Hurbanovo

mesto na Slovensku

Hurbanovo (v minulosti Stará Ďala, maď. Ógyalla, Ó-Gyalla, nem. Altdala)[5] je mesto na Slovensku ležiace v Nitrianskom kraji.

Hurbanovo
mesto
Kostol sv. Ladislava
Vlajka
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Komárno
Región Podunajsko
Vodný tok Stará Žitava
Nadmorská výška 115 m n. m.
Súradnice 47°52′23″S 18°11′36″V / 47,873056°S 18,193333°V / 47.873056; 18.193333
Rozloha 59,94 km² (5 994 ha) [1]
Obyvateľstvo 7 314 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 122,02 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1329
Primátor Peter Závodský[3] (nezávislý)
PSČ 947 01
ŠÚJ 501140
EČV (do r. 2022) KN
Tel. predvoľba +421-35
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Komárňanská 91
947 01 Hurbanovo
E-mailová adresa poslať email
Telefón 035 / 3700 222
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Hurbanovo
Webová stránka: hurbanovo.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Hurbanovčan[4]

Polohopis upraviť

Graf počasia pre Hurbanovo
JFMAMJJASOND
 
 
32
 
3
-4
 
 
27
 
6
-2
 
 
28
 
11
1
 
 
39
 
17
5
 
 
57
 
22
10
 
 
59
 
25
13
 
 
57
 
27
14
 
 
53
 
27
14
 
 
43
 
22
10
 
 
39
 
16
6
 
 
51
 
8
1
 
 
39
 
4
-2
teploty v °C
zrážky v mm
zdroj: worldweather.org

Územie mesta Hurbanovo sa rozprestiera v najteplejšej oblasti Podunajskej nížiny. Jeho katastrálnymi územiami pretekajú rieky Stará Žitava a Stará Nitra. Vďaka vysokej kvalite pôd sa územie zaraďuje medzi najúrodnejšie a najviac poľnohospodársky využívané na Slovensku. To spôsobuje, že prirodzená vegetácia musela ustúpiť potrebám človeka a okolie intravilánu tvorí hlavne orná pôda. Zo živočíšnych druhov sú tu hojne zastúpené hlavne vtáky, kvôli ktorým na území mesta vzniklo viacero chránených území.

Mesto Hurbanovo sa nachádza v centrálnej časti okresu Komárno, ktorý je najjužnejším okresom Nitrianskeho kraja. Mesto Hurbanovo susedí na západe s obcami Martovce a Imeľ, na severe s obcou Bajč, na východe s Dulovcami, na juhovýchode má spoločnú hranicu so Svätým Petrom a na juhozápade má krátku spoločnú hranicu s okresným mestom Komárno. Rozloha katastra mesta je 59,95 km², čím sa zaraďuje medzi najväčšie nielen v okrese. S 8 133 obyvateľmi patrí do kategórie menších miest. V okrese Komárno je tretím najväčším sídlom, pričom asi každý deviaty obyvateľ okresu Komárno je Hurbanovčan. Hustotou obyvateľstva 135,7 obyv/km² sa zaraďuje medzi redšie osídlené mestá na Slovensku.

Územie mesta Hurbanovo je tvorené dvoma katastrálnymi územiami: Bohatá na severe a Hurbanovo na juhu, ktoré sú tvorené siedmimi mestskými časťami. Najhustejšia zástavba a osídlenie je v strede katastrálneho územia v mestských častiach Hurbanovo, Bohatá a Zelený Háj s Výkom. Okrajové časti katastra sú neosídlené z dôvodu využívania ornej pôdy, alebo nevhodných podmienok na výstavbu – okolie riek a pod. Výnimkou sú mestské časti, ktoré majú uličný charakter ako Holanovo, Konkoľ a Nová Trstená.

Stredom územia mesta sa tiahne cesta I/64 spájajúca Komárno s Novými Zámkami resp. Žilinou. Túto cestu kopíruje železničná trať, ktorá rovnako spája Komárno s Novými Zámkami. Leží 16 km severne od Komárna, 13 km južne od Nových Zámkov, Štúrovo je vzdialené 44 km východne a Kolárovo 20 km západným smerom.

