Panna (kopa galaxií)

Kopa galaxií Panna alebo kopa Virgo je kopa galaxií vo vzdialenosti od 15 do 22 Mpc od Galaxie, obsahujúca okolo 1 300, možno však až 2 000 galaxií. Kopa tvorí jadro Miestnej superkopy galaxií, kam patrí aj Miestna skupina galaxií.

Kopa galaxií Panna - názvy galaxií a ich zdanlivá jasnosť

Tento rozľahlý systém sa nachádza vo vzdialenosti asi 60 miliónov svetelných rokov. Jej vzdialenosť bola určená pomocou cefeíd v galaxii M100. Táto kopa čiastočne presahuje aj do súhvezdia Vlasy Bereniky. Niekedy je nazývaná aj „Ríša galaxií“. Niekoľko desiatok sa ich dá vidieť ďalekohľadom s priemerom aspoň 15 cm. Messierov katalóg zahŕňa celkove 16 najjasnejších: M49, M58, M59, M60, M84, M85, M86, M87, M88, M89, M90, M91, M98, M99 a M100. Messier ich nazýval „kopa hmlovín“, lebo nepoznal ich skutočnú podstatu.[1]

Väčšina galaxií v kope (asi 75 %) je špirálových (podobne ako naša Galaxia), ostatné sú eliptické a len niekoľko ich je nepravidelných. Eliptické galaxie sú sústredené v strede kopy, špirálové skôr na jej okraji. Kopa galaxií v Panne je stredom Supergalaxie (Miestnej nadkopy galaxií) a svojou obrovskou gravitáciou pôsobí na všetky galaktické kopy, ktoré do Supergalaxie patria. Miestna skupina galaxií je priťahovaná ku kope galaxií v Panne, napriek tomu sa však od nej v dôsledku rozpínania vesmíru vzďaľuje a to rýchlosťou asi 950 km/s. Napriek tomu sa niektoré galaxie z kopy pohybujú smerom k nám. Napríklad galaxia IC 3258 sa podľa spektra k nám približuje rýchlosťou 520 km/s. Niektoré galaxie sa zase od nás vzďaľujú a to rýchlosťami cez 2500 km/s. Rekordnou rýchlosťou 2535 km/s sa vzďaľuje galaxia NGC 4388. V priestore medzi galaxiami je žeravá plazma s teplotou niekoľko desiatok miliónov stupňov a má väčšiu hmotnosť, ako všetky galaxie dohromady.[2] Astronóm Jan Oort však upozornil na skutočnosť, že ani žiariaca hmota všetkých galaxií nemôže ani zďaleka vysvetliť rýchlosť, akou sa pohybujú. V kope musí byť oveľa viac hmoty, ktorá nežiari, ale napriek tomu má gravitačnú silu. To bol prvý nepriamy dôkaz o existencii tmavej hmoty.

V strede kopy sa nachádza jej najjasnejšia, najmasívnejšia a najaktívnejšia dominantná cD galaxia M87 (NGC 4486) nazývaná aj Virgo A.[1]

Referencie

upraviť
  1. a b PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Panna, s. 120 – 121.
  2. Josip Klezcek. Velká encyklopedie vesmíru. [s.l.] : Academia, 2002. ISBN 80-200-0906-X. S. 234.