Apollo 12
Misia Apollo 12 bola šiestym pilotovaným letom v programe Apollo s druhým, ktorého posádka pristála ku Mesiaci. Pri tejto misii sa pri Mesiaci po prvýkrát prebehli dva výstupy na jeho povrch.
| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
 | |||||
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie: | Apollo 12 | ||||
| Veliteľský modul: | CM-108 | ||||
| Servisný modul: | SM-108 | ||||
| Lunárny modul: | LM-6 | ||||
| Nosná raketa: | Saturn V SA-507 | ||||
| Volací znak: | veliteľský modul: Yankee Clipper lunárny modul: Intrepid | ||||
| Posádka: | 3 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39A) | ||||
| Štart: | 14. november 1969, 16:22:00,68 UTC | ||||
| Pristátie na Mesiaci: | 19. november 1969, 06:54:35 UTC Oceán búrok 3°00′45″J 23°25′18″Z / 3,01239°J 23,42157°ZSúradnice: 3°00′45″J 23°25′18″Z / 3,01239°J 23,42157°Z | ||||
| Dĺžka výstupu na povrch: | 7 hodín, 45 minút, 18 sekúnd Prvý výstup: 3 hodiny, 56 minút, 3 sekundy Druhý výstup: 3 hodiny, 49 minút, 15 sekúnd | ||||
| Čas na povrchu: | 1 deň, 7 hodín, 31 minút, 11,6 sekundy | ||||
| Hmotnosť vzoriek: | 34,35 kg | ||||
| Pristátie: | 24. november 1969, 20:58:24 UTC južná oblasť Tichého oceánu; 600 km juhovýchodne od Americkej Samoy 15°47′J 165°9′Z / 15,783°J 165,150°Z | ||||
| Trvanie: | 10 dní, 4 hodiny, 36 minút, 24 sekúnd | ||||
| Počet obehov Mesiaca: | 45 | ||||
| Čas na orbite Mesiaca: | 3 dni, 16 hodín, 58 minút, 11,52 sekundy | ||||
| Hmotnosť: | pozri parametre misie | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 Zľava doprava: Conrad, Gordon a Bean | |||||
| Navigácia | |||||
| |||||
|
Pozri aj Kozmonautický portál | |||||
PosádkaUpraviť
Charles „Pete“ Conrad, Jr. (3), veliteľ- Richard F. Gordon, Jr. (2), pilot veliteľského modulu
- Alan L. Bean (1), pilot lunárneho modulu
(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
Záložná posádkaUpraviť
- David R. Scott, veliteľ
- Alfred M. Worden, pilot veliteľského modulu
- James B. Irwin, pilot lunárneho modulu
Podporná posádkaUpraviť
Letoví riaditeliaUpraviť
- Gerry Griffin, zlatý tím
- Pete Frank, oranžový tím
- Cliff Charlesworth, zelený tím
- Milton Windler, hnedý tím
Emblém misieUpraviť
Emblém letu Apollo 12 je v znamení Vojenského námorníctva Spojených štátov (U.S. Navy), keďže všetci traja členovia posádky boli príslušníkmi námorníctva. Emblému dominuje plachetnica, ktorá sa blíži k Mesiacu. Zároveň je symbolom U.S. Navy a predstavuje tiež veliteľský modul Yankee Clipper.