Časti mesta upraviť

Hurbanovo sa skladá zo siedmich mestských častí: Bohatá, Holanovo, Hurbanovo, Pavlov Dvor, Nová Trstená, Vék, Zelený Háj. Najviac obyvateľov žije v mestských častiach Hurbanovo a Bohatá.

Ulice upraviť

Agátová ulica, Komárňanská ulica, Športová ulica, Rybárska ulica, ulica 28. októbra, ulica 1. mája, Sládkovičova ulica, Nálepkova ulica, Kvetná ulica, Lipová ulica, Podzáhradná ulica, ulica Slobody, ulica A. Fesztyho, Pribetská ulica, ulica Komenského, Novozámocká ulica, Výskumnicka ulica, Svätopeterská ulica, György Klapku ulica, Kirivá ulica, Komenského, Nejedlého, Malá, Hroznová ulica, Ordódyho, Konkolyho.

Vodné toky upraviť

Katastrom mesta Hurbanovo pretekajú dve rieky. Na západe je to rieka Stará Žitava a na juhozápade je to rieka Stará Nitra. Stará Žitava sa vlieva do Starej Nitry v katastrálnom území susednej obce Martovce. Stredom katastru i intravilánu mesta tečie umelý vodný tok Hurbanovský kanál (Ibolyás), ktorý sa vlieva do Patinského kanálu a ten potom do Dunaja.

Dejiny upraviť

Do roku 1948 sa mesto nazývalo Stará Ďala (maď. Ó Gyalla, Ógyalla), podľa zemianskej rodiny Ďalajovcov (Gyallay). Pozri aj Dulovce.

Demografia upraviť

Rok Prevažujúci jazyk
1773[6] slovenský
1796[7] slovenský
1851[8] maďarský,slovenský
Materinský jazyk (v %),údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky
Rok slovenský maďarský nemecký rusínsky chorvátsky,

srbský

rumunský iný,nezistený
1880 28,00 62,45 4,71 0,00 0,00 0,00 4,83
1910 0,42 98,52 0,16 0,00 0,00 0,00 0,91
Národnostné zloženie (v %),údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky
Rok slovenská maďarská nemecká česká,

moravská

rusínska,

ukrajinská

rómska chorvátska,

srbská

iná,

nezistená

1930 40,03 54,02 0,30 - 0,06 - - 3,45
1991 43,36 53,53 0,00 0,65 0,00 2,27 - 0,18
2001 45,52 50,19 0,01 0,71 0,06 2,56 0,00 0,94
2011 48,42 41,23 0,01 0,57 0,04 2,44 0,01 7,28
Jazykové zloženie (v %), údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky
2011 slovenský maďarský nemecký český rusínsky,

ukrajinský

rómsky chorvátsky,

srbský

iný,

nezistený

materinský 40,16 47,58 0,03 0,57 0,05 3,66 0,01 7,94
na verejnosti 46,28 39,97 0,09 0,25 0,01 1,70 0,01 11,72
v domácnosti 36,47 45,56 0,04 0,23 0,00 3,92 0,01 13,77

Kultúra a zaujímavosti upraviť

Pamiatky upraviť

Sakrálne pamiatky upraviť

  • Rímskokatolícky kostol sv. Ladislava, jednoloďová secesná stavba s oktogonálnym transeptom, pravouhlýmm ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1912-1913.[9] Autorom stavby je významný maďarský architekt István Medgyaszay. Stojí na mieste staršej barokovej stavby z roku 1718, ktorá v roku 1911 vyhorela. V konštrukcii kostola sa uplatňuje na ako jednej z prvých stavieb u nás železobetón a tiež drevené konštrukcie tvoriace klenbu centrálneho priestoru. Drevený detail stavby nesie inšpiráciu maďarským a sedmohradským ľudovým umením, celok je v duchu dobovej secesie. Fasády s polovalbovými a sedlovými strechami sú členené polkruhovo ukončenými oknami, drevené podhľady sú nesené dekoratívnymi vyrezávanými krakorcami. Veža je s kostolom prepojená drevenou markízou. Hladké fasády veže gradujú v hornej časti terčíkom s hodinami, ochodzou nesenou krakorcami a štíhlou ihlancovou vežou.
  • Rímskokatolícky kostol sv. Anny v časti Bohatá, jednoloďová neskorobaroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1735. Klasicistickými úpravami prešiel v roku 1811 a obnovou v roku 1960.[10] Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami a štukatúrami. Veža je predstavaná priečeliu so segmentovým štítom, členená je kordónovými rísami a ukončená zvonovitou helmicou.
  • Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z roku 1822. V roku 1913 prešiel neorománskou úpravou, ktorá mu dala súčasnú podobu. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a strojenými polkruhovo ukončenými oknami. Korunná rímsa kostola je doplnená o oblúčkový vlys. Veža je v hornej časti oktogonálna, ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.

