Stredoveká čínska mapa severnej hviezdnej oblohy. Je súčasťou atlasu Dunhuang, najstaršieho známeho úplneho atlasu hviezd. Na mape možno rozoznať aj Veľký voz, asterizmus, ktorý pretrval dodnes.
Okolie veľmi masívnej hviezdy Éta Carinae zachytáva hmlovinu pochádzajúcu z hmoty vyvrhnutej touto hviezdou. Hubbleov vesmírny ďalekohľad urobil túto snímku v roku 2002 s použitím ultrafialového, viditeľného, a infračerveného filtra.
Nákres ohybu svetla pod vplyvom gravitácie. Svetlo zo vzdialených zdrojov, ktoré prechádza popri veľmi hmotnom objekte (galaxii, kope galaxií či tmavej hmote) sa pod vplyvom jeho gravitácie ohne a obraz objektu je pre pozorovateľa na Zemi zdeformovaný, ale zároveň zosilnený (gravitačná šošovka).
Trapéz, viacnásobná hviezda v strede Veľkej hmloviny v Orióne, ktorá sa najviac podieľa na budení hmloviny k žiareniu. Voľným okom je viditeľná ako jediná hviezda, v malom ďalekohľade vyzerá ako štvorhviezda v tvare lichobežníka (podľa toho je pomenovaná), ktorého strany sú približne rovnako dlhé. V skutočnosti ide o systém s minimálne 10-timi hviezdami.
Pražský orloj, ktorý je jedným z najznámejších orlojov na svete. Je súčasťou južnej steny Staromestskej radnice v Prahe. Najstaršia časť orloja sú mechanický hodinový stroj a astronomický číselník z roku 1410.
Saturnov mesiac Tethys na zábere sondy Cassini. Tethys má svetlý, vysoko odrazivý povrch pokrytý krátermi a údoliami. Údolia vrátane výraznej ryhy Ithaka Chasma sú geologicky oveľa staršie a pravdepodobne vznikli pri chladnutí mesiaca.
Umelecká predstava o akréčnom disku v okolí pulzaru (konkrétne pulzaru 4U 0142+61). Pulzary sú rotujúce neutrónové hviezdy, u ktorých sa intenzita pozorovaného žiarenia mení v pravidelnej perióde.
Súprava rôznych typov okulárov. Okulár je nevyhnutná časť astronomických ďalekohľadov. Posúvaním okuláru pomocou okulárového výťahu, možno obraz získaný ďalekohľadom zaostriť. Priemer okuláru rozhoduje o výslednej veľkosti obrazu.
Hmlovina M8 známa pod názvom Lagúna, je emisná hmlovina v súhvezdí Strelec. Lagúna obklopuje veľmi mladú hviezdokopu starú asi 2 milióny rokov. Hmlovina dostala pomenovanie „Lagúna“ na základe pásu prachu naľavo od stredu hviezdokopy.
Svetelné echo obklopujúce zvláštnu premennú hviezduV838 Monocerotis. Svetelné echá zo vzplanutí hviezdy začiatkom roku 2002 presvetlili priezračné obálky vyvrhnutého materiálu a v ich strede sa nachádza žiarivo červená hviezda spektrálneho typu K. Obálky boli vyvrhnuté hviezdou v minulosti, ale až do vzplanutí zostávli neviditeľné.
Záber Merkúra zo sondy MESSENGER urobený zo vzdialenosti 27 000 km počas druhého preletu tejto sondy okolo Merkúra. Svetlé lúče, ktoré vznikli pri impakte, pripomínajú poludníky nakreslené na povrch planéty.
Otvorená hviezdokopa Plejády (vľavo) s kométou C/2004 Q2 Machholz (vpravo). Nádherná, voľným okom bez problémov pozorovateľná otvorená hviezdokopa, patrí podľa záznamov k najstarším známym objektom na oblohe. Kométa prelietala v zdanlivej blízkosti hviezdokopy začiatkom roku 2005.
Detail galaxie Sombrero. Táto galaxia má rozľahlé, svetlé jadro, nezvyčajne veľkú stredovú vypuklinu a nápaditú prachovú uličku čiže pás prachu v galaktickom disku.
Veľká eliptická galaxiaNGC 4696 má v jadre aktívnu supermasívnu čiernu dieru. Energia padajúceho materiálu z nej tiež vystupuje vo výtryskoch. Tie nafukujú obrovské bubliny s priemerom až 10 000 ly vytvárajúce rádiové vlny.
Tabuľka všetkých 110 Messierovych objektov. Väčšina z nich patrí medzi najľahšie pozorovateľné deep-sky na severnej nočnej oblohe. Zopár ich vidno aj voľným okom.
Zložený obrázok Zeme v noci ukazuje, ktoré oblasti sveta majú najväčšie problémy so svetelným znečistením. Okrem nepriaznivých dopadov na životné prostredie spôsobuje svetelné znečistenie značné problémy aj astronómom. Na stavbu observatórií svetového významu sa teda vyberajú odľahlé a vysoko položené miesta, kde je svetelné znečistenie najmenšie.
Prvý obrázok zo sondy Solar Dynamics Observatory zachytáva slnečnú protuberanciu v pásme extrémneho ultrafialového žiarenia. Protuberancie sú pozorovateľné len na okrajoch slnečného disku. Ak sa premietajú na slnečný disk, pozorujeme ich ako tmavé pásy – filamenty.
Podrobný záber vrcholu jedného zo "Stĺpov stvorenia" Orlej hmloviny (M16). Vo vnútri stĺpov sa najhustejšie oblasti vodíka a hélia spolu s prachovými časticami uhlíka a kremíka zhlukujú a zohrievajú, až vytvoria nové hviezdy.
Percival Lowell (1855–1916), americký astronóm. Od roku 1894 sa intenzívne venoval štúdiu Marsu a snažil sa preukázať umelý pôvod marsovských vodných kanálov. Vďaka svojím výpočtom predpovedal aj existenciu Pluta, ktoré bolo objavené 14 rokov po jeho smrti.
Rádioteleskopy stanice Fuchsstadt v Nemecku. Jeho 50 parabolických antén patrí medzi najväčšie satelitné komunikačné systémy na svete. Štyri najväčšie antény majú priemer 16,4 metra, ostatné sú menšie.
Emisná hmlovina s otvorenou hviezdokopou NGC 6357 v súhvezdí Škorpión. Komplex leží vo vzdialenosti uvádzanej v rozsahu 6 500 ly – 8 000 ly od nás. V jeho jasnej centrálnej časti sú piliere z molekulárneho prachu podobne ako v známejšej Orlej hmlovine v Hadovi.
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
