Hamdánovci (Sýria)

Hamdánovci
al-Hamdánijún
Banú Hamdán
929/945 – 1004
Geografia
Mapa štátu
Hamdánovské panstvo v roku 955 počas existencie mosulskej aj aleppskej vetvy.
Hamdánovci v Mezopotámii:
Mosul (929 – 979)
Hamdánovci v Sýrii:
Aleppo (944 – 1002)
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
islam (vládnuce vrstvy: šiitizmus)
populácia aj sunnitský islam, menšiny: kresťanstvo (jakobiti, arménska cirkev, nestoriánstvo)
Štátny útvar
dedičná monarchia
Materský štát
Abbásovci (vznik), Fátimovci (zánik)
Predchádzajúce štáty:
Abbásovci Abbásovci
Nástupnícke štáty:
Byzantská ríša Byzantská ríša
Bújovci Bújovci
Marvánovci (Diyarbakır) Marvánovci (Diyarbakır)
Ukajlovci Ukajlovci
Fátimovci Fátimovci

Hamdánovci[1][2] (arab. الحمدانيون‎ – al-Hamdánijún alebo بنو حمدان  –  Banú Hamdán) bola arabská moslimská dynastia vládnuca na území Mezopotámie a severnej Sýrie (945 – 1004). Nazvaná bola podľa náčelníka arabského kmeňa Taglibov Hamdána ibn Hamdúna.[1]

HistóriaUpraviť

Dejiny rodu sa začínajú Hamdánom ibn Hamdúnom, ktorý sa pridal k cháridžaskej vzbure proti Abbásovcom a obsadil niektoré abbásovské dŕžavy. V roku 895 však kalif ním ovládaný Mardin obsadil, a následne Hamdána pri Mosule zajal. Hamdánov syn Husajn však kalifovi pri potláčaní vzbury výrazne pomohol, v dôsledku čoho bol Hamdán omilostený, a Husajn sa stal vodcom taglibských jazdcov. V nasledujúcom období Husajn slúžil kalifovi a zúčastnil sa mimo iné finálnej kampane proti Túlúnovcom v Egypte, či viacerých bojov v Sýrii. Po tom, čo sa v roku 908 zúčastnil na povstaní Abdalláha ibn al-Mu'tazza, kalifovho syna, upadol v nemilosť, avšak po sprostredkovanej mediácii sa smel vrátiť. Niekedy v roku 910/911 bol menovaný ako správca kraja Dijár Rabíja v al-Džazíre, avšak pre viaceré nezhody s vládnucimi vrstvami bol v roku 918 popravený. V Dijár Rabíji pôsobili aj ďalší Husajnovi bratia Ibrahim a Dávúd.[3]

Omnoho lepšia kariéra čakala ich brata Abdalláha, ktorý zostal verný kalifovi, za čo bol okolo roku 906 menovaný správcom Mosulu. Po tom, čo bol v roku 913 za nejasných okolností odvolaný sa vzbúril, ale už o rok bol reštaurovaný späť a následne pomáhal kalifovi proti vzburám v Arménsku a Azerbajdžane. Po tom, čo zomrel v jednej bitke proti povstaleckému kalifovi Al-Káhirovi, sa moci v Mosule v roku 929 ujal ako abbásovský správca jeho syn Hasan známy neskôr ako Násiruddaula.[3]

Nový kalif al-Káhir si svojou politikou príliš spojencov nezískal a bol preto prinútený opustiť Bagdad, a hľadať pomoc na vidieku, mimo iné i v Mosule. Za pomoc povýšil Hasana na amíra al-umará (tj. emíra emírov) a dal mu čestný titul Násiruddaula - „pomocník ríše". Kalifova moc sa však už obnoviť nepodarila a po tom, čo do Iraku vtrhli Bújovci nadobro upadla.[4] To však zároveň dovolilo Hamdánovcom narásť na sile a začať viesť nezávislú politiku a expandovať na západ. V roku 979 boli Hamdánovci z Mosulu vyhnaní Bújovcom Adududdaulom a Abú Taglib bol nútený hľadať pomoc u Fátimovcov v Egypte, avšak pomoc nezískal. Dvaja Hamdánovci sa ešte v Mosule vyskytli ako správcovia mesta pre Bújovcov, ťažisková sila rodu však už bola premiestnená do Aleppa.[5]

Sídlo druhého hamdánovského panstva bolo v v Aleppe (dnešný Halab), kde vládol Abú Taglibov strýko Sajf ad-Davla („meč ríše"). Sajf z Aleppa ovládal rozsiahle územia od Kilikie po Libanon, musel však čeliť mnohým nepriateľom. Zo západu krajinu ohrozovala prebúdzajúca sa Byzantská ríša. Cisár Nikeforos II. známy ako Bledá smrť Saracénov obsadil Kilikiu a Antiochiu a v roku 962 vyplienil aj Aleppo. Z juhu hrozili egyptskí Ichšídovci, a neskôr Fátimovci.[4] Boje viedol aj s Marvánovcami, ktorí si vytvorili panstvo v Amide (dnešný Diyarbakır). V bojoch Hamdánovci postupne strácali jednotlivé územia a ich moc upadala. Nakoniec moc za vlády Sa‘ída ad-Davlu prevzal bývalý otrok Lu'lu', ktorý následne ako regent vládol aj za posledných dvoch vládcov Alího a Šarífa, a neskôr po ich smrti prijal zvrchovanosť Fátimovcov.[5] Významný bol prínos Hamdánovcov pre arabskú kultúru. Sajf ad-Davla (943 – 967) bol štedrým mecenášom umenia a vedy, na jeho dvore pôsobili napr. arabskí básnici al-Isfahání a al-Mutanabbí, či filozof al-Fárábí,[1] či rečník Ibn Nubáta.[4]

Zoznam panovníkov:[2]

ReferencieUpraviť

  1. a b c Hamdánovci In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  2. a b TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. 2. Vyd. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-828-2. S. 386.
  3. a b c d e HAMDANIDS In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. B. Lewis, V. L. Menage, CH. Pellat, J. Schacht. 2nd Ed. Vol. III. H – IRAM. Leiden : BRILL, 1986. 1270 s. ISBN 90-04-08118-6. S. 126 – 131. (po anglicky)
  4. a b c d Svět islámu. Dějiny a kultura, str. 147 – 150
  5. a b Ḥamdānid Dynasty In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-02-18]. Dostupné online. (po anglicky)