Ostatné pamiatky upraviť

  • Hvezdáreň, technická pamiatka, trojpodlažná stavba na pôdoryse písmena U z rokov 1867-1874. Ide o prvé moderné observatórium na území bývalého Rakúsko-Uhorska. Hvezdáreň vybudoval Mikuláš Konkoly-Thege. Stavba prešla úpravami v roku 1905, 1930 a v roku 1992.[11] Nachádza sa uprostred rozsiahleho krajinárskeho parku v areáli Slovenskej ústrednej hvezdárne.
  • Kaštieľ rodiny Konkoly-Thege, prestavaný, v majetku NSK,
  • Fesztyho kaštieľ, Národná kultúrna pamiatka. Rodný dom Arpáda Fesztyho. Jednopodlažná trojkrídlová trojtraktová pôvodne baroková stavba zo začiatku 18. storočia. Úpravami prešiel v roku 1818 a 1907, keď bol eklekticky prestavaný podľa projektu Mihálya Nagya v duchu secesie.[12] V majetku rodiny.
  • Vila Steiner, jednopodlažná secesná stavba s nárožnými vežami, z roku 1901. Stavbe dominuje osovo umiestnený jednoosový portikus lemovaný stĺpmi. Nárožné veže s kruhovým a obdĺžnikovým pôdorysom majú ihlancové helmice. Fasády sú členené lizénovými rámami a bohatým secesným štukovým dekorom.
  • Ordódyovská kúria v časti Bohatá, jednopodlažná dvojtraktová pôvodne klasicistická stavba na pôdoryse písmena L zo začiatku 19. storočia. V druhej polovici 19. storočia dostala neorenesančnú úpravu.[13] V súčasnosti je objekt nevyužitý a chátra. Nachádza sa uprostred krajinárskeho parku.[14] Vstup do obektu je riešený ako jednoosový polkruhovo ukončený portikus so supraportou a klenákom.
  • Klasicistická kúria v časti Bohatá, jednopodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika s prevýšenou valbovou strechou zo začiatku 19. storočia.[15] Fasáde dominuje trojosový rizalit s oknami s polkruovými suprafenestrami. Strecha je pokrytá šindľom.
  • Mauzóleum rodiny Thege-Konkoly, neogotická stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1851.[16] Fasáde doinuje stupňovitý štít, je členená oknami s lomeným oblúkom.
  • Mauzóleum rodiny Feszty, neogotická stavba na pôdoryse obdĺžnika z konca 19. storočia.[17] Fasády kaplnky sú z pohľadovej tehly, členené opornými piliermi a štítom z kamenných kvádrov. Portál s profilovaným ostením je ukončený lomeným oblúkom.

Prírodné zaujíavosti upraviť

V Hurbanove evidujú 8 bocianich hniezd. [18]

Hospodárstvo a infraštruktúra upraviť

Doprava upraviť

  • Vlak do Nových Zámkov (cez Bajč), do Komárna (cez Chotín),
  • Autobus do Nových Zámkov, Komárna, Imeľa, Nesvád, Kolárova, Viku, Duloviec, Pribety,

Inštitúcie upraviť

Osobnosti mesta upraviť

Rodáci upraviť

Pôsobili tu upraviť

Pozri aj upraviť

Referencie upraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Hurbanovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  6. Uhorský lexikón sídel [online]. 1773, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online.
  7. VÁLYI, András. Magyarorzszág leírása [online]. 1796, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online. Archivované 2011-08-31 z originálu.
  8. FENYÉS, Elek. Magyarország geográfiai szótára [online]. 1851, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  12. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  13. Bohatá (Hurbanovo) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  14. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  15. Kaštiele v okrese Komárno [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.
  16. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  17. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  18. bociany.sk

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hurbanovo

Externé odkazy upraviť