Izák I.
Izák I. Komnenos (* 1005 - † 1061, Konštantínopol) bol byzantským cisárom v rokoch 1057 až 1059 a prvým vládnucim členom pochádzajúcim z dynastie Komnenovcov.
| Izák I. | |
| Byzantský cisár | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Komnenovci |
| Panovanie | 1057 – 1059 |
| Predchodca | Michal VI. |
| Nástupca | Konštantín X. |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 1005 Konštantínopol |
| Úmrtie | 1061 Konštantínopol |
| Rodina | |
| Manželka |
Katarína Bulharská |
| Potomstvo |
Manuel Mária |
| Otec | Manuel Komnenos |
| Odkazy | |
 | Izák I. (multimediálne súbory na commons) |
Bol synom Manuela Komnena Erotika, ktorý slúžil ako dôstojník u cisára Basileia II. Na smrteľnej posteli zveril Manuel do cisárovej starostlivosti svojich dvoch synov, Izáka a Jána. Basileios ich dal vzdelať do studijského kláštora a po dovŕšení dospelosti ich povýšil do vysokých štátnych funkcií. Počas nepokojného obdobia panovania siedmich Basileiových nástupcov si Izák dokázal svojím múdrym správaním získať dôveru vojska. V rokoch 1042 až 1057 pôsobil ako veliteľ armády v Malej Ázii. V roku 1057 povstal v Paflagónii proti Michalovi VI., ktorý ho pri jednej audiencii hrubo urazil. S podporou, ktorej sa mu dostalo zo strany predstaviteľov maloázijskej aristokracie, Michaela premohol a nastúpil na trón v Konštantínopole. Patriarcha Michael Kerularios ho potom 1. septembra 1057 korunoval cisárom, čím Izákovej uzurpácii dodal háv legitimity.
Prvou starosťou nového cisára bolo odmeniť svojich spolubojovníkov titulmi a úradmi, ktoré by ich dostatočne vzdialili z hlavného mesta. Ďalej tiež hodlal napraviť rozvrátené štátne financie, pričom nechal zrušiť početné oslobodenia daní a dary udelené jeho predchodcami záhaľčivým dvoranom. Súčasne si chcel zabezpečiť podiel na dôchodkoch bohatých cirkevných statkov, tým si ale proti sebe popudil patriarchu. Aby predišiel jeho výhradám zo svätokrádeže, dal Kerularia na jeseň roku 1058 poslať do vyhnanstva. Izák podnikol v dobe svojej vlády jediné vojenské ťaženie a to proti uhorskému kráľovi Ondrejovi I. a proti Pečenehom, ktorí začali opäť pustošiť severné hranice ríše. Po uzavretí mieru s Uhorskom sa vrátil do Konštantínopolu, kde však bol postihnutý chorobou, o ktorej sa domnieval, že je smrteľná. Tejto situácie využili dvorania vedení Michaelom Psellom, ktorý Izáka primäli k tomu, aby určil Konštantína Duka za svojho nástupcu, čím bol vylúčený Izákov vlastný brat Ján Komnenos. Izák napriek prianiu svojho brata a svojej manželky, cisárovnej Kataríny, 22. novembra 1059 abdikoval. Potom spoločne so svojou ženou a dcérou vstúpil do kláštora. Skutočným zakladateľom komnenovskej dynastie sa tak stal až Izákov synovec Alexios.
Hoci Izák sa za nejaký čas opäť uzdravil, netúžil už získať späť trón, ale sa odobral do studijského kláštora, kde ako mních strávil posledné dva roky svojho života štúdiom literatúry. Zomrel niekedy na prelome rokov 1060 a 1061. Izákovým veľkým cieľom bola obnova predtým prísnej štátnej správy a posilnenie vojska. Jeho reformy, hoci neobľúbené u aristokracie a duchovenstva a nepochopené u prostého ľudu, nepochybne oddialili definitívny zánik byzantskej ríše.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Izák I.
Literatúra upraviť
- ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 238-239, 243, 248, 249, 266.
- PSELLOS, Michal. Byzantské letopisy. Preklad Růžena Dostálová. Vyd. 2., v Odeonu 1. Praha : Odeon, 1982. 350 s.
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Izák I. Komnenos na českej Wikipédii.
Izák I.
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Michal VI. |
cisár 1057 – 1059 |
Nástupca Konštantín X. |