Otvoriť hlavné menu

Vonkajší systém ochrany pred bleskom

Bleskozvod

Vonkajší systém ochrany pred bleskom alebo vonkajší LPS (-názvy podľa STN EN 62305-3; iné názvy: vonkajšia ochrana pred bleskom, bleskozvod, hromozvod[pozn 1]) je zariadenie na ochranu stavebných objektov a toho, čo je v nich, pred nebezpečnými účinkami atmosférických výbojov (bleskov) ich zvodom do zeme.

Základnými predpismi, podľa ktorých sa projektuje a konštruuje bleskozvod, sú STN EN 62305-1 až 4. Pôvodné STN 34 1390 a STN 13401391 platili do októbra 2006 (s prechodným obdobím do 2009).

Bleskozvod vynašiel v roku 1749 Benjamin Franklin[1] (často sa nesprávne uvádza, že ho ako prvý vynašiel v roku 1754 český kňaz a vynálezca Prokop Diviš).

Všeobecne sa tvrdí, že blesk zasahuje vždy najvyššie položené miesta v teréne, teda stromy, stožiare, komíny, strechy domov a pod. V prevažnej väčšine je to pravda, ale sú známe aj prípady, kde blesk udrel do objektu oveľa nižšieho ako okolité budovy.

Bleskozvod má tri hlavné časti:

  • zachytávače – ukončujú žeravú časť bleskového výboja nad chráneným objektom a tým likvidujú nebezpečenstvo požiaru od blesku, zachytávajú blesk. Sú tvorené tyčami, kovovými sieťami, hrebeňami a pod.
  • spojenia a zvody – tvoria vodivé spojenie medzi zachytávačmi a uzemnením. Tvorí ich kovový drôt alebo kábel, prípadne pásový vodič.
  • uzemňovače – zabezpečujú prechod blesku (výboja) do zeme. Sú tvorené kovovou doskou predpísaných rozmerov zakopaných do zeme v definovanej hĺbke, alebo pripojenie na kovové vedenia trvale umiestnené pod zemou.

Obsah

PoznámkyUpraviť

  1. Slovo hromozvod je podľa súčasných príručiek normálny spisovný výraz, nie je ľudový ani hovorový.

ReferencieUpraviť

  1. hromozvod. In: Všeobecný encyklopedický slovník. Redakcia Paulička, Ivan a kol. 1. vyd. Praha : Ottovo nakladatelství-Cesty, 2005. 943 s. ISBN 80-7181-659-0. S. 243.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť