014 – Bitka pri Kleidone, víťazstvo Byzantskej ríše, Bazil II. necháva oslepiť vyše 10 000 vojakov
1023 – Mirdásovci v Aleppe
1025 – Smrť Bazila II., samovláda jeho brata Konštantína VIII.; koniec byzantských snáh o dobytie Sicílie
1034 – Vražda Romana III. Argyra, moci sa ujíma Michal IV., vláda paflagónskeho klanu, veľký vplyv má cisárov brat, eunuch Ján Orfanotrofos
1040 – Povstanie Bulhara Petra Deljana
1042 – Ľudové povstanie v Konštantínopole, Michal V. zosadený, vláda cisárovien Zoé a Teodory, následne Konštantína IX. Monomacha, manžela cisárovnej Zoé
1042 – 1053 – Prvý samostatný srbský štát v Zete
1045 – Anijské kráľovstvo pripojené k Byzancii; založenie právnickej a filozofickej školy v Konštantínopole
1048 – Počiatok nomádskych invázií na Balkán
1054 – Veľká (východná) schizma
1055 – Seldžuci dobyli Bagdad, koniec moci Bújovcov
1056 – Smrť cisárovnej Teodory, koniec vlády Macedónskej dynastie; vláda Michala VI. vybraného cisárovnou Teodorou
1057 – Uzurpácia Izáka I. Komnéna
1068 – Pád Bari, poslednej byzantskej pevnosti v Itálii do rúk Normanov
1071 – Bitka pri Mantzikerte, počiatok seldžuckej moci v Levante a Anatólii, byzantská správa v Malej Ázii sa rozpadá
1081 – Nástup Alexia I. na byzantský trón; Normani útočia na Byzantskú ríšu

Komnénovci a Angelovci (1081 – 1204)

Prvým členom dynastie Komnénovco Alexiovi I., Jánovi II. a Manuelovi I. sa podarilo zastaviť úpadok ríše, ktorý nastal po bitke pri Mantzikerte v roku 1071, neskôr však boli Komnénovci zvrhnutí a moci sa ujal rod Angelovcov. Na obrázku Alexios I.

1087 – 1090 – Pečenehovia útočia na byzantský Balkán
1090 – Normani na čele s Rogerom I. dobýjajú arabskú Sicíliu
1091 – Kumánsky vpád na byzantský Balkán, Bitka pri Lebounione
1092 – Smrť Malikšáha, rozpad Seldžuckej ríše, vznik Rumského sultanátu a nezávislého Arménskeho kniežatstva v Kilikii
1096 – 1099 – I. križiacka výprava, obnova byzantskej moci v Anatólii
1098 – Pád Edessy, vznik Edesského grófstva, Pád Antiochie, vznik Antiochijského kniežatstva
1099 – Vznik Jeruzalemského kráľovstva
1102 – Personálna únia medzi Uhorskom a Chorvátskom
1108 – Devolská zmluva medzi Bomehumdom Tarentským a Byzantskou ríšou
1130 – Vznik I. Kráľovstva oboch Sicílií
1130 – 1135 – Boje Jána II. proti Danišmendovcom
1133 – Triumf pre Jána II.
1137 – 1138 – Kampaň Jána II. do Kilíkie a Sýrie
1144 – Zengí dobýja Edessu
1147 – 1149 – II. križiacka výprava
1156 – 1159 – Kampaň Manuela I. do Antiochie
1159 – V Srbsku sa moci ujíma Štefan Nemanjič, ktorý neskôr získal veľkú časť Srbska
1161 – 1172 – Manuel I. bojuje so Srbmi a Uhrami, pripojenie značných balkánskych oblastí k Byzancii
1171 – Saladin dobýja Egypt, vzostup dynastie Ajjúbovcov; Byzantsko-benátsky incident
1176 – Porážka Byzantskej ríše v bitke pri Myriokefalone, Byzantská ríša už viac nedokázala vyhnať Turkov z Anatólie
1182 – Andronikos I. cisárom; masaker latiníkov v Konštantínopole
1185 – Izák II. zvŕha Andronika I., vláda Angelovcov
1187 – Povstanie Asenovcov v Bulharsku, vznik Druhej bulharskej ríše
1189 – 1192 – III. križiacka výprava
1191 – Richard Levie srdce dobyl Cyprus od povstalca Izáka Komnéna, ostrov predal templárom
1192 – Vznik Cyperského kráľovstva
1196 – Vznik Arménskeho kráľovstva v Malej Arménii
1203 – IV. križiacka výprava, križiaci zvŕhajú Angelovcov, Alexios IV. cisárom
1204 – Nespokojní križiaci dobýjajú Konštantínopol, dočasný zánik Byzantskej ríše a vznik lokálnych panstiev a ríš - Latinské cisárstvo, Nicejské cisárstvo, Trapezuntské cisárstvo, Epirský despotát, a i.

