Vonkajší systém ochrany pred bleskom
Vonkajší systém ochrany pred bleskom alebo vonkajší LPS (-názvy podľa STN EN 62305-3; iné názvy: vonkajšia ochrana pred bleskom, bleskozvod, hromozvod[pozn 1]) je zariadenie na ochranu stavebných objektov a toho, čo je v nich, pred nebezpečnými účinkami atmosférických výbojov (bleskov) ich zvodom do zeme.
Základnými predpismi, podľa ktorých sa projektuje a konštruuje bleskozvod, sú STN EN 62305-1 až 4. Pôvodné STN 34 1390 a STN 13401391 platili do októbra 2006 (s prechodným obdobím do 2009).
Bleskozvod vynašiel v roku 1749 Benjamin Franklin[1] (často sa nesprávne uvádza, že ho ako prvý vynašiel v roku 1754 český kňaz a vynálezca Prokop Diviš).
Všeobecne sa tvrdí, že blesk zasahuje vždy najvyššie položené miesta v teréne, teda stromy, stožiare, komíny, strechy domov a pod. V prevažnej väčšine je to pravda, ale sú známe aj prípady, kde blesk udrel do objektu oveľa nižšieho ako okolité budovy.
Bleskozvod má tri hlavné časti:
- zachytávače – ukončujú žeravú časť bleskového výboja nad chráneným objektom a tým likvidujú nebezpečenstvo požiaru od blesku, zachytávajú blesk. Sú tvorené tyčami, kovovými sieťami, hrebeňami a pod.
- spojenia a zvody – tvoria vodivé spojenie medzi zachytávačmi a uzemnením. Tvorí ich kovový drôt alebo kábel, prípadne pásový vodič.
- uzemňovače – zabezpečujú prechod blesku (výboja) do zeme. Sú tvorené kovovou doskou predpísaných rozmerov zakopaných do zeme v definovanej hĺbke, alebo pripojenie na kovové vedenia trvale umiestnené pod zemou.
Obsah
PoznámkyUpraviť
- ↑ Slovo hromozvod je podľa súčasných príručiek normálny spisovný výraz, nie je ľudový ani hovorový.
ReferencieUpraviť
- ↑ hromozvod. In: Všeobecný encyklopedický slovník. Redakcia Paulička, Ivan a kol. 1. vyd. Praha : Ottovo nakladatelství-Cesty, 2005. 943 s. ISBN 80-7181-659-0. S. 243.
Iné projektyUpraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vonkajší systém ochrany pred bleskom
