Portál:Astronómia/Obrázky týždňa (2012)

2005 - 2006 - 2007 - 2008 - 2009 - 2010 - 2011 - 2012 - 2013 - 2014

2012

1 | 2 | 3 | 9 | 5 | | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52

1/2012

Zvláštne tvarovaná galaxia NGC 660. Patrí medzi galaxie s polárnym prstencom, zvláštny typ galaxií, ktoré majú významnú populáciu mladých hviezd, plynu a prachu obiehajúcu v prstenci takmer kolmom na rovinu galaktického disku. Prstenec u NGG 660 je širší ako jej disk. Galaxia sa nachádza vo vzdialenosti 20 miliónov ly v súhvezdí Ryby.

2/2012

Západ slnka za 70-metrovou anténou rádioteleskopu Goldstone v Kalifornii. Goldstone Deep Space Communications Complex (DSN) sprostredkováva komunikáciu s kozmickými sondami NASA. Anténa okrem toho slúži aj na rádioastronómiu.

3/2012

Hmlovina NGC 281 na zloženom zábere vo viditeľnom (červená, oranžová a žltá) a röntgenovom (purpurová) spektre. Hovorí sa jej tiež Hmlovina Pacman podľa populárnej počítačovej hry. V strede hmloviny sa nachádza hviezdokopa IC 1590, v ktorej je sústredená väčšina röntgenových zdrojov v tejto hviezdotvornej oblasti.

4/2012

Centrálny vrcholec kráteru Tycho, jedného z najväčších mesačných kráterov. Vychádzajúce slnko spôsobilo, že kopec čnejúci sa do výšky dva kilometre nad okolitý povrch vrhá dlhý tieň. Snímku vytvorila sonda Lunar Reconnaissance Orbiter.

5/2012

Kométa Lovejoy nad zemským horizontom vyfotografovaná Danom Burbankom, veliteľom 30. stálej posádky Medzinárodnej vesmírnej stanice. Táto kométa bola objavená koncom novembra 2011 a stala sa známou potom, čo prežila veľmi tesný prelet v blízkosti povrchu Slnka.

6/2012

Hmlovina Uhoľné vrece, zrejme najznámejšia voľným okom viditeľná tmavá hmlovina na oblohe. Nachádza sa v súhvezdí Južný kríž na južnej oblohe, pričom od Slnka je vzdialená okolo 600 svetelných rokov.

7/2012

Saturnov mesiac Mimas pred okrajom (limbom) Saturna. Túto snímku vo viditeľnom svetle spravila sonda Cassini 13. februára 2010 vo vzdialenosti 70 000 km od Mimasa. V ľavej časti mesiaca je jeho bezkonkurenčne najväčší kráter Herschel.

8/2012

Infračervená mozaika ďalekohľadu WISE (Wide-field Infrared Survey Explorer) ukazuje dvojicu hmlovín IC 1805 a IC 1848 v súhvezdí Kasiopeja. Modrá a purpurová farba znázorňujú kratšie vlnové dĺžky, zelená a červená zase dlhšie, ktoré sú typické pre horúci prach v hmlovinách.

9/2012

Špirálová galaxia M83 nazývaná Galaxia Južný veterník. Nachádza sa vo vzdialenosti 12 liliónov ly v súhvezdí Hydra. Je to typická špirálová galaxia so žltým jadrom tvoreným staršími hviezdami a ramenami plnými mladých hviezdokôp a hviezdotvorných oblastí.

10/2012

Tmavé sezónne pruhy na Marse na okraji krátera Newton zachytené sondou MRO (Mars Reconnaissance Orbiter). Tmavé pruhy v strede snímky sa objavujú len počas marťanskej jari a leta, a preto podporujú hypotézu, že ich spôsobuje tečúca voda vyvierajúca z hlbín Marsu.

11/2012

Plamenná hmlovina, emisná hmlovina v súhvezdí Orión. Nachádza sa v blízkosti hviezdy Alnitak. Dramatické tmavé pásy v hmlovine sú tvorené prachom. Kombinácia tmavých prachových pásov a žiarivočervených oblastí vodíka dodáva hmlovine plamenný vzhľad.

12/2012

Jedna z prvých blízkych snímok planétky 4 Vesta, ktorú urobila zo vzdialenosti 15 000 km sonda Dawn. Hoci sondy už vyfotografovali zblízka niekoľko planétok, ani jedna z nich dovtedy nebola taká veľká, ako 530-kilometrová Vesta, ktorá je tiež najjasnejšou planétkou viditeľnou na oblohe.

13/2012

Budova starého observatória Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove. V popredí sa nachádzajú slnečné hodiny.

14/2012

Guľová hviezdokopa označená ako M30, ktorá sa nachádza v súhvezdí Kozorožec a je od nás vzdialená 29 460 svetelných rokov. Snímku urobil Hubblov ďalekohľad v roku 2008.

15/2012

Filament (priemet protuberancie na slnečný disk) na južnej pologuli Slnka v spektre ultrafialového žiarenia.

16/2012

NGC 346, emisná hmlovina s otvorenou hviezdokopou v Malom Magellanovom mračne. Záber vo falošných farbách urobil Hubblov vesmírny ďalekohľad. NGC 346 je súčasťou najväčšej hviezdotvornej oblasti vo svojej galaxii a nachádza sa vo vzdialenosti asi 210 000 ly.

17/2012

Detail NGC 1275, seyfertovej galaxie v súhvezdí Perzeus. Záber z HST z roku 2008 ukazuje jej veľmi aktívne jadro. Centrálnu oblasť obklopuje obrovský mrak s priemerom rádovo stoviek až tisícok svetelných rokov.

18/2012

Snímka Jupitera v infračervenom spektre, ktorá vznikla vďaka prístroju Multi-Conjugate Adaptive Optics Demonstrator (MAD) na VLT. Farby na obrázku sú nepravé. Veľká červená škvrna nie je viditeľná, pretože v čase vzniku tejto fotografie sa nachádzala na opačnej strane planéty.

19/2012

Mladá hviezdokopa R136 s vekom len niekoľko miliónov rokov, ktorá je súčasťou rozsiahlej hviezdotvornej oblasti Veľkého Magellanovho mraku. Snímka pochádza z HST, no nebola urobená vo viditeľnom, ale v infračervenom žiarení. Vďaka tomu sa zobrazilo množstvo masívnych hviezd (niektoré na snímke majú vyše 100 hmotností Slnka), ktoré by vo viditeľnom svetle zakrýval prach.

20/2012

Trpasličia galaxia PGC 39058 v súhvezdí Drak. V pravom hornom rohu snímky je jasná hviezda v popredí, ktorá omnoho vzdialenejšiu galaxiu prežaruje a sťažuje tak jej výskum. Záber vznikol v septembri 2010 prostredníctvom Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu.

21/2012

NGC 2467, hviezdotvorná oblasť v súhvezdí Korma. Horúce mladé hviezdy osvetľujú oblaky prachu a plynu. Snímku vytvoril Hubblov vesmírny ďalekohľad za použitia troch farebných filtrov s celkovým expozičným časom 2 000 sekúnd.

22/2012

Fragment hmloviny Tarantula (NGC 2070) na zábere z Hubblovho vesmírneho teleskopu. Hmlovina Tarantula je oblasť H II v severovýchodnej časti Veľkého Magellanovho mraku. Je taká rozsiahla, že keby sa nachádzala tak ďaleko ako známa hmlovina Orión, tak by pokrývala na nebeskej sfére plochu približne velkosť 60 mesačných splnov.

23/2012

Saturn zachytený sondou Cassini krátko po rovnodennosti, ktorá nastala v roku 2009. Dôkazom rovnodennosti, čiže toho, že obe pologule planéty sú osvetlené narovnako, je, že tiene prstencov ležia na rovníku. Pod prstencami je zachytený mesiac Tethys.

24/2012

Kopa galaxií Abell 383 obsahujúca tmavú hmotu, ktorá gravitačne ohýba svetlo prichádzajúce zo vzdialenejších galaxií. Tie sú preto zdanlivo natiahnuté a ohnuté do nezvyčajného tvaru.

25/2012

Hmlovina Kľúčová dierka, súčasť hmloviny Eta Carinae na mozaike snímok z HST z apríla 1999. Hmlovina Eta Carinae je difúzna hmlovina, jedna z najväčších oblastí H II v našej Galaxii. V jej vnútri sa nachádza premenná hviezda Eta Carinae, ktorá je jedna z najnestabilnejších známych hviezd.

26/2012

Kráter Apollodorus nachádzajúci sa vo vnútri oveľa väčšieho krátera Panva Caloris na Merkúri. Okolo krátera sú lúčovité štruktúry nazvané Pantheon Fossae. Snímka bola zhotovená sondou MESSENGER v januári 2008 zo vzdialenosti 20 300 kilometrov od povrchu planéty.

27/2012

Dobová ilustrácia publikovaná v roku 1673 znázorňujúca 45 metrov dlhý šošovkový ďalekohľad, ktorý postavil Johannes Hevelius.

28/2012

Ultrafialový záber zo sondy SDO (Solar Dynamics Observatory) ukazuje časť slnečného disku a Venušu na pozadí slnečnej koróny. Tento záber sa podarilo urobiť počas prechodu Venuše popred slnečný disk pri pohľade zo Zeme 5. júna 2012.

29/2012

Posledná servisná misia k Hubbleovmu vesmírnemu ďalekohľadu v roku 2009 umožnila mimo iného aj vznik tejto snímky štyroch interagujúcich galaxií známych ako Stephanov kvintet. Záber vznikol prostredníctvom novonainštalovanej kamery WFC 3. Stephanov kvintet tvoria štyri zrážajúce sa galaxie s katalógovými označeniami NGC 7320, NGC 7319, NGC 7318A a NGC 7318B.