Nicejské cisárstvo a okolité krajiny (1204 – 1261)

Balkán po IV. ktižiackej výprave

1205 – Bulhari porážajú Latinské cisárstvo v bitke pri Adrianopole, koniec križiackej expanzie
1218 – Bulharským vládcom Asen II., vrchol moci Druhej bulharskej ríše
1222 – Ján III. cisárom v Nicejskom cisárstve, byzantská reconquista
1224 – Vznik Solúnskeho cisárstva
1243 – Mongoli porážajú maloáziských Seldžukov v bitke pri Köse Dağ, nadvláda Mongolov v Anatólii
1246 – Nicejské cisárstvo dobýja Solún
1259 – Michal VIII. cisárom v Nicejskom cisárstve, nástup dynastie Palaiologovcov
1261 – Michal VIII. dobýja Konštantínopol, obnova Byzantskej ríše

Obnovená Byzantská ríša a epilóg (1261 – 1475)

Michalovi VIII. Palaiologovi sa v roku 1261 podarilo obnoviť Byzantskú ríšu dočasne zrušenú v dôsledku dobytia Konštantínopola križiakmi počas IV. križiackej výpravy, avšak následné občianske vojny i zahraničné problémy krajinu natoľko oslabovali, že sa už nedokázala znovu postaviť na nohy.

Rozmach Osmanskej ríše

1267 – Janovčania získavajú Galatu na druhej strane Konštantínopola
1267 – 1282 – Karol z Anjou útočí na Byzanciu
1274 – II. lyonský koncil, uzavretie cirkevnej únie
1282 – Trapezuntský cisár Ján II. Megas Komnénos sa vzdáva nárokov na byzantský trón
1291 – Pád Akkonu (Akry), zánik križiackych štátov v Oriente
1303 – Katalánska kompánia v Grécku
1306 – Špitálnici útočia na Rodos, ktorý sa stáva ich základňou
1307 – Zánik Rumského sultanátu Ikonion
1322 – 1328 – Občianska vojna dvoch Andronikov
1326 – 1337 – Rozmach osmanského panstva v Malej Ázii (Osman I. a Orhan I.)
1331 – Srbským panovníkom sa stáva Štefan Uroš IV. Dušan, neskorší cár Srbov a Grékov, vrchol srbskej moci
1342 – 1354 – Občianska vojna v Byzantskej ríši medzi Jánom V. a Jánom VI. Kantakuzenom
1342 – 1349 – Povstanie zélotov v Solúne
1347 – Synoda v Konštantínopole schválila učenie Gregora Palamu - hésychazmus
1348 – Čierna smrť v Európe
1354 – Osmani obsadili prvé mesto na európskej pevnine Kallipolis
1363 – Rozdelenie Bulharska na Tărnovo a Vidín
1371 – Porážka Srbov Osmanmi v bitke na rieke Marica
1365 – Turci obsadili Adrianopolis (Edirne), ktoré sa následne stalo hlavným mestom ríše
1373 – Byzancia sa dostala do vazalského pomeru voči Osmanom, odvádza poplatky
1375 – Zánik Arménskeho kráľovstva v Kilikii
1389 – Porážka Srbska v bitke na Kosovom poli, Srbsko vazalom Osmanov
1390 – Pád Filadelfie, posledného byzantského mesta v Anatólii
1393 – 1396 – Osmani obsadzujú Bulharsko
1394 – Bajazid I. neúspešne oblieha Konštantínopol
1396 – Križiaci porazení v bitke pri Nikopole
1399 – 1402 – Manuel II. vykonáva cestu po Európe, hľadá pomoc proti Osmanom
1404 – Posledná zmienka o Varjažskej garde
1422 – Murad II. neúspešne oblieha Konštantínopol
1430 – Osmani dobýjajú Solún
1437 – Ján VIII. navštevuje talianske štáty
1439 – Na koncile vo Florencii je uzavretá je cirkevná únia s katolíkmi
1444 – Porážka kresťanov v bitke pri Varne
1449 – Vlády v Byzancii sa ujíma posledný panovník Konštantín XI.
1453, máj 29. – Mehmed II. dobýja Konštantínopol a privodzuje pád Byzantskej ríše
1456 – Osmani dobýjajú Atény
1459 – Osmani dobýjajú Srbsko
1460 – Osmani dobýjajú Morejský despotát, poslednú časť ovládanú Byzantskou ríšou pred dobytím Konštantínopola
1461 – Osmani dobýjajú Trapezuntské cisárstvo
1475 – Osmani dobýjajú Theodorské kniežatstvo na Kryme, posledný štát priamo nadväzujúci na byzantskú tradíciu

15./16. storočie – Pôsobenie byzantských učencov v Európe, šírenie gréckych diel, vznik Florentskej akadémie
1557 – Hieronymus Wolf po prvýkrát používa termín byzantský (Corpus Historiae Byzantinae)
17. storočie – Osvietenská kritika Byzantskej ríše, rozšírenie negatívneho významu slova byzantinizmus
koniec 19. storočia – Karl Krumbacher, vznik modernej byzantológie
1892 – Vznik časopisu Byzantinische Zeitschrift
1928 – Začiatok pôsobenia Slovanského ústavu v Prahe
1929 – Vznik a vydávanie časopisu Byzantinoslavica (pôvodne Sborník pro studium byzantsko-slovanských vztahů)
2006 – Vznik slovenského zborníka Byzantinoslovaca

Literatúra

ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. ISBN 80-200-0454-8. S. 491 – 504.
DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. Vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 377 – 399.
VENNING, Timothy. A Chronology of the Byzantine Empire. Basingstoke; New York : Palgrave Macmillan, 2006. 817 s. ISBN 978-1-4039-1774-4.

Pozri aj

Externé odkazy

Byzantine Empire Timeline na ancient.eu (po anglicky)