Gregor Naziánsky
Svätý Gregor Naziánsky (iné mená: Gregor Nazianzský, Gregor Teológ[1], Gregor Bohoslovec, Gregor z Nazianzu; * 329 – † 389), patrí medzi najvýznamnejších gréckych rano-kresťanských teológov 4. storočia, ktorí sú označovaní ako kapadócki otcovia (ďalej k nim patrí sv. Bazil Veľký a jeho brat sv. Gregor z Nyssy).
Svätý Gregor Naziánsky | |
Učiteľ cirkvi | |
Biografické údaje | |
---|---|
Narodenie | 329 Azianz (dnešné Nenisi, Turecko) |
Úmrtie | 25. január 389 Azianz |
Uctievanie | |
Atribúty | písací stôl, holubica |
Patronát | básnikov; za dobrú úrodu |
Cirkev | katolícka, pravoslávna |
Sviatok | 2. január (rkc.)/ 25. január (gkc.) (spomienka (rkc.)/polyjelejný sviatok bez bdenia (gkc.)) |
Odkazy | |
Gregor Naziánsky (multimediálne súbory na commons) | |
Život a učenie
upraviťGregor Naziánsky sa vzdelával najprv v palestínskej Cézarei, potom v Alexandrii a nakoniec na platónskej akadémii v Aténach, kde sa spriatelil s Bazilom Veľkým. Neskôr s ním žil nejakú dobu v jeho kláštore.
Roku 379 bol povolaný do Carihradu, kde bolo nicejské učenie po vláde ariánskeho cisára Valenta silno na ústupe. O rok neskôr ho cisár Theodosius I. osobne povýšil na carihradského patriarchu, Gregor sa však svojho úradu veľmi skoro vzdal, lebo niektorí biskupi považovali jeho povýšenie za porušenie jedného z kánonov 1. nicejského koncilu. S koncilom sa rozlúčil jednou zo svojich slávnych rečí.[2]
Dôrazne obhajoval trojičné dogmy podľa nicejského vyznania viery a tiež polemizoval s Juliánom Odpadlíkom, ktorý sa ako cisár vrátil k pohanstvu; okrem iného ho kritizoval za to, že upiera kresťanom právo na klasické vzdelanie. Jeho žiakom bol sv. Hieronym.
Gregor Naziánsky veľa hovoril aj o dôležitosti a nevyhnutnosti modlitby. Tvrdil, že ,je nutné obracať sa na Boha častejšie, ako dýchať’, lebo modlitba je stretnutie Božieho smädu s naším smädom. Boh má smäd po tom, aby sme my mali smäd po ňom (porov. Oratio 40, 27: SC 358, 260).[3]
V byzantskej literatúre bol po Biblii najcitovanejší autor.[4]:169
Slovenské preklady
upraviťReferencie
upraviť- ↑ ZOZUĽAK, Ján. Byzantská filozofia. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2016. 224 s. ISBN 978-80-7380-640-8. S. 24.
- ↑ DROBNER, Hubertus R. Patrologie : úvod do studia starokřesťanské literatury. Preklad Monika Recinová. Vyd. 1. Praha : OIKOYMENH, 2011. 807 s. (Mathésis; zv. 4.) ISBN 978-80-7298-466-4. S. 378.
- ↑ https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20070822017
- ↑ Gregor von Nazianz. In: Theologische Realenzyklopädie. Zväzok XIV : Gottesdienst – Heimat. Berlin; New York : Walter de Gruyter, 1985. ISBN 3-11-008583-6. S. 164 – 173.
Literatúra
upraviť- "Gregor Bohoslovec, konštantinopolský arcibiskup : 25. január, 30. január." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 164-167. ISBN 80-967341-1-3
- "Dňa 25. januára : Svätý Gregor Bohoslov." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 86-91. ISBN 80-7165-381-0
- BRODŇANSKÁ, Erika. Gregor z Nazianzu. Listy vo veršoch. 1. vyd. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2012. 280 s. Dostupné online. ISBN 978-80-555-0599-2.
- BRODŇANSKÁ, Erika; KOŽELOVÁ, Adriána. Gregor z Nazianzu. Morálna poézia. 1. vyd. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta, 2020. 559 s. ISBN 978-80-5552550-1.
- ŠPIDLÍK, Tomáš. Řehoř Naziánský : úvod ke studiu jeho duchovní nauky. Preklad Martina Vavřinková. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 326 s. (Dílo Tomáše Špidlíka; zv. XVIII.) ISBN 978-80-7412-051-0.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gregor Naziánsky
Externé odkazy
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Řehoř z Nazianzu na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).