30/2012

Hmlovina Trifid na zábere z infračerveného Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu. Prach je teplejší než plyn a preto infračervené snímky vyzerajú ako negatív svetelných snímok: prachové oblasti tmavé vo svetle sú na infračervených snímkach jasné.

31/2012

Stopy hviezd na dlho exponovanej snímke Lund Observatory vo Švédsku. Dôsledkom rotácie Zeme hviezdy opisujú kruhové výseky, ktorých spoločným stredom je Polárka. Vedľa veže stojí busta Tycha Braheho.

32/2012

Planetárna hmlovina NGC 2440 v súhvezdí Korma na zábere získanom Hubbleovým vesmírnym ďalekohľadom. Vo vnútri hmloviny sa skrýva jeden z najhorúcejších známych bielych trpaslíkov.

33/2012

Detail jedného z pilierov Orlej hmloviny (M16). Stĺpy z prachu a plynu ožarujú mladé hviezdy, ktoré vznikli z hmloviny pred niekoľko stotisíc rokmi.

34/2012

Pohľad z Medzinárodnej vesmírnej stanice zachytený v auguste 2011 ukazuje meteor v zemskej atmosfére.

35/2012

Konjunkcia Mesiaca, Venuše a Jupitera. Na horizonte žiari Mliečna cesta a v popredí sa nachádzajú ďalekohľady Very Large Telescope (VLT).

36/2012

Polárna oblasť mesiaca Epimethea, jedného z nepravidelných mesiacov planéty Saturn. Záber zhotovila koncom roka 2007 sonda Cassini.

37/2012

Netradičný záber hviezdokopy Plejády a okolitej medzihviezdnej hmoty. Falošná červená farba bola priradená dátam zozbieraným Spitzerovým vesmírnym teleskopom.

38/2012

Guľová hviezdokopa M72 v súhvezdí Vodnára na snímke z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Záber zachytáva asi 100 000 hviezd.

39/2012

Freska maliara Raffaella Santiho znázorňujúca dvoch významných starovekých mysliteľov zaoberajúcich sa medzi inými aj astronómiou - Aristotela a Platóna.

40/2012

Snímka galaxie Messier 106 zložená zo záberov získaných v röntgenovom a viditeľnom spektre. M 106 je Seyfertova galaxia, z ktorej jadra vychádza dvojica výrazných žiariacich ramien.

41/2012

Záber Slnka v extrémnej ultrafialovej oblasti spektra zhotovený observatóriom Solar Dynamics Observatory (SDO) v auguste 2010.

42/2012

Dvojica galaxií: eliptická, pravdepodobne bližšia Messier 60 a vzdialenejšia špirálová NGC 4647 na zábere z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Táto dvojica je známa aj pod označením Arp 116 a je súčasťou Kopy galaxií v Panne.

43/2012

Infračervený záber hviezdotvornej oblasti, ktorá je súčasťou prstenca hviezd nazývaného Gouldov pás

44/2012

Hmlovina NGC 7009 nazývaná tiež hmlovina Saturn, planetárna hmlovina v súhvezdí Vodnár

45/2012

Konjunkcia Merkúra, Venuše a Mesiaca nad observatóriom Paranal

46/2012

Čiernooká galaxia (M 64), špirálová galaxia v súhvezdí Vlasy Bereniky. Nazýva tak podľa tmavej oblasti na sever od stredu galaxie. Táto tmavá oblasť je v skutočnosti rozsiahly komplex tmavých hmlovín, ktoré zacláňajú hviezdy v špirálových ramenách.

47/2012

Aztécky slnečný kalendár vytesaný v kameni, v súčasnosti umiestnený v múzeu Museo Nacional de Antropología

48/2012

Širokouhlý pohľad na jadro našej Galaxie zachytávajúci tmavé mračná medzihviezdnej hmoty, ktoré zakrývajú priamy pohľad na hviezdy v centrálnej oblasti.

49/2012

Celkový pohľad na Orliu hmlovinu (M16) zhotovený širokouhlou kamerou na observatóriu La Silla Observatory. Hmlovina obklopuje hviezdokopu s rovnakým označením.

50/2012

Hmlovina IC 2944 alebo neoficiálne Hmlovina bežiace kura, hviezdotvorná oblasť ležiaca vo vzdialenosti okolo 6500 ly v súhvezdí Centaurus

51/2012

Interagujúce galaxie NGC 4038 a NGC 4039 nazývané Tykadlá na fotografii vytvorenej prostredníctvom Very Large Telescope (VLT)

52/2012

Hmlovina Horiaca hviezda v súhvezdí Povozník. Hmlovina má rôzne odtiene červenej, fialovej až modrej farby a je súčasne emisnou aj reflexnou hmlovinou. K žiareniu ju núti horúca modrá hviezda AE Aurigae.