Na zlatom okraji letového emblému sa nachádzajú mená astronautov a tiež označenie misie. Úplný okraj emblému lemuje modrá farba. Spoločne so zlatou farbou predstavujú tradičné farby U.S. Navy. Za povšimnutie stoja aj štyri hviezdy, ktoré sú umiestnené v pozadí emblému. Tri hviezdy predstavovali astronautov Apolla 1, ktorí tragicky zahynuli pri požiari na palube kozmickej lode. Štvrtá hviezda symbolizuje Cliftona Williamsa, námorného pilota a astronauta, ktorý zahynul 5. októbra 1967 pri leteckej nehode v dôsledku mechanickej poruchy na lietadle T-38. Williams mal s Conradom, Gordonom a Beanom blízky vzťah, pretože ako člen záložnej posádky s nimi trénoval.[1]
Priebeh letuUpraviť
Apollo 12 odštartovalo 14. novembra 1969 o 16:22:00,68 svetového času (UTC) zo štartovacieho komplexu 39A z Kennedyho vesmírneho strediska. Štartovacia zostava sa skladala z nosnej rakety Saturn V (výrobné číslo SA-507), veliteľského modulu Yankee Clipper a lunárneho modulu, ktorý dostal pomenovanie Intrepid. Počasie v čase štartu bolo zlé, nad kozmodrómom viseli nízke búrkové mraky. V čase T+36 sekúnd do nosnej rakety udrel blesk, nespôsobil však žiadne vážne komplikácie, len krátkodobo vyradil dodávku elektrického prúdu z palivových batérií. Navedenie na obežnú dráhu Zeme a jej opustenie prebehlo bez problémov. Na obežnú dráhu okolo Mesiaca bolo Apollo 12 navedené manévrom LOI-1 dňa 18. novembra o 03:47:23 UTC. O deň neskôr po nevyhnutných previerkach (obava poškodenia lunárneho modulu po zásahu blesku) sa lunárny modul s dvojčlennou posádkou, Conrad a Bean, oddelil od materskej lode. Gordon zostal v materskej lodi krúžiacej po orbite Mesiaca. V čase 05:45:40 UTC lunárny modul Intrepid prešiel na zostupnú dráhu. Brzdiaci manéver zakončilo hladké pristátie dňa 19. novembra o 06:54:35 UTC.
Miesto pristátiaUpraviť
Cieľom lunárneho modulu Intrepid bolo pristátie na rozhraní Mora poznania (Mare Cognitum) a Mora ostrovov (Mare Insularum). Toto miesto nebolo vybrané náhodne – nachádzalo sa v blízkosti miesta pristátia sondy Surveyor 3. Surveyor 3, ktorý odštartoval 17. apríla 1967 mäkko pristál na Mesiaci a odoslal na Zem vyše 6 300 snímok. Jeho činnosť sa skončila po štrnástich dňoch. Miesto jeho pristátia sa podarilo presne určiť jednak zo samotných televíznych záberov sondy, ďalšie údaje o blízkom okolí miesta pristátia poskytli sondy Lunar Orbiter 3 a Lunar Orbiter 4. Astronauti z Apolla 12 mali vyhľadať už nefunkčnú sondu a odobrať z nej kameru a vzorky kábla. Úlohu splnili, pretože pristáli iba 180 metrov ďaleko. Zo sondy po vyhotovení fotografií odmontovali potrebné diely a odviezli ich na Zem. Conrad sa pri svojom výstupe stal tretím človekom, ktorý vstúpil na Mesiac, Bean bol štvrtý. Posádka vztýčila v mieste pristátia vlajku Spojených štátov, odobrala vzorky hornín, inštalovala sadu vedeckých prístrojov, absolvovala celkovo dva výstupy.
NávratUpraviť
Lunárny modul odštartoval z povrchu Mesiaca 20. novembra o 14:25:47 UTC, spojil sa s veliteľským modulom a obaja astronauti do neho prestúpili. Potom bol Intrepid poslaný na Mesiac, kde dopadol do oblasti Oceánu búrok (Oceanus Procellarum). Dopad bol využitý pre meranie otrasov povrchu. Po 72 hodinách spiatočného letu, spestreného úmyselným vypnutím spojenia astronautmi s Houstonom (chceli mať pokoj) pristála celá trojica vo veliteľskom module na Zemi, resp. na hladine Tichého oceánu pomocou padáku. Vyzdvihla ich odtiaľ čakajúca lietadlová loď USS Hornet. Astronauti následne strávili tri týždne v karanténe.
