Bitka pri Varne sa konala 10. novembra 1444 neďaleko Varny vo východnom Bulharsku. V tejto bitke turecké vojská pod vedením sultána Murada II. porazili poľské a uhorské vojská pod vedením Vladislava III. a Jána Huňadyho.

Bitka pri Varne
Súčasť Uhorsko-Tureckých vojen
Dátum 10. november 1444
Miesto neďaleko Varny, Bulharsko
Výsledok zdrvujúca porážka spojeneckých vojsk Turkami
Protivníci
Uhorsko, Poľsko a spojenci Osmanská ríša
Velitelia
Vladislav III.
Ján Huňady
Murad II.
Sila
30 000 120 000
Straty
12 000 mužov 20 000 mužov
Uhorsko-turecké vojny
RovineNicopolisVarnaKosovoBelehradMoháč
Poloha Varny

Príčiny

upraviť

Po neúspešnej výprave proti Belehradu turecký sultán Murad II. podpísal desaťročné prímerie s Uhorskom, urobil poriadok v Karmanskom emiráte v Anatólii a v auguste 1444 rezignoval na trón v prospech svojho 12 ročného syna Mehmeda II.

Napriek mierovej zmluve Uhorsko s Benátkami a pápežom Eugenom IV. zorganizovali novú križiacku armádu. O tejto správe spomína Murad II. v súvislosti so synom, že pôvodne odmietal výzvy s tým, že nie je sultánom, no jeho prefíkaný syn mu napísal: "Ak ste sultánom Vy, veďte Vaše vojská, no ak som sultánom ja, prikazujem Vám, aby ste moje vojská viedli Vy."

Armády

upraviť

Zmiešaná kresťanská armáda, skladajúca sa hlavne z uhorských a poľských vojsk, ale aj českých oddielov, pápežských rytierov, Bosniakov, Srbov, Chorvátov, Bulharov, Rumunov a Rusínov, sa stretla s početne väčšou tureckou armádou. Uhri boli slabo vyzbrojení a sľúbené posily z Valašska a Albánska neprišli. Benátky sľúbili, že budú blokovať Turkom presun vojsk cez Bospor, čo aj dodržali, ale ich najväčší obchodný konkurenti - Janov, aby si získali obchodné privilégiá od Turecka, previezli osmanské vojská na svojich obchodných lodiach cez prieliv a zaskočili križiacke vojská, pochodujúce na Varnu.

Následky

upraviť

30 000 križiakov bolo rozdrvených 120 000 Turkami, pričom viac ako polovica spojeneckej armády zahynula alebo bola zranená. Smrť Vladislava III. v bitke spôsobila, že Česko a Uhorsko zostali v rukách 4 ročného Ladislava Pohrobka. Bulhari nazvali Vladislava III. nežným menom „Varnenčik“, podľa mesta, kde bojoval a zomrel, a považujú ho za bohatiera.

Porážka vojsk znamenala pre východnú Európu na niekoľko desaťročí koniec nádejam na vymanenie spod nadvlády Osmanskej ríše.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť