William Worth Belknap
William Worth Belknap (* 22. september 1829, Newburgh, New York, USA – †13. október 1890, Washington, D. C.) bol americký vojenský dôstojník, právnik a politik (sekretár vojny – kvázi minister vojny).[1] Vyznamenal sa v armáde Únie počas americkej občianskej vojny. Ako štátny sekretár bol obvinený z brania úplatkov. V roku 1876 sa stal prvým členom prezidentského kabinetu, ktorého Snemovňa reprezentantov USA obžalovala.[2][1][3]
William Worth Belknap | ||||||||
minister vojny USA, právnik a vojenský dôstojník | ||||||||
Daniel Huntington, William Worth Belknap, olej na plátne, 1874 | ||||||||
30. minister vojny USA | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 25. október 1869 – 2. marec 1876 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 22. september 1829 Newburgh, New York, USA | |||||||
Úmrtie | 13. október 1890 (61 rokov) Washington, D. C., USA | |||||||
Politická strana | Demokratická strana (pred 1865) Republikánska strana (po 1865) | |||||||
Alma mater | College of New Jersey (dnes Princetonská univerzita; Georgetownská univerzita | |||||||
Profesia | právnik, minister | |||||||
Národnosť | americká | |||||||
Rodina | ||||||||
Rodičia | William Goldsmith Belknap | |||||||
Manželka |
Cora LeRoyová (m. 1854; †1862) Carrie Tomlinsonová (m. 1869; †1870) Amanda Tomlinsonová Bowerová (m. 1873) | |||||||
Odkazy | ||||||||
William Worth Belknap (multimediálne súbory) | ||||||||
Za takmer 150 rokov bol Belknap jediným členom prezidentského kabinetu, ktorý bol obžalovaný Snemovňou reprezentantov. V roku 2024 však Snemovňa reprezentantov obžalovala aj Alejandra Mayorkasa, ministra vnútornej bezpečnosti.[2]
Život
upraviťBelknap sa narodil v roku 1829 v newyorskom meste Newburgh. Jeho otcom bol armádny dôstojník William Goldsmith Belknap.[3] V roku 1848 získal bakalársky titul na College of New Jersey (dnes Princetonská univerzita) a vyštudoval právo na Georgetownskej univerzite vo Washingtone. V roku 1851 bol prijatý do advokátskej komory. Následne sa presťahoval do Keokuku v štáte Iowa, kde vykonával právnickú prax. V roku 1857 Belknap odštartoval svoju politickú kariéru a ako demokrat sa uchádzal o miesto v zákonodarnom zbore štátu Iowa. V Snemovni reprezentantov štátu Iowa pôsobil jedno funkčné obdobie (1858 – 1860). V roku 1861, na začiatku americkej občianskej vojny, bol vymenovaný za majora 15. pluku iowskej pechoty. V armádach Únie aj Konfederácie bolo bežné, že politickí úradníci bez vojenských skúseností dostávali dôstojnícke hodnosti.[2] Na rozdiel od mnohých iných takto menovaných úradníkov sa však Belknap na bojisku vyznamenal. Zúčastnil na bitkách pri Shilohu, Corinthe a Vicksburgu.[2][3]
Po rozhodujúcom víťazstve Únie pri Corinthe sa pripojil k štábu generálmajora Jamesa B. McPhersona. V roku 1864 bol Belknap povýšený na brigádneho generála po tom, ako preukázal chrabrosť v bitke pri Atlante. Počas intenzívnych bojov zblízka Belknap osobne zajal plukovníka Harrisa Lampleyho, veliaceho dôstojníka 45. alabamskej pechoty. Ako veliteľ 4. divízie XVII. zboru sa Belknap zúčastnil na pochode generálmajora Williama Tecumseha Shermana k moru, keď sa vojská Únie presúvali z Atlanty do Savannah v Georgii a zanechávali za sebou rozsiahle zničené územie. V marci 1865 bol Belknap povýšený do hodnosti generálmajora.[2][3]
Po skončení vojny Belknap odmietol miesto v pravidelnej armáde a namiesto toho sa rozhodol odísť do civilu. Vrátil sa do Iowy a nasledujúce štyri roky pracoval ako výberca štátnych daní. V roku 1869 ho prezident Grant vymenoval za ministra vojny. Počas svojho pôsobenia sa Belknap usiloval o zachovanie Yellowstonského národného parku, ktorý bol založený v roku 1872. Dňa 2. marca 1876 Belknap náhle odstúpil z funkcie ministra v súvislosti s fámami o nevhodnom správaní. Pozorovatelia si všimli, že Belknap, ktorý dostával pomerne skromný vládny plat, usporadúval opulentné večierky. Po jeho rezignácii začala Snemovňa reprezentantov USA konanie o obžalobe za údajné branie úplatkov vo Fort Sill v Indiánskom teritóriu (dnes Oklahoma). Belknap bol obvinený z toho, že udelil newyorskému podnikateľovi Calebovi Marshovi a jeho spoločníkovi výhradné právo prevádzkovať obchodnú stanicu vo Fort Sill výmenou za štvrťročné platby. Snemovňa jednomyseľne odhlasovala päť článkov obžaloby proti Belknapovi, v ktorých ho obvinila z „trestného zanedbania povinností sekretára vojny a z podlej prostitúcie svojho vysokého úradu v záujme súkromného zisku“. Senát odmietol Belknapovu námietku, že nemohol byť obžalovaný, pretože už odstúpil z funkcie ministra, a jasná väčšina ho uznala vinným vo všetkých piatich článkoch obžaloby. Napriek tomu bol oslobodený, keďže celkový počet hlasov bol len o málo nižší ako dve tretiny potrebné na odsúdenie. Takmer všetci senátori, ktorí ho uznali za nevinného, uviedli, že tak neurobili na základe predložených dôkazov, ale preto, že sa domnievali, že Senát už nemá právomoc z dôvodu jeho odstúpenia.[2][3]
Po procese sa Belknap presťahoval do Philadelphie, ale neskôr sa vrátil do Washingtonu, aby vykonával právnickú prax. Zomrel v roku 1890.[2][3]
Zaujímavosť
upraviťHeslo o Williamovi Worthovi Belknapovi je posledným heslom prvého zväzku slovenskej encyklopédie Beliana.[1]
Referencie
upraviť- ↑ a b c Belknap. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 1. A – Belk. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 1999. ISBN 80-224-0554-X. S. 696.
- ↑ a b c d e f g William Worth Belknap. In: Encyclopaedia Britannica [online]. Encyclopaedia Britannica, 2024-04-18, [cit. 2024-05-31]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f Belknap, William Worth. In: JOHNSON (ED.), Rossiter. Biographical Dictionary of America. Vol. 1. A – Browne. Boston : American Biographical Society, 1906. S. 280 – 281.