Parametre misieUpraviť
- Hmotnosť:
- veliteľského/servisného modulu (CSM): 28 838 kg
- lunárneho modulu (LM): 15 235 kg
- Miesto pristátia na Mesiaci: 3,01239° S – 23,42157° W
Spojenie LM-CSMUpraviť
- Rozpojenie: 19. november 1969 – 04:16:02 UTC
- Spojenie: 20. november 1969 – 17:58:20 UTC
Výstupy mimo kozmickej lode (EVA)Upraviť
EVA 1Upraviť
- Otvorenie dvierok LM: 19. november 1969, 11:32:35 UTC
- Conrad – EVA 1
- vstup na Mesiac: 11:44:22 UTC
- návrat do LM: 15:27:17 UTC
- Bean – EVA 1
- vstup na Mesiac: 12:13:50 UTC
- návrat do LM: 15:14:18 UTC
- Zatvorenie dvierok LM: 19. november, 15:28:38 UTC
- Trvanie: 3 hodiny, 56 minút, 3 sekundy
EVA 2Upraviť
- Otvorenie dvierok LM: 20. november 1969, 03:54:45 UTC
- Conrad – EVA 2
- vstup na Mesiac: 03:59:00 UTC
- návrat do LM: 07:42:00 UTC
- Bean – EVA 2
- vstup na Mesiac: 04:06:00 UTC
- návrat do LM: 07:30:00 UTC
- Zatvorenie dvierok LM: 20. november, 07:44:00 UTC
- Trvanie: 3 hodiny, 49 minút, 15 sekúnd
GalériaUpraviť
Rolovanie nosnej rakety Saturn V z montážnej haly VAB k štartovacej rampe
Conrad (vľavo) a Bean (vpravo) trénujú výstup na mesačný povrch
Conrad (vľavo) a Bean (vpravo) počas geologického tréningu
Astronaut Richard Gordon v simulátore veliteľského modulu počas príprav na let Apollo 12
Conrad (vľavo), Gordon (v strede) a Bean (vpravo) pózujú pred raketou Saturn V
Saturn V vypúšťa kvapalný kyslík počas skúšobného odpočítavania
Posádka Apolla 12 pri raňajkách spolu s ostatnými astronautmi v deň štartu
Astronaut Richard Gordon v deň štartu
Pete Conrad, Richard Gordon a Alan Bean začínajú svoju cestu k štartovaciemu komplexu 39A
Posádka Apolla 12 prichádza na štartovaciu rampu
Štart nosnej rakety Saturn V s Apollom 12
Vzďaľujúca sa Zem pri pohľade z Apolla 12
Kozmická loď Apollo 12 na obežnej dráhe Mesiaca pri pohľade z lunárneho modulu po oddelení
Lunárny modul Intrepid na obežnej dráhe okolo Mesiaca po oddelení od veliteľského modulu Yankee Clipper
Pete Conrad zostupuje z lunárneho modulu na mesačný povrch
Alan Bean zostupuje z rebríka lunárneho modulu
Pete Conrad pri vlajke Spojených štátov
Bean pracuje pri lunárnom module
Alan Bean nesie sadu vedeckých prístrojov ALSEP
Conrad rozbaľuje komponenty prístrojov ALSEP
Alan Bean drží špeciálny environmentálny kontajner na vzorky
Pete Conrad skúma sondu Surveyor 3, ktorá na tomto mieste pristála v roku 1967
Replika plakety, ktorá bola zanechaná Apollom 12 na Mesiaci
Veliteľský modul Yankee Clipper klesá na padákoch do vĺn južného Pacifiku
Vyzdvihnutie posádky po pristátí
Posádka Apolla 12 v mobilnej karanténnej jednotke
Miesto pristátia Apolla 12 na Mesiaci, fotografia vyhotovená sondou Lunar Reconnaissance Orbiter v roku 2011
.jpg)
_carries_the_gnomon_while_Al_Bean_carries_the_Hand_Tool_Carrier_during_geology_training_at_the_Cinder_Lake_crater_field.jpg)
_Pete_Conrad,_Dick_Gordon,_and_Al_Bean_pose_with_the_Apollo_12_Saturn_V.jpg)
,_Tom_Stafford,_Pete_Conrad,_Al_Bean,_Dick_Gordon_at_the_pre-launch_breakfast.jpg)
.jpg){kind=spacer}
,_Dick_Gordon,_U.S._Navy_pararescueman_Lt._(J.G.)_Ernest_Lee_Jahncke,_III,_and_Al_Bean_in_the_recovery_raft._Jahncke_is_signalling_the_recovery_helicopter.jpg)
ReferencieUpraviť
- ↑ Ota Kéhar. Apollo 12 [online]. astronomia.zcu.cz, [cit. 2019-07-30]. Dostupné online.
LiteratúraUpraviť
- CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. 1. vyd. Praha : Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82.
- VÍTEK, Antonín, LÁLA, Petr. Malá encyklopedie kosmonautiky. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1982. 392 s. ISBN 23-079-82.
Iné projektyUpraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Apollo 12
