Zmluva z Nice
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Zmluva z Nice je zmluva pozmeňujúca Maastrichtskú zmluvu o Európskej únii a Rímsku zmluvu. Bola podpísaná 26. februára 2001 v Nice členskými štátmi EÚ a vstúpila do platnosti 1. februára 2003. Agenda zaniknutého Európskeho spoločenstva uhlia a ocele bola touto zmluvou prevedená na Európske spoločenstvo.
Zmluva z Nice zmenila spôsob rozhodovania v EÚ: namiesto jednohlasného rozhodovania sa začalo hlasovať kvalifikovanou väčšinou. Ďalej zavádza tzv. princíp dvojitej väčšiny: za prijatie návrhu zákona musí hlasovať 55 percent členov Rady EÚ, reprezentujúcich 65 percent obyvateľstva. Zmluva z Nice zvýšila počet poslancov Európskeho parlamentu na 732 a prerozdelila hlasy medzi jednotlivými štátmi v Rade EÚ a v Európskom parlamente.
Väčšina prijatých opatrení mala pripraviť Úniu na prijatie 10 ďalších krajín a zabezpečiť jej akcieschopnosť do budúcnosti.