Milan Šútovec
Milan Šútovec, CSc. (* 12. september 1940, Martin)[1][2] je slovenský literárny vedec, spisovateľ a scenárista, bývalý česko-slovenský politik za hnutie Verejnosť proti násiliu, poslanec Snemovne ľudu a poslanec a predseda Snemovne národov Federálneho zhromaždenia po Nežnej revolúcii.[3]
| Milan Šútovec | |
| slovenský literárny kritik, spisovateľ, scenárista a politik | |
| Bývalý poslanec Snemovne ľudu | |
|---|---|
| V úrade 1990 – 1990 | |
| Bývalý poslanec Snemovne národov | |
| V úrade 1990 – 1992 | |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 12. september 1940 (84 rokov) Turčiansky Svätý Martin, Slovensko |
| Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave |
| Rodina | |
| Deti | Andrej Šútovec Martin Šútovec (Shooty) |
Životopis
upraviťV rokoch 1955 – 1958 študoval na Jedenásťročnej strednej škole v Martine.[3] V rokoch 1959 – 1964 absolvoval štúdium slovenčiny a histórie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave s titulom prom. filológ.[3][2] Medzi rokmi 1962 a 1972 pôsobil postupne ako redaktor časopisov Kultúrny život a Slovenské pohľady a vo vydavateľstve Tatran.[4] Od roku 1972 pracoval v Literárnovednom ústave Slovenskej akadémie vied[5] v Bratislave,[6] v roku 1978 tam získal vedeckú hodnosť Kandidát vied o umení (CSc).
V januári 1990 bol kooptovaný do Federálneho zhromaždenia ako poslanec za Verejnosť proti násiliu (VPN) do Snemovne ľudu. Vykonával funkciu snemovného predsedu Výboru pre kultúru a výchovu. Po voľbách v júni 1990 bol počas celého volebného obdobia do roku 1992 poslancom Snemovne národov za VPN.[7][8][9] Súčasne bol členom Predsedníctva a predsedom Snemovne národov a členom Predsedníctva a podpredsedom Federálneho zhromaždenia.[10] V roku 1991 bol aj predsedom poslaneckého klubu VPN.
Medzi rokmi 1993 – 1996 viedol Bratislavskú kanceláriu nemeckej nadácie Konrad-Adenuer-Stiftung, v rokoch 1997/1998 bol predsedom Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska. V roku 1997 znovu nastúpil ako vedecký pracovník do Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied; tam po roku 2000 niekoľko rokov predseda Vedeckej rady a vedúci Oddelenia dejín slov. literatúry. 2012 odchod do trvalého dôchodku.
Je autorom viacerých literárnovedných kníh (Romány a mýty, 1982, Mýtus a dejiny v próze naturizmu, 2005, O epickom diele, 1999, Membra disiecta litteraria, 2012), dvoch súborov literárnych kritík a kultúrnej publicistiky (Rekapitulácia nekapitulácie, 1999, Zo šedej zóny, 1990) a dvoch súborov politických článkov a fejtónov (Demokratické ovzdušie a politický smog, 2002, Maslo na našich hlavách, 2011). O politických udalostiach okolo návrhu na nové pomenovanie česko-slovenského štátu na jar roku 1990 pojednáva jeho kniha Semióza ako politikum alebo Pomlčková vojna, 1999. Napísal aj scenár k filmu Súkromná vojna, ktorý je inšpirovaný jeho románom Muži a zbrane, 1975, (réžia M. Hollý).[5] Politologicko-historiografický charakter má jeho rozsiahla encyklopedická príručka Politické Slovensko, 2019. Viaceré jeho publikácie sú katalogizované v Knižnici Kongresu USA, Washington, DC.
Má synov Andreja a Martina, ktorý je pod umeleckým menom Shooty známym slovenským karikaturistom.[11][12]
Vo parlamentných voľbách v roku 2006 kandidoval na 79. mieste kandidátky strany Slobodné fórum, navrhla ho Demokratícká únia.[13]
Ocenenia
upraviť- 1975: Cena vydavateľstva SMENA za dielo Muži a zbrane
- 1985: Prémia Slovenského literárneho fondu za diela Romány mýty
- 1991: Prémia vydavateľstva Slovenský spisovateľ za dielo Rekapitulácia nekapitulácie
- 1999: Osobitná cena VÚB za dielo Zo šedej zóny
- 1999: Cena Asociácie organizácie spisovateľov Slovenska za diela O epickom diele a Zo šedej zóny
- 2000: Cena E. E. Kischa za dielo Semióza ako politikum alebo Pomlčková vojna [3]
- 2000: Zlatá čestná plaketa Ľ. Štúra od Slovenskej akadémie vied
- 2010: Zlatá medaila Slovenskej akadémie vied
- 2020: Cena Dominika Tatarku za dielo Politické Slovensko[14]
- 2020: Prémia Literárneho fondu za dielo Politické Slovensko
- 2021: Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu[15]
Referencie
upraviť- ↑ PhDr. Milan Šútovec, CSc. [online]. Praha: Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-05-29]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b Milan Šútovec In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2019-11-10]. Dostupné online. Archivované 2020-06-05 z originálu.
