Otvoriť hlavné menu
Sv. Tomáš Akvinský považuje pokoru za cnosť cností, autor: Fra Angelico (1395 – 1455)

Pokora (lat. humilitas, rus. смирение [smireňje], nem. Demut, angl. humility) je jednou zo siedmich cností, je to slobodné, nie vynútené uvedomovanie si vlastnej nedokonalosti pred vyššou existenciou, môže byť nesprávne chápaná ako závislosť na niekom. Opakom pokory (jedna z cností) je pýcha (lat. superbia), ktorá patrí medzi sedem hlavných hriechov.

Obsah

Náboženstvo a pokoraUpraviť

V každom náboženstve existuje rituálna metodika.

Pokora je skromné chovanie, nesebeckosť a prejavuje sa u človeka, ktorý rešpektuje druhých. Pokora je pocit, keď si človek uvedomuje vlastnú nedokonalosť, alebo závislosť na vyššie požiadavky a má tak dôveru, keď sa to od neho očakáva, a nie keď potrebuje neúmerne velebiť sám seba. Pokora vyrastá z pocitu vlastnej slabosti a nedokonalosti vzhľadom k požiadavkám vyšších bytostí.

IslamUpraviť

V islame je pokora pred Bohom vyjadrovaná dodržiavaním príkazov koránu a sunny (šaríja) a vnútornými gestami pri modlitbe a vstupe do mešity, atď.

JudaizmusUpraviť

V judaizme je pokora (šiflut) cnosť prejavujúca sa dodržiavaním príkazov tóry a modlitbami na sviatky, predovšetkým na Nový rok a Deň zmierenia .

BudhizmusUpraviť

V budhizme je pokora osvietenie v meditácii.

HinduizmusUpraviť

V hinduizme je to vyslobodenie od karmy vykúpením z reinkarnácie - meditáciou nad oslobodením od viny, získanej zlým životom.

Iné projektyUpraviť

  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Pokora
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pokora

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pokora na českej Wikipédii. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Demut na nemeckej Wikipédii.