Korán

svätá kniha islamu

Korán (arab. القرآن al-kurʾán – recitácia, prednes) je svätá kniha islamu. Obsahuje náboženské, etické, právne a kultové zásady a pravidlá konania. Korán bol zostavený v polovici 7. stor. z výrokov Mohameda. Moslimovia považujú Korán za božie zjavenie.

Súčasť série článkov na tému
Islam
Viera a praktiky
Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita
Hlavné osobnosti
Mohamed

Abú Bakr as-Siddík
Umar ibn al-Chattáb
Utmán ibn Affán
Alí ibn Abí Tálib
Mohamedovi súčasníci
Členovia Mohamedovej domácnosti

Proroci islamu
Texty a zákony
KoránSunnaŠaría
Zákonodarstvo
Životopisy Mohameda
Vetvy islamu
Sunniti (HanífovskáMálikovskáŠáfiovskáHanbalovskáZáhirovská)Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíjadrúzovia)Isná ašaríja (Dža'farovskáAlavitiAleviti)Zajdíja) • Súfizmus (BektašijaČištíjaMawlawíja)Cháridža (Ibádíja)
Sociopolitické aspekty
UmenieArchitektúra
MestáKalendár
VedaFilozofia
Náboženskí vodcovia
Ženy v islameDžihád
Politický islamLiberálny islam
AhmadíjaWahhábizmus
Pozri aj
Slovníček islamských pojmov
Zoznam významných mešít
Zoznam článkov o islame
z  d  u
Korán

Korán sa delí na 114 kapitol zvaných súry, ktoré majú chiliastický a morálne náučný obsah. Jednotlivé súry sa delia na verše – áje – ktorých je v celom Koráne 6236.

História vzniku textu upraviť

Vznik Koránu, tak ako je popisovaný v moslimskej tradícii, z veľkej časti zodpovedá predstavám súčasných vedcov zaoberajúcich sa islamom.

Korán od začiatku písomne zachytávali Mohamedovi stúpenci, najprv ako zbierku voľných listov. Stále sa rozrastala skupina moslimov, ktorí poznali do tej doby zjavený text naspamäť, čo bolo potrebné kvôli defektívnemu charakteru vtedajšieho arabského písma – ešte nemalo žiadnu vokalizáciu (nezapisovali sa samohlásky) a niektoré skupiny spoluhlások vyzerali rovnako, pretože chýbali bodky, ktorými sa dnes tieto písmená rozlišujú. Zjavenie každého ďalšieho textu sa v spoločnosti moslimov tešilo najväčšej pozornosti – takisto kvôli úplne bezprostrednému účinku na každodenný život, napríklad zákaz konzumácie alkoholu. Mohamed predniesol vždy nové zjavenie najprv mužom komunity a potom zboru moslimských žien. Prorok sa takisto snažil o zmysluplné zaradenie nových statí. Každý novo zjavený text priradil nejakému určitému miestu v celkovom texte.

Existuje kresťanská legenda, ktorá tvrdí, že Korán nadiktoval Mohamedovi ariánsky mních Bahír.[1]:175

Mushaf upraviť

Zjavenie bolo dokončené ešte pred prorokovou smrťou a po súhlase všetkých, ktorí uchovávali Korán ako ústne (háfizovia), tak aj písomne, vznikol po nariadení tretieho kalifa Utmána ibn Affána (644-656) prvý oficiálny písaný kódex, mushaf (arab. مصحف). Najmenej päť opisov bolo zaslaných do Mediny, Mekky, Kúfy, Basry a do Damasku. Súčasne bol vydaný aj príkaz spáliť všetky súkromné opisy Koránu.

Verí sa, že sa opis, ktorý bol zaslaný do Mediny, nachádza v Taškente. Ďalší exemplár sa údajne nachádza v múzeu Topkapi v Istanbule.

Význam Koránu upraviť

Korán vytvoril základ pre početné odvetvia arabských vied. Jeho jazyk silno ovplyvnil vývoj arabskej gramatiky – vedľa zachovaných fragmentov predislamských básnikov platí arabčina Koránu ako smernica pre korektnosť jazykových výrazov.

Z potreby výkladu niektorých „záhadných“ pasáží Koránu sa vyvinula veda ilm at-tafsir (výklad Koránu). Vznikli komentáre ku Koránu, ktoré majú svojím rozsahom často niekoľko tuctov zväzkov. K najslávnejším patria zväzky Tabariho, Kurtubiho alebo Ibn Kathira. Existujú aj západní komentátori vydávajúci komentáre, ako Korán vykladať a pochopiť.

Nezvyklé, ale takisto veľmi sporné náznaky interpretácie uviedol nemecký filológ Christoph Luxenberg, ktorý okrem iného predstavil novú interpretáciu onoho sveta. Podľa jednej islamskej múdrosti je Korán hovoriaci vesmír a vesmír je mlčiaci Korán.

Korán je základom islamskej viery. Moslimovia veria, že Mohamed je len sprostredkovateľom božieho slova, ktoré mu diktoval sám archanjel Gabriel, a popierajú názor, že Mohamed je autorom Koránu.

Referencie upraviť

  1. NOSKO, Lukáš. Arabica Christiana: několik tematických zastavení. Parrésia : revue pro východní křesťanství (Červený Kostelec: Pavel Mervart ve spolupráci s Ústavem východního křesťanství Husitské teologické fakulty Univerzity Karlovy v Praze a zapsaným spolkem AXIOS), 2015-2016, čís. IX-X, s. 171 – 190. ISBN 978-80-7465-284-4. ISSN 1802-8209.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Korán

Externé odkazy upraviť