Hieronym (učiteľ cirkvi)
Svätý Hieronym alebo Hieroným, pôvodne Sophronius Eusebius Hieronymus[1] (cca 347, Stridon, Slovinsko / Chorvátsko – 30. september 420, pri Betleheme[1][2]) bol mních, kňaz, kresťanský teológ, spisovateľ, exegéta, latinský cirkevný otec a askéta.[1][3] Ako prvý preložil Bibliu do latinčiny. Tento preklad známy ako Vulgáta sa dodnes v rímskokatolíckej cirkvi považuje za veľmi kvalitný.
Svätý Hieronym | |
Kňaz a učiteľ cirkvi | |
Píšuci sv. Hieronym (Caravaggio, 1606) | |
Funkcie a tituly | |
---|---|
sekretár pápeža Damaza I. | |
382 – 384 | |
Biografické údaje | |
Rodné meno | Sophronius Eusebius Hieronymus |
Narodenie | 347 Stridon |
Úmrtie | 30. september 420 (73 alebo 74 rokov) Betlehem |
Pochovaný | Bazilika Panny Márie Väčšej, Rím |
Svätenia | |
Cirkev | Rímskokatolícka cirkev |
Kňaz | |
Kňazská vysviacka | 379 |
Svätec | |
Sviatok | 30. september (západné cirkvi) , 15. jún (východné cirkvi) |
V cirkvách | Rímskokatolícka cirkev Pravoslávna cirkev Starokatolícka cirkev Anglikánska cirkev |
Patrón | Dalmácie, Lyonu, teológov, archeológov, študentov, žiakov, prekladateľov, univerzít, vedeckých spolkov, askétov, proti ochoreniam oka |
Atribúty | kardinálsky klobúk, lev, písací stôl, kniha, lebka |
Odkazy | |
Hieronym | |
Po cestovaní v Galii, Antiochii či na východe a uvoľnenom nemravnom živote sa Hieronym dal na pokánie a nechal sa pokrstiť a neskôr proti svojej vôli vysvätiť za kňaza. Mal hlboké znalosti aramejčiny, gréčtiny a hebrejčiny. Pôsobil ako štátny sekretár pápeža Damaza I. Po jeho smrti sa utiahol do Betlehema, kde založil viaceré kláštory a hospic. Okrem prekladania Biblie sa doživotne venoval aj prekladom diel predošlých učencov a cirkevných otcov. Zachovali sa jeho početné homílie, polemiky a životopisy svätých. Hodnotné sú jeho komentáre k jednotlivým biblickým knihám.
Hieronym sa spolu s Augustínom, Ambrózom a Gregorom Veľkým radí medzi najväčších západných (latinských) cirkevných otcov. Pápež Bonifác VIII. ho v roku 1295 uznal za učiteľa cirkvi. Aj keď nebol nikdy kanonizovaný, je považovaný za svätého. Cirkevný sviatok má na Slovensku 30. septembra. Počas celého stredoveku a raného novoveku bol hojne zobrazovaný v umení, najčastejšie s knihami v študovni.
Mená
upraviťV slovenčine a češtine sa používa dnes meno Jarolím (30. september), ktoré je odvodené z Hieronymus.
V češtine sa volá Jeroným, v angličtine Jerome, vo francúzštine Jérôme, v holandčine Jeronym/Jeroen, v španielčine Jerónimo, v taliančine Geronimo / Girolamo [vyslov: Dž..], v nemčine a v starovekom Ríme Hieronymus.
Život a dielo
upraviťRaný život a štúdiá
upraviťSophronius Eusebius Hieronymus sa narodil pravdepodobne v roku 347 (prípadne medzi rokmi 340 až 345[4]) v Stridone, ktoré pravdepodobne ležalo na hranici Dalmácie a Panónie (dnes Slovinsko alebo Chorvátsko).[2][5] (Niektoré zdroje ho stotožňujú s dnešným mestom Strigov[4] alebo ho určujú blízko Ľubľany.[6]) Pochádzal z majetnej a nábožnej rodiny.[4] Keďže Hieroným bol veľmi nadaný, jeho otec ho podporoval vo vzdelávaní sa.[4] Hieronym bol však často neposedný, takže ho museli mnohokrát nútiť do učenia.[4][7]
Zhruba od roku 358 študoval v Ríme, pričom jeho učiteľmi boli aj prísny Aelius Donatus a Viktorinus.[4][8] Vďaka nim získal Hieronym hlboké znalosti gréckeho a latinského jazyka,[4] ako aj gramatiky, rétoriky a filozofie.[1] V kombinácii s jeho talentom sa z Hieronyma stal dobrý rečník.[4] Hieronym však postupne pod vplyvom Donata opustil svoje náboženské princípy. Spyšnel, stal sa ľahkomyseľným a vyhľadával svetské radovánky.[4] Postupne si však uvedomil, že musí zmeniť svoj život. Po dobe pokánia ho v roku 366 pokrstil pápež Libérius.[1][6] Nasledujúci rok sa vydal do nemeckého Trevíra.[1][9] Opustil hlavné mesto a presunul sa za priateľom Rufinom do Aquilei (pri Benátkach).[4] Spriatelil sa s klerikmi, ktorý nasledovali biskupa Chromácia.[10][11] Následne sa v roku 370 pripojil k Zboru blažených, skupine asketických mníchov.[9] Po roku však na otcovu žiadosť tento kláštor opustil, aby dohovoril svojej sestre, ktorá vystúpila z kláštora.[4]
Od roku 373 Hieronym uskutočnil viaceré cesty na Východ, kde vyhľadával rôzne (aj nekresťanské) mníšske spoločenstvá.[6][9] Od roku 374 pobudol nejaký čas aj u biskupa Apolinára v Antiochii, ktorého prednášky často počúval.[1][3][8] Tam sa údajne na základe vnuknutia vo sne úplne zriekol štúdií pohanskej literatúry a rozhodol sa vzdelávať výhradne Bibliou a dokumentmi cirkevných otcov.[4] Z Antiochie sa s tromi spolubratmi utiahol na púšť Chalcis, aby pokračoval vo vzdelávaní sa vo Svätom písme a pokání.[1][5][6] Prísny asketický život vydržal počas štyroch rokov len Hieronym; dvaja spolubratia umreli na púšti a posledný sa vrátil domov.[4][8] V tomto období sa vzdelával v hebrejčine, pričom mu pomáhal konvertovaný Žid.[1][3][5] Popri tom porovnával rôzne opisy Biblie a opravoval nájdené chyby a nezrovnalosti.[4]
Uvádza sa, že Hieronym mal temperamentnú až výbušnú povahu.[9] Často bol lenivý.[9] Proti tomuto hlavnému hriechu bojoval pracovitosťou, pretože, ako uvádza vo svojich spisoch, „ak sme zaneprázdnení konaním dobra, sme menej prístupní na zlé pokušenia.“[9] Mnohí ľudia ho považovali za nepriateľského kvôli jeho agresívnemu sarkazmu, ktorý často prechádzal až do urážania.[8]
Pápežov sekretár
upraviťAj keď sa Hieronym vzpieral a nepokladal za hodného, antiochijský biskup Paulín ho v roku 379 (niektoré zdroje uvádzajú 378[1]) vysvätil za kňaza.[4][5] Po vysvätení sa Hieronym snažil nevykonávať kňazskú službu, lebo ju nepovažoval za kompatibilnú s jeho povolaním.[5][8]
V nasledujúcom roku 380 (alebo 381[11]) odišiel do Konštantinopolu, kde sa spoznal so svätým Gregorom Naziánskym.[1][5] Práve on pomohol Hieronymovi hlbšie sa ponoriť do chápania biblických textov a ich výkladu.[4] V tomto meste strávil dva roky.[3] Spoznal sa aj s ďalším významným gréckym teológom Gregorom Nysským.[3]
Keď v roku 382 pápež Damazus I. usporiadal synodu v Ríme, pozval na neho aj Hieronyma, ktorý sa už predtým stal známym pre svoju učenosť a početné preklady Origenesa a Eusebia.[1][3] Pápež ho vymenoval za svojho sekretára a dal mu za úlohu zrevidovať starý latinský preklad Biblie, tzv. Italu.[1][4] Hieronym sa podujal na tento projekt. Do pápežovej smrti (384) sa mu podarilo zrevidovať evanjeliá a žaltár.[10][8]
Počas tohto obdobia sa na neho obracalo veľa ľudí s rôznymi nábožensko-teologickými otázkami.[4] Hieronym kritizoval vtedajšie uvoľnené pomery, za čo si od mnohých politikov a svetských osobností vynútil hnev.[4] Nikto však na neho nevztiahol ruku, keďže bol pod pápežovou ochranou.[4]
Literárna činnosť v kláštore
upraviťKeď Damazus I. umrel, Hieronym bol takmer zvolený za nového pápeža. Prekazili to však intrigy tých, ktorí s ním nesúhlasili.[1] Odišiel preto z Ríma do Svätej zeme spolu so sv. Paulou a sv. Eustóchiou a ďalšími ženami, ktoré ho od jeho pobytu v Ríme nasledovali.[5][6][8] Hieronym spolu so ženami precestoval aj územia dnešnej Sýrie, Palestíny a Egypta, pričom vyhľadával svätých pustovníkov.[4] V roku 385 (alebo 386[6]) sa usadil v Betleheme,[9] kde potom založil tri ženské a jeden mužský kláštor.[12] Výstavbu financovali z Paulinho dedičstva.[5][12] Taktiež otvorili aj hospic a Hieronym zadarmo učil grécky a latinský jazyk miestne deti.[5]
Vulgáta
upraviťPopri starostlivosti o pútnikov sa dlhodobo a systematicky venoval prekladu a výkladu Svätého písma.[4] Využil svoje hlboké znalosti a medzi rokmi 393 až 406 priamo z hebrejčiny a aramejčiny preložil do vtedajšej formy latinčiny celý Starý zákon okrem žalmov.[1] Tento preklad spolu s jeho korektúrou Nového zákona podľa gréckej pôvodiny (tzv. Septuaginty[3]) sa dnes označujú ako Vulgáta.[1] (Názov znamená „všeobecne rozšírený“, keďže Hieronym preložil Bibliu do hovorovej latinčiny, čím ho chcel sprístupniť všetkým.[10]) Pri biblickom preklade preferoval podľa možnosti doslovné preklady (slovo za slovom), pričom sa snažil aj dodržiavať pôvodné poradie slov, keďže išlo o texty vnuknuté Duchom Svätým.[3] (Pri nebiblických textoch preferoval voľnejší preklad zameraný hlavne na zmysel textu.[3])
„ | Kto nepozná Písmo, nepozná Krista. | “ |
– sv. Hieronym |
Hieronymov preklad bol jeho súčasníkmi často kritizovaný, pretože vychádzal z hebrejskej pôvodiny (teda tzv. židovskej Biblie).[3] Vyčítali mu, že bezbožne zasahuje do textu, ktorý je považovaný za vnuknutý.[3] Sťažovali sa aj na horšie čítanie jeho prekladu, pretože to, čo v porovnaní so Septuagintou dopĺňal, označoval hviezdičkami, a to, čo bolo v Septuaginte nadbytočné oproti hebrejskému základu, označoval krížikom.[3] Obviňovali ho aj z falšovania a nedostatočnej pokory a úcty k prvotným prekladateľom Septuaginty.[10] Hieronym kritikom odkázal, že legendistický pôvod Septuaginty je vymyslený, uznával ju však ako vnuknutý text.[3]
Vulgáta bola vyhlásená za oficiálny latinský text Svätého písma počas tridentského koncilu[9] a je považovaná za Hieronymovo najdôležitejšie dielo.[1] Aj keď v minulosti niektorí prekladatelia kritizovali úroveň jeho prekladu, v súčasnosti sa na základe výskumu hebrejčiny a aramejčiny cení jeho dielo omnoho viac.[10]
Ďalšia spisovateľská činnosť
upraviťV tomto čase Hieronym napísal aj svoje slávne diela – zachovalo sa 117 Hieronymových listov,[1][9] z toho 19 určených jeho súčasníkovi sv. Augustínovi. Jeho spis De viris illustribus (O slávnych mužoch) z roku 392 je zas prvým prehľadom dejín kresťanskej literatúry.[9] Obsahuje 135 životopisov cirkevných spisovateľov (od apoštola Pavla až po životopis samotného Hieronyma).[1] Zachovalo sa aj 96 homílií, ktoré väčšinou pojednávajú o žalmoch alebo úryvkoch z evanjelií.[1]
Komentáre biblických textov
upraviťPopri preklade Biblie vydával Hieronym aj svoje komentáre k jednotlivým biblickým knihám:[1][3]
- Hebraicae quaestiones in libro Geneseos (Hebrejské otázky ku knihe Genezis) – v predslove tejto knihy podáva svoju obhajobu k námietkám jeho súčasníkov ohľadom jeho prekladu,[10]
- Commentarioli in psalmos (Malé komentáre k žalmom; približne 390),
