Gróf István Imre Lajos Pál Tisza de Borosjenő et Szeged (slovensky: Štefan Imrich Ľudovít Pavol Tisa, skrátené meno: Štefan Tisa); (* 22. apríl 1861, Pešť, Rakúske cisárstvo – † 31. október 1918, Budapešť, Rakúsko-Uhorsko) bol politik, ktorý bol v rokoch 1903 – 1905 a 1913 – 1917 predsedom vlády Uhorska. Bol tiež politológ, medzinárodný právnik, makroekonóm, člen Uhorskej akadémie vied a majster v dueli. Vypuknutie prvej svetovej vojny vymedzilo jeho druhé funkčné obdobie vo funkcii predsedu vlády. Bol zabitý ľavicovými revolucionármi 31. októbra 1918 počas Astrovej revolúcie, v deň, keď Maďarsko vyhlásilo nezávislosť, čím zanikla dualistická monarchia, čiže Rakúsko-Uhorsko.[1] Tisza bol najhorlivejším stúpencom duálnej monarchie (partnerstva s Rakúskom) medzi maďarskými politickými lídrami[2] a prihováral sa za konsenzus medzi liberálmi a konzervatívcami.[3] Ako poslanec ríšskej rady od roku 1887 sa začal obávať politickej slepej uličky v konflikte medzi neústupnou povahou cisára a revolučným duchom extrémistov. Tisza bol medzi etnickými maďarskými voličmi trpko nepopulárny,[4] a preto – podobne ako jeho otec Kálmán Tisza (slovensky: Koloman Tisa) – pri parlamentných voľbách čerpal väčšinu hlasov od etnických menšín.

István Tisza
István Tisza, 1917
István Tisza, 1917
2x premiér Uhorska
V úrade
10. jún 1913 – 15. jún 1917
PanovníciFrantišek Jozef I.
Karol IV.
Predchodca László Lukács Móric Esterházy Nástupca
1x premiér Uhorska
V úrade
3. november 1903 – 18. jún 1905
PanovníkFrantišek Jozef I.
Predchodca Károly Khuen-Héderváry Géza Fejérváry Nástupca
Biografické údaje
Narodenie22. apríl 1861
Pešť, Rakúske cisárstvo
Úmrtie31. október 1918 (57 rokov)
Budapešť, Rakúsko-Uhorsko
Politická stranaLiberálna strana
Národná strana práce
ProfesiaEkonóm, právnik, politológ, bankár
Rodina
Manželka
Ilona Tisza de Borosjenő
DetiIstván
Juliska
Odkazy
Spolupracuj na CommonsIstván Tisza
(multimediálne súbory)

Podobne ako jeho otec podporoval industrializáciu na úkor poľnohospodárskej lobby a vystupoval proti antisemitizmu ako ekonomicky kontraproduktívnemu.

Ako ekonóm bol zásadne proti akémukoľvek štátnemu prerozdeleniu poľnohospodárskej pôdy, ktoré by rozdelilo veľké pozemkové vlastníctvo. Počas prvej svetovej vojny bol proti rozšíreniu volebného práva na vojakov v aktívnej službe;[5] pred rokom 1918 mohlo voliť a zastávať verejné funkcie len 10 % občanov Uhorského kráľovstva.

V medzinárodných vzťahoch bol jeho vzorom Otto von Bismarck. Vo vnútorných záležitostiach nadväzoval na anglickú historickú ekonomickú školu a bol silne ovplyvnený spoločenským a politickým vývojom Anglicka, ktorý považoval za najlepšiu cestu pre Uhorsko.[6]

Referencie

upraviť
  1. István, Count Tisza | Austro-Hungarian, Liberalism, Reforms | Britannica [online]. www.britannica.com, 2024-04-18, [cit. 2024-06-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. 1922 Encyclopædia Britannica/Tisza, Stephen, Count - Wikisource, the free online library [online]. en.wikisource.org, [cit. 2024-06-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. HANEBRINK, Paul A.. In Defense of Christian Hungary: Religion, Nationalism, and Antisemitism, 1890-1944. [s.l.] : Cornell University Press, 2006. Google-Books-ID: dLcpN0H6_hAC. Dostupné online. ISBN 978-0-8014-4485-2. (po anglicky)
  4. Századvég [online]. www.c3.hu, [cit. 2024-06-05]. Dostupné online.
  5. KANN, Robert A.. A History of the Habsburg Empire, 1526-1918. [s.l.] : [s.n.], 1980-11. Dostupné online. ISBN 978-0-520-04206-3. S. 494-495. (po anglicky)
  6. English [online]. tiszaistvan.hu, [cit. 2024-06-05]. Dostupné online.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku István Tisza na anglickej Wikipédii.