Absolútna nula
Absolútna nula je označenie termodynamickej teploty, pri ktorej dosiahne entropia systému minimálne hodnoty. Podľa medzinárodnej dohody je definovaná ako 0 K na kelvinovej stupnici, resp. −273,15 °C alebo −459,67 °F.[1]
Podľa tretieho termodynamického zákona nie je možné absolútnu nulu nikdy dosiahnuť, je to teda len teoretická hodnota. Je však možné sa k nej limitne veľmi blízko priblížiť. Laboratórne sa podarilo dosiahnuť teploty v zlomkoch tisíciny kelvinov.[1]
Je to tiež najnižšia teplota, ktorú je možné teoreticky dosiahnuť v makroskopickom systéme. Obvykle sa vyjadruje v kelvinoch, keďže to je počiatok tejto stupnice.
Absolútna teplota objektu vyjadruje, o koľko je daný objekt teplejší ako teleso s teplotou absolútnej nuly. Teplota je potom výsledkom merania tepelnej energie objektu a to sa dosiahne abstraktným vyjadrením kinetickej energie častíc. Absolútna teplota teda meria rozdiel v rýchlosti pohybu častíc v porovnaní so stavom pri absolútnej nule, teda častíc v pokoji. Pri milióntine stupňa nad absolútnou nulou atómy strácajú svoju individualitu a skĺzavajú sa jeden do druhého, vytvárajú jednu kvapôčku veľkosti atómu – Boseho-Einsteinov kondenzát.
Popredným vedeckým pracoviskom v oblasti dosahovania extrémne nízkych teplôt je Ústav experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.[1]
Referencie
upraviť- ↑ a b c absolútna nula. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 31.