Hrad (mocenské centrum)

Hrad v českej a slovenskej historiografickej, politologickej a publicistickej rétorike označuje metaforické pomenovanie mocenského centra, generátora politických ideí neformálnej mocenskej frakcie alebo priamo prezidenta počas niektorých období existencie česko-slovenského štátu.

Pomenovanie je odvodené od reálneho sídla hlavy česko-slovenského štátu, t.j. prezidenta republiky, na Pražskom hrade. Za prvej československej republiky bol hrad metaforickým označením vplyvnej časti česko-slovenskej politiky – „hrad“, „hradné krídlo“, „hradná politika“ – sústredenej okolo T. G. Masaryka, E. Beneša, A. Švehlu, J. Malypetra, J. Šrámka a i. a podporovanej niektorými politickými stranami (Československá strana národne socialistická), spolkami (Československá obec legionárska, Sokol) a vplyvnými intelektuálmi (F. Peroutka, K. Čapek a i.).

Hrad aktívne zasahoval do spoločenského diania z „republikánskych“, liberálno-demokratických a sociálno-reformistických pozícií a v duchu Masarykových mravných a politických ideálov. Osobitnú „hradnú“ politickú líniu, dištancovanú od politického straníctva v zmysle ideálov tzv. občianskej spoločnosti udržiaval počas svojej prezidentúry V. Havel a okruh jeho politických priateľov. V českej politike osobitnú „hradnú líniu“ razili aj prezidenti V. Klaus a M. Zeman. V slovenskej politickej rétorike sa označenie „hrad“ naďalej príležitostne používa, nemá však nijakú ideovú ani vecnú náplň a metaforicky označuje len úrad prezidenta SR.[1]

Referencie

upraviť