Nagyváradský mier
Nagyváradský mier (slov. Varadínsky mier) bola mierová zmluva uzavretá dňa 24. februára roku 1538 v meste Veľký Varadín (Oradea, Rumunsko) medzi Jánom I. Zápoľským a cisárom Ferdinandom I. Habsburským, ktorej platnosťou sa skončila dlhoročná vojna uhorských protikráľov od roku 1526.
_-_Emperor_Ferdinand_I_-_WGA02326.jpg)
Podmienky mieru upraviť
Obidvaja protikráli sa prijali za bratov a zároveň si rozdelili územie Uhorska, pričom sa taktiež uznali za legitímnych vládcov príslušných častí. Ferdinand I. Habsburský získal západnú časť krajiny, Chorvátsko a Slovensko (s výnimkou Košíc a východoslovenských stolíc). Na druhej strane Jánovi I. Zápoľskému pripadlo Sedmohradsko a východné Uhorsko. Ferdinand I. sa zaviazal, že v prípade, v ktorom by nezanechal dediča, jeho časť Uhorska pripadne Jánovi I. Pokiaľ by umrel Zápoľský, jeho syn (aj napriek tomu, že kráľ mal 50 rokov bol stále slobodný) získa od Ferdinanda I. Habsburského titul spišského grófa. Zároveň malo dôjsť k tomu, že Ferdinand I. mal mladému princovi garantovať vlastníctvo všetkých Zápoľského majetkov, dať mu jednu zo svojich dcér za manželku a v prípade vymretia rakúskej i španielskej vetvy rodu uznať jeho nároky na celú habsburskú dŕžavu. Obsah mierovej zmluvy zahŕňal taktiež tajný dodatok o vzájomnej podpore pri eventuálnom osmanskom útoku.
Slovensko na periférii dvoch vládcov upraviť
Mierová zmluva nadobudla platnosť v čase, keď práve centrálna časť Uhorska spolu s Budínom, celé Sedmohradsko i severovýchodná časť Uhorska (Šariš, Zemplín, Turňa a Abov) bola pod kontrolou Jána I. Zápoľského. Ferdinand I. Habsburský mal možnosť vládnuť nad veľkou časťou Chorvátska, Slavónie i Dalmácie ale aj západného Uhorska, pričom práve na území Slovenska ovládal jeho časť od Bratislavy po Gemer a Spiš.
Zvrat a porušenie mieru upraviť
Čoskoro po podpise tejto mierovej zmluvy sa Ján I. Zápoľský oženil v Stoličnom Belehrade s princeznou Izabelou, dcérou poľského kráľa Žigmunda I. Dňa 7. júla roku 1540 sa manželskému páru narodil syn Ján Žigmund. Už čase narodenia syna Zápoľského vyhlásil regent Juraj Utešenič mier za neplatný. Ján I. Zápoľský však dňa 17. júla toho istého roku však umrel. Vdova po ňom napokon vyhlásila veľkovaradínsky mier bez platnosti, v dôsledku čoho požiadala osmanského sultána Sulejmana I. a podporu pre vlastného syna. Sulejman I. pozvanie využil a vtiahol s armádou do Uhorska.[1]
Referencie upraviť
- ↑ BADA, Michal. Slovenské dejiny. 1. vyd. Zväzok II : 1526 – 1780. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2017. 385 s. ISBN 978-80-8119-103-9. S. 26, 27.
Literatúra upraviť
- Dejiny Slovenska : dátumy, udalosti, osobnosti. 1. slov. vyd. Bratislava; Praha : Slovart, Libri. 882 s. (Dějiny států v datech.) ISBN 978-80-8085-596-3, 978-80-7277-187-5.
- ŠVIHRAN, Ladislav. Kto nám vládol. 2. preprac. a dopl. vyd. Bratislava : Perfekt, 2018. 271 s. ISBN 978-80-8046-734-0.
Pozri aj upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Treaty of Nagyvárad na anglickej Wikipédii.