Aghlabovci
Aghlabovci الأغالبة
| |||||||||||
Geografia
| |||||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||||||
Štátny útvar | |||||||||||
dedičná monarchia
| |||||||||||
Materský štát
|
oficiálne Abbásovci, de facto nezávislá krajina
| ||||||||||
|
Aghlabovci[1][2] [slovenská výslovnosť: aglabovci] (iné názvy: Aglabovci[3], Aghlabidovci[4]; arab. بنو الأغلب- – Banú al-Aglab, iný prepis:...Aghlab alebo الأغالبة – al-Agáliba, iný prepis: al-Agháliba) bola arabská dynastia vládnuca v rokoch 800 – 909 v severnej Afrike.
História rodu
upraviťZakladateľom rodu bol abbásovský guvernér Ibráhím I. ibn al-Aglab (800 – 812), ktorého v dôsledku predchádzajúcich berberských vzbúr poveril správou územia kalif Hárún ar-Rašíd. Ibrahím sa udeleného územia ujal a kalifovi posielal ročný poplatok 40 000 dinárov, inak však začal vládnuť pomerne samostatne a založil nezávislý sunnitský emirát so sídlom v Kajruváne. V nasledujúcom období Aghlabovci síce oficiálne naďalej podliehali abbásovským kalifom, no prejavovalo sa to iba pri poradí mien v modlitbe chutba. Ibráhímova vláda bola z vojenského hľadiska spojená najmä s upevňovaním moci v Afrike a potláčaním berberských povstaní. Začiatkom 9. storočia sa mu a Abudlláhovi podarilo postupne ovládnuť Tunisko, Tripolsko a časť Alžírska.
Za vlády Ibráhímovho syna Zijádatulláha I. v krajine vypukla silná arabská vzbura, ktorá však bola potlačená a následne sa krajine v rokoch 827 – 831 podarilo ovládnuť byzantskú Sicíliu, v roku 868 Maltu, a neskôr aj časť južného Talianska. Šlo o poslednú fázu arabskej invázie zavŕšenú dobytím poslednej sicílskej pevnosti Taormina v roku 902. Aghlabovci mali silné námorníctvo, známa bola ich pirátska činnosť a prepadanie kresťanských prístavov a miest. V roku 838 vyplienili Marseille, v roku 840 taliansku Anconu, v roku 849 burgundský Arles a v roku 846 dokonca perifériu Ríma. Rím znovu ohrozili v roku 849 a v roku 878 sa pápež Ján VIII. musel zaviazať k poplatkom. Podobne už pred tým učinili iné bohaté talianske prístavné mestá Gaeta, Amalfi, Neapol, či Sorrento.
Koncom 9. storočia sa však aghlabovské úspechy v Taliansku začali rúcať. Oživená Byzantská ríša pod vládou Macedónskej dynastie začala proti krajine viesť protiofenzívu a dokázala získať späť početné mestá a pevnosti. Podobne sa do protiofenzívy spustili aj západní katolíci. V roku 909 bol štát oslabený medzikmeňovými spormi a poľahky vyvrátený šíitskymi Fátimovcami. Z obdobia Aghlabovcov sa v severnej Afrike zachovalo viacero kultúrnych pamiatok náboženského i svetského charakteru.[1][2][5]
Zoznam panovníkov[2]
- Ibráhím I. ibn al-Aglab (800 – 812)
- Abú-l-Abbás Abdulláh I. (812 – 817)
- Zijádatulláh I. (817 – 838)
- Abú Ikál al-Aglab (838 – 841)
- Abú-l-Abbás Muhammad I. (841 – 856)
- Abú Ibráhím Ahmad (856 – 863)
- Zijádatulláh II. (863)
- Abú-l-Garáník Muhammad II. (863 – 875)
- Abú Ishák Ibráhím II. (875 – 902)
- Abú-l-Abbás Abdulláh II. (902 – 903)
- Abú Mudar Zijádatulláh III. (903 – 909)
Referencie
upraviť- ↑ a b Aghlabovci In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-02-22]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ a b c TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. 2. vyd. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-828-2. S. 134, 136, 155, 385.
- ↑ Školský atlas svetových dejín. Bratislava : Slovenská kartografia, 1979. 44 s. S. 10 – 11e, 36.
- ↑ ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 132.
- ↑ Aghlabid dynasty In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-02-22]. Dostupné online. (po anglicky)
Ďalšia literatúra
upraviť- AGHLABIDS or BANU 'L-AGHLAB In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. H. A. R. Gibb, J. H. Kramers, E. Lévi-Provencal, J Schacht. 2nd Ed. Vol. 1. A – B. Leiden : Brill, 1986. ISBN 90-04-08114-3. S. 247 – 250. (po anglicky)
- AGHLABIDS In: Historical Dictionary of Byzantium. Ed. John R. Rosser. New York : Oxford University Press, 2001. 536 s. ISBN 978-0810839793, 0810839792. S. 8. (po anglicky)
- AGHLABIDS In: Dictionary of the Middle Ages. Vol. 1. AACHEN – AUGUSTINISM. New York : Charles Scribner's Sons, 1982. ISBN 0-684-16760-3. S. 70 – 72. (po anglicky)
- Aglabiden In: Lexikon des Mittelalters. Band 1. Aachen bis Bettelordenskirchen. Stuttgard, Weimar : Metzler-Verlag, 1999. ISBN 3-476-01742-7. S. 210.
- ANDERSON, Glaire D. The Aghlabids and their Neighbors. Leiden : BRILL, 2017. 726 s. ISBN 978-9004355668.