- ↑ a b c d Milan Šútovec [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2019-03-11, [cit. 2019-11-10]. Dostupné online.
- ↑ ŠÚTOVEC, Milan. In: MAŤOVČÍK, Augustín, et al. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 2. dopl., opr. a rozšír. vyd. Bratislava; Martin : Literárne informačné centrum; Slovenská národná knižnica, 2008. 576 s. ISBN 978-80-89222-48-3, 978-80-89301-12-6. S. 479.
- ↑ a b ŠÚTOVEC Milan. In: MIKULA, Valér, a kol. Slovník slovenských spisovateľov. 2., preprac. a dopl. vyd., v Kalligrame 1. Bratislava : Kalligram; Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005. 656 s. (Knižnica slovenskej literatúry; zv. 2.) ISBN 80-7149-801-7. S. 552.
- ↑ Jmenný rejstřík [online]. Praha: Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-05-29]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Jmenný rejstřík [online]. Praha: Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-05-29]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Usnesení Předsednictva Federálního shromáždění ČSSR ze dne 11. března 1986 o stanovení volebních obvodů pro volby do Federálního shromáždění [online]. Praha: Ministerstvo vnútra Českej republiky, [cit. 2012-05-28]. Archivované 2010-08-16 na https://web.archive.org/web/20100816032926/http://aplikace.mvcr.cz/archiv2008/sbirka/1986/sb03-86.pdf. Dostupné online. (po česky)
- ↑ KOL. AUT.. Politické strany, 1938-2004. Brno : Doplněk, 2005. ISBN 80-7239-179-8. S. 1395. (po česky)
- ↑ GÁLIS, Tomáš. Literárny vedec Milan Šútovec: Chýba mi ten literárny ruch. SME (Bratislava: Petit Press), 2010-09-23. Dostupné online [cit. 2019-11-10]. ISSN 1335-4418.
- ↑ ČORNÁ, Tina. Milan Šútovec: Štát sa zvíja, keď má pustiť groš. SME (Bratislava: Petit Press), 2005-03-31. Dostupné online [cit. 2012-05-29]. ISSN 1335-4418.
- ↑ STUPŇAN, Igor. Ján Budaj je 149. na kandidátke Slobodného fóra. SME (Bratislava: Petit Press), 2006-03-17. Dostupné online [cit. 2012-05-29]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Cenu Dominika Tatarku za rok 2019 získali M. Šútovec a A. Vášová [online]. TASR a TERAZ MEDIA, a. s., 2020-09-17, [cit. 2020-09-25]. Dostupné online.
- ↑ Prezidentka vyznamenala 24 osobností [online]. Kancelária prezidenta SR, 2021-06-27, [cit. 2021-06-30]. Dostupné online.
Externé odkazy
upraviť- Milan Šútovec – Literárne informačné centrum
- Milan Šútovec – Parlament Českej republiky
- Diela Milana Šútovca v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
- Šútovec, Milan. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V. R – Š. Bratislava : Veda, 1981. 792 s. S. 784.
- Šútovec Milan. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok VI. Š – Ž. Praha : Academia, 1987. 928 s. S. 88.
- Milan ŠÚTOVEC. In: Encyklopédia slovenských spisovateľov. Ed. Karol Rosenbaum. 1. vyd. Zväzok 2. : P – Ž. Bratislava : Obzor, 1984. 536 s. S. 176.
- Milan Šútovec – Československý biografický slovník, 1992, s. 723
- Milan Šútovec – Kto je kto. Česká republika, 1991, zv. II., s. 985
- Milan Šútovec – Český biografický slovník XX. století, 1999, sv III., s. 326-327
- Milan Šútovec – Tváře našich parlamentů 1861-2011, 2012, s. 468-472
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Milan Šútovec na českej Wikipédii.