Kasiopeja (súhvezdie)

	Kasiopeja
	Mapa súhvezdia Kasiopeja
Latinský názov	Cassiopeia
Skratka	Cas
Genitív	Cassiopeiae
Symbolické vyjadrenie	sediaca kráľovná
Rektascenzia	1h
Deklinácia	60°
Plocha	598 štvorcových stupňov; Poradie: 25
Počet hviezd; (magnitúda < 3)	4
Najjasnejšia hviezda	Schedar (α Cas) ; (Zdanl. magnitúda 2,23)
Meteorický roj	žiadny
Susedné súhvezdia	Androméda; Perzeus; Žirafa; Jašterica; Cefeus;
	Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −20°; Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca November
Horná kulminácia o 24:00	19. október
Dolná kulminácia o 24:00	18. apríl
	Astronomický portál; Hviezdny portál

Kasiopeja je súhvezdie severnej oblohy, ktoré v gréckej mytológii reprezentovalo kráľovnú Kasiopeju. Patrí tak medzi 88 moderných súhvezdí, ako aj do Ptolemaiových 48 súhvezdí. V zemepisných šírkach Slovenska patrí medzi nezapadajúce súhvezdia. Je známe svojím výrazným obrazcom v tvare širokého "W", otvorenými hviezdokopami a hmlovinami.

Legenda

Kasiopeja bola etiópska kráľovná, manželka Kéfea. Bola veľmi pekná a vychvaľovala sa, že je ešte krajšia ako vodné nymfy nereidy. To dopálilo boha mora Poseidóna, lebo jeho manželka bola tiež nereida. Na jej radu poslal morskú obludu, aby Kéfeovo kráľovstvo spustošila. Aby svoju ríšu zachránili, museli nešťastní rodičia dať svoju dcéru, princeznú Andromédu, prikovať ku skalnému útesu nad morom ako korisť obludy. Andromédu vyslobodil Perseus a okúzlený jej krásou sa s ňou oženil. Kasiopeja sa rovnako ako Kéfeus, Androméda a Perseus dostala na oblohu, ale jej nepriateľky Nereidy dosiahli aspoň to, že bola umiestnená blízko pólu, takže musela každú noc tráviť polovicu času dole hlavou, aby sa naučila skromnosti.

Hviezdy

Najjasnejšia hviezda alfa sa nazýva Schedar. Je to žltooranžový obor s priemerom podľa rozličných výpočtov 42 – 48-násobku priemeru Slnka. Na oblohe javí približne taký jasný ako Polárka.

Hviezda beta má meno Caph a rektascenziu takmer presne 0h. Zdanlivou hviezdnou veľkosťou sa takmer vyrovná Schedaru. Je to spektroskopická dvojhviezda.

Hviezda gama Cas, Cih alebo Navi, už v tridsiatich rokoch dvadsiateho storočia upútala na seba pozornosť zmenami spektra, sprevádