Boris Johnson

britský politik

Alexander Boris de Pfeffel Johnson, BA (* 19. jún 1964, New York, štát New York, Spojené štáty) je britský konzervatívny politik, bývalý ministerský predseda Spojeného kráľovstva, člen a od 23. júla 2019 predseda Konzervatívnej a unionistickej strany. Od roku 2015 je tiež poslanec Dolnej snemovne za Uxbridge a South Ruislip, poslancom bol aj v rokoch 20012008 za obvod Henley. Bol aj londýnskym starostom a ministrom zahraničných vecí Spojeného kráľovstva. Od 8. júla 2022 po oznámení rezignácie z postu premiéra vládol do 8. septembra 2022 v demisii.[1]

Boris Johnson
premiér Spojeného kráľovstva
Boris Johnson
Boris Johnson, podpis
77. predseda vlády Spojeného kráľovstva
V úrade
24. júl 2019 – 6. september 2022
PanovníkAlžbeta II.
Predchodca Theresa Mayová Liz Trussová Nástupca
Bývalý Štátny sekretár pre zahraničné veci a Commonwealth
V úrade
13. júl 2016 – 9. júl 2018
Predchodca Philip Hammond Jeremy Hunt Nástupca
Bývalý starosta Londýna
V úrade
4. máj 2008 – 9. máj 2016
Predchodca Ken Livingstone Sadiq Khan Nástupca
Biografické údaje
Narodenie19. jún 1964 (60 rokov)
New York, New York, USA
Politická stranaKonzervatívna a unionistická strana
Alma materOxfordská univerzita
Profesianovinár, politik, spisovateľ
Štátna príslušnosťbritská, USA
Národnosťanglická
Rodina
Manželka
Allegra Mostyn-Owen (1987-1993)
Marina Wheeler (1993-2018)
Deti5
Odkazy
Stránka člena parlamentu
Spolupracuj na CommonsBoris Johnson
(multimediálne súbory)

Životopis

upraviť

Vzdelanie

upraviť

Je absolventom elitných škôl v Spojenom kráľovstve: Oxfordskej univerzity, Eton College a Balliol College.

Kariéra

upraviť

Kariéru naštartoval ako novinár a člen Konzervatívnej strany, okúsil aj profesiu spisovateľa a editora. Úspech v žurnalistike dosiahol ako stĺpčekár a editor, napríklad v The Daily Telegraph. V politike začal ako poslanec dolnej snemovne parlamentu Spojeného kráľovstva.

V roku 2008 dosiahol víťazstvo vo voľbe londýnskeho primátora. Počas jeho prvého mandátu primátora Londýna zakázal konzumáciu alkoholu v mestskej doprave a zaviedol nové autobusy, systém prenajímania bicyklov a dopravu lanovkou cez rieku Temžu. V 2012 bol opätovne zvolený, keď zvíťazil nad labouristom Livingstonom. Počas druhého mandátu mal na starosti organizáciu Letných olympijských hier v 2012. V 2016 sa Johnson stal prominentnou postavou v úspešnom hlasovaní za brexit v referende konanom 24. júna 2016 [2]

Po odstúpení premiéra Davida Camerona a jeho vlády zaujal vo vláde Theresy Mayovej kreslo ministra zahraničných vecí a Commonwealthu.[3]

Ministerský predseda

upraviť

Po odstúpení Mayovej z čela Konzervatívnej strany bol Johnson zvolený do kresla premiéra, s uvedením do úradu od 24. júla 2019, na základe výsledku vnútrostraníckeho hlasovania vo voľbe predsedu Konzervatívnej strany, kde dostal 92 153 hlasov straníkov. Jeho konkurent Jeremy Hunt (súčasný minister zahraničia) získal 46 656 hlasov. Na hlasovaní sa zúčastnilo 87,4 % hlasov zo 160 000 členov. Tento výsledok voľby znamená aj automatické zaujatie pozície premiéra, lebo Konzervatívna strana vyhrala parlamentné voľby.

Boris Johnson je rozhodným zástancom brexitu za každú cenu, teda aj bez dohody s Európskou úniou.[3] Zotrváva na hodnotách typických pre britský konzervativizmus.

4. septembra 2019 mu dolná komora britského parlamentu neodhlasovala odchod z Európskej únie bez dohody. Hlasovanie bolo v neprospech tvrdého brexitu v pomere 328:301 mandátov.[4]

6. septembra 2019 schválila aj horná komora parlamentu (snemovňa lordov) zákon vylučujúci odchod z bez dohody[5].

Kontroverzie

upraviť

Po nástupe Johnsona do úradu predsedu vlády Spojeného kráľovstva odišlo zo svojich funkcií v priebehu 5 hodín až 17 členov vlády. Zbavil sa tak zástancov členstva v Európskej únii (tzv. Remainers), ich posty dostali tvrdí zástancovia Brexitu. The Times toto označil za „najbrutálnejšiu vládnu čistku v moderných politických dejinách“.[6]

Funkciu získal aj brat Borisa Johnsona, Jo Johnson, ktorý sa stal námestníkom na ministerstvách školstva a obchodu. Jo bol námestníkom na ministerstve dopravy aj počas vlády Theresy Mayovej, no pre nesúhlas s jej politikou vo funkcii skončil.[7]

Johnsonovi vyjadrili svoju podporu politici krajnej pravice ako Alice Weidelová z politickej strany Alternatíva pre Nemecko, Nigel Farage zo Strany brexitu a Theresa Mayová z Konzervatívnej strany, ktorá chce podporovať nového premiéra z lavice poslankyne Dolnej snemovne.

Jedným z mála hlasov proti Johnsonovi bol šéf labouristov Jeremy Corbyn, ktorý vyhlásil, že „Po takmer desaťročí striedmosti potrebujeme premiéra, ktorý je na strane mnohých, nie na strane niekoľkých,...[8]

Osobný život

upraviť

Terajší premiér Veľkej Británie sa narodil v New York City. Jeden starý otec bol čerkesko-turecký novinár Ali Kemal a jeho prababička bola neligitímna dcéra princa Württemberského, vzdialene spríbuzneného s Fridrichom I. a tým sprostredkovane s britskou kráľovskou rodinou a viacerými európskymi dynastiami. Johnson má aj rusko-židovských predkov. Bol dvakrát ženatý. Z prvého manželstva s Allegrou Mostyn-Owen nepochádzajú žiadne deti. Z druhého manželstva s Marinou Wheelerovou, advokátkou, pochádzajú jeho 4 deti. 5 dieťa pochádza z mimomanželského zväzku. V 2009 splodil dcéru s Helen MacIntyrovou, poradkyňou v umení. V dospelom veku zmenil svoje katolícke vierovyznanie na anglikánske. Aktuálne je jeho životnou družkou novinárka Carrie Symondsová, ktorá je dcérou Matthewa Symondsa, spoluzakladateľa denníka The Independent a Josephine Mcaffeeovej, advokátky. Premiér oznámil, že na Downing Street 10 v sídle predsedov vlád Spojeného kráľovstva bude s ním bývať aj jeho partnerka Carrie Symmondsová, čo bude prvýkrát v histórii, že premiér bude na tejto adrese bývať spolu s nezosobášenou partnerkou[9].

29. apríla 2020 sa Borisovi Johnsonovi (55 rokov) a jeho partnerke Carrie Symmondsovej (32 rokov) narodil zdravý syn po tehotenstve poznačenom koronavírusom[10].

Na koronavírus ochorel aj sám Johnson 5. apríl a 2020 a po pobyte v nemocnici trvajúcom jeden týždeň ju opustil preliečený v sprievode svojej snúbenice. Premiér je k 30. aprílu v procese úspešnej rehabilitácie[11].

  • The Churchill Factor, eseje, ISBN 978-3-608-94898-1
  • 72 panien, román, thriller, krimi, špionážny, ISBN 978-3-942989-13-8
  • The perils of the pushy parents : a cautionary tale. preklad: Riziká nevkusných rodičov: varovný príbeh, Autor:Boris Johnson, vydavateľ: London: HarperPress, veršovaná rozprávka pre deti,2007.
  • The wit and wisdom of Boris Johnson, preklad: Vtip a múdrosť Borisa Johnsona, autori: Boris Johnson a Harry Mount, vydavateľ: London: Bloomsbury, 2013. ISBN 9781408183526

Referencie

upraviť
  1. TÓDA, Mirek. Už nemal na výber. Britský premiér Boris Johnson končí (päť škandálov, ktoré ho potopili) [online]. Denník N, 2022-07-07, [cit. 2022-07-08]. Dostupné online.
  2. Teraz.sk - referendum 2016
  3. a b Boris Johnson: What's his track record? [online]. www.bbc.com, 23.7.2019, [cit. 2021-07-30]. Dostupné online.
  4. Zákon má zabrániť brexitu bez dohody, Johnson prehral kľúčové hlasovanie a v hre sú predčasné voľby [online]. www.webnoviny.sk, 04.09.2019, [cit. 2021-07-30]. Dostupné online.
  5. Návrh zákona vylučujúci tvrdý brexit schválila aj Snemovňa lordov [online]. www.aktuality.sk, [cit. 2021-07-30]. Dostupné online.
  6. POLITICAL EDITOR, Francis Elliott. Boris Johnson’s afternoon of cabinet carnage. The Times, 2019-07-25. Dostupné online [cit. 2019-07-25]. ISSN 0140-0460. (po anglicky)
  7. STEWART, Heather; MASON, Rowena; ELGOT, Jessica. Who’s who in Boris Johnson’s first cabinet. The Guardian, 2019-07-24. Dostupné online [cit. 2019-07-25]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  8. Novým britským premiérom bude BORIS JOHNSON [online]. www.teraz.sk, 23.7.2019, [cit. 2021-07-30]. Dostupné online.
  9. Johnson bude bývať na Downing Street 10 so svojou priateľkou [online]. www.aktuality.sk, [cit. 2021-07-30]. Dostupné online.
  10. Boris Johnson sa stal opäť šťastným otcom, partnerka Carrie mu porodila syna [online]. www.webnoviny.sk, 29.04.2021, [cit. 2021-07-30]. Dostupné online.
  11. CARPANI, Jessica. Boris Johnson and coronavirus: what we know about his return to work [online]. telegraph.co.uk, 27.04.2020, [cit. 2021-07-30]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Boris Johnson

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Boris Johnson na českej Wikipédii a Boris Johnson na anglickej Wikipédii.