Sýrčina alebo východná aramejčina[1] je jazyk sýrskych Aramejcov s veľmi bohatou literárnou tradíciou (5. stor. - 17. stor.). Patrí do skupiny semitských jazykov.

Sýrčina je neskorá forma aramejčiny s centrom rozšírenia okolo mesta Edessa. Bol to jazyk Ježiša a prvotných kresťanov v Jeruzaleme. Obsahoval silné akkadské, hebrejské, perzské a grécke vplyvy.[2] Sýrska abeceda patri do severosemitskej skupiny písiem. Sklada sa z 22 spoluhlásiek. Najstaršia forma je estrangelo, od roku 600 sa začína u východných Sýrčanov používať nestoriánske písmo a okolo roku 700 u západných písmo serto.[3]

Spolu s asýrčinou sú jazykom orientálnych kresťanských cirkví.[4]

Referencie

upraviť
  1. ONDRUŠ, Šimon; SABOL, Ján. Úvod do štúdia jazykov. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. 339 s. S. 268.
  2. DROBNER, Hubertus R. Patrologie: úvod do studia starokřesťanské literatury. Preklad Monika Recinová. Vyd. 1. Praha : OIKOYMENH, 2011. 807 s. (Mathésis; zv. 4.) ISBN 978-80-7298-466-4. S. 702.
  3. SYRSKÁ PATRISTICKÁ LITERATURA. In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: Arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 276-290.
  4. GENZOR, Jozef. Jazyky sveta : história a súčasnosť. 1. vyd. Bratislava : Lingea, 2015. 686 s. ISBN 978-80-8145-114-0. S. 454.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sýrčina

Externé odkazy

upraviť
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.