- In Hieremiam prophetam libri sex (Šesť kníh komentára k prorokovi Jeremiášovi, 414 – 416),
- Commentarii in quatuor epistulas Paulinas (Komentáre k štyrom Pavlovým listom),
- Komentáre ku knihám proroka Abdiáša (374/5), Nahuma, Micheáša, Sofoniáša, Agea, Habakuka (393), Jonáša, Abdiáša (396), Izaiáša (397), Zachariáša, Malachiáša, Ozeáša, Joela, Amosa (406), Daniela (407), Izaiáša (408 – 410) či Ezechiela (410 – 414).[10]
Preklady
upraviťZ Hieronymovej bohatej prekladateľskej činnosti sa mimo iné zachovali:[1][3]
- preklad 45 Origenových exegetických homílií – aj keď bol Hieronym spočiatku veľkým obdivovateľom Origena, neskôr ho spolu s Teofilom Alexandrijským a Epifániom Salamiským tvrdo kritizoval za jeho kontroverzie[11]
- preklad Kroniky od Eusebia – dielo obsahujúce cirkevné dejiny do roku 325 Hieronym po preložení doplnil o udalosti do roku 378,
- preklady vybraných spisov Didyma Alexandrijského,
- preklady Pachomiových spisov
Polemické spisy
upraviťVo svojich apologetických spisoch bojoval Hieronym aj s vtedajšími bludmi a herézami.[1][4] V rámci polemických spisov sa zameriaval na obhajobu rehoľného spôsobu života.[1][11]
- Dialogus adversus Pelagianos (Dialóg proti pelagiánom) – v tomto diele vyvracal učenie Pelagiána, ktorý tvrdil, že Božia milosť nie je tak dôležitá pre spásu duše;
- Altercatio Luciferiani et Orthodoxi (Hádka medzi luciferiánom a ortodoxným)
- De virginitate B. Mariae (O panenstve blahoslavenej Márie)
Ďalšie cirkevné spisy
upraviťMedzi ďalšie Hieronymovej spisy okrem iných patria aj:[1][3][8]
- Vita Sancti Pauli (Životopis sv. Pavla Tébskeho),
- Vita Sancti Hilarionis (Životopis sv. Hilariona),
- Vita Malchi (Životopis Malcha) – v tomto diele priblížil rehoľný život
Iné spisy
upraviť- Liber interpretationis hebraicorum nominum (Kniha výkladu hebrejských mien) – pri koncipovaní tohto diela Hieronym vychádzal z presvedčenia, že význam všetkých mien vychádza z hebrejčiny, „matky jazykov“.[10]
- De situ et nominibus locorum hebraicorum (O polohe a názvoch hebrejských miest) – abecedne usporiadaný slovník miest v Palestíne, pričom obsahoval geografické a etymologické vysvetlenia k názvom miest, vodných plôch, krajov a aj božstiev.[10]
Napadnutie Betlehema a smrť
upraviťKeď v roku 419 zaútočili na Betlehem diví barbari a pelagiáni, zničili aj Hieronymom založené kláštory.[4] Hieronym sa zachránil a hneď, ako to bolo možné, sa vrátil do Betlehema, aby obnovil kláštory a aby pokračoval vo svojich prácach.[4] Bol však už vo svojom pokročilom veku slabý, navyše aj strácal zrak.[4] (Preto údajne posledné spisy diktoval.[4]) Hieronym skonal 30. septembra 420 neďaleko Betlehemu.[2][11][13] Po úmrtí bol pochovaný do krypty zničeného kláštora,[4] blízko k hrobom sv. Pauly Rímskej a jej dcéry sv. Eustochium.[8]
Uctievanie
upraviťHieronymova svätosť sa odvádza na základe tradície, nebol nikdy oficiálne kanonizovaný. Titul Učiteľ cirkvi mu 3. marca 1295 udelil pápež Bonifác VIII.[2][14][15] Práve v 13. storočí boli jeho pozostatky presunuté z Betlehema do Ríma a sú uložené v Bazilike Panny Márie Snežnej.[4][7][8]
V Ríme tiež stojí kostol sv. Hieronyma, ktorý má aktuálne (2023) v správe španielsky kardinál Miguel Ángel Ayuso Guixot.[16] V tomto chráme sa pravidelne schádzajú Slováci žijúci v Ríme.[16]
Na Hieronymovu počesť a pri príležitosti 1600. výročia úmrtia tohto svätca slávila Katolícka cirkev od 1. decembra 2019 (1. adventnej nedele) do 30. septembra 2020 Rok Božieho slova.[10][11] V deň Hieronymovej smrti vydal pápež František list Scripturae Sacrae affectus (Láska k Svätému Písmu).[13]
Rímske martyrológium uvádza jeho sviatok na 30. september.[8][17]
Pravoslávna cirkev si uctieva Hieronyma ako prepodobného.
Atribúty a patrónstvo
upraviťSvätý Hieronym býva zobrazovaný s levom, lebkou, písacím stolom, knihami či spismi.[4] Sú známe aj zobrazenia v púšti a na kolenách, pričom často drží kríž alebo kameň.[1] Ďalším atribútom je kardinálsky odev, aj keď Hieronym nebol nikdy vymenovaný do tejto hodnosti, keďže v jeho dobe ešte neexistovala.[1][8] Umelci ho tak zobrazovali z veľkej cirkevnej úcty.
Jedným z najstarších vyobrazení sv. Hieronyma je ilustrácia v Biblii Karola Holého z 9. storočia.[8]
Je patrónom študentov, vedcov, teológov, teologických fakúlt.[4] Je považovaný aj za orodovníka pri ochoreniach očí a patróna prekladateľov.[4][7][18]
Uctievanie na Slovensku
upraviťNa Slovensku sa nenachádza sakrálna stavba zasvätená sv. Hieronymovi.
Referencie
upraviť- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa Hieronym [online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2023-07-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Saints and Blesseds: Saint Hieronymus [online]. www.gcatholic.org, [cit. 2023-07-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p HEIL, Uta. Hieronymus [online]. www.bibelwissenschaft.de, 2009-01-01, [cit. 2023-07-14]. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af Hieronym, kňaz a učiteľ Cirkvi : Životopisy svätých [online]. [Cit. 2023-07-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i ATTWATER, Donald. The Avenel Dictionary of Saints. New York : Avenel Books, 1981. S. 377. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f WATKINS, Basil. The Book of Saints. Comprehensive Biographical Dictionary. 8. vyd. Londýn : Bloomsbury, 2016. ISBN 978-0-567-66414-3. S. 828. (po anglicky)
- ↑ a b c VATRTOVÁ, Lenka. Hieronym » 340-420 « učiteľ Cirkvi. Svätec, latinský cirkevný spisovateľ a jeden z najväčších učencov katolíckej cirkvi. [online]. Homílie.eu, [cit. 2023-07-17]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m FARMER, David Hugh. The Oxford Dictionnary of Saints. 5. vyd. New York : Oxford University Press, 2003. S. 1050. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j KRASNOVSKÝ, Branislav. Ako nám môže byť svätý Hieronym vzorom v boji proti lenivosti - [online]. Christianitas, 2021-06-02, [cit. 2023-07-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j KRUPA, Ján. Svätý Hieronym / Celý život zasvätil prekladaniu Svätého písma [online]. svetkrestanstva.postoj.sk, [cit. 2023-07-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f KRUPA, Ján. Život a dielo svätého Hieronyma [online]. www.lumen.sk, [cit. 2023-07-17]. Dostupné online.
- ↑ a b BARING-GOULD, Sabine. The Lives of the Saints - January. Londýn : John C. Nimmo, 1898. S. 476. (po anglicky)
- ↑ a b Pápež vydal list k 1600. výročiu sv. Hieronyma: Láska k Svätému písmu [online]. m.tkkbs.sk, [cit. 2023-07-17]. Dostupné online.
- ↑ Benedikt XI., pápež : Životopisy svätých [online]. [Cit. 2023-07-14]. Dostupné online.
- ↑ KRUPA, Ján. Sv. Jána Pavla II. navrhli na učiteľa Cirkvi a patróna Európy [online]. svetkrestanstva.postoj.sk, [cit. 2023-07-14]. Dostupné online.
- ↑ a b PETRÍK, Bohumil. Španielsky kardinál prevzal slovenský kostol v Ríme [online]. svetkrestanstva.postoj.sk, [cit. 2023-07-14]. Dostupné online.
- ↑ Martyrologium Romanum. Vatikán : Administrationem Patrimonii Sedis Apostolicae, 2004. Dostupné online. S. 850. (po latinsky)
- ↑ MARUŠIAK, Jozef. Svätý Hieronym a rovná daň [online]. www.sme.sk, [cit. 2023-07-17]. Dostupné online.
Literatúra
upraviť- "Dňa 15. júna : Svätý Hieronym." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 315-320. ISBN 80-7165-381-0
- "Hieronym, prepodobný : 15. jún." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 261-263. ISBN 80-967341-1-3
- SLEPIČKA, Martin. Úcta k svatému Jeronýmovi v českém středověku: K 1600. výročí smrti církevního otce svatého Jeronýma. Ostrava: Repronis, 2021. Dostupné online.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Hieronym (učiteľ cirkvi)
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hieronym (učiteľ cirkvi)
Externé odkazy
upraviť- List pápeža Františka pri príležitosti 1600. výročia od úmrtia sv. Hieronyma (vo svetových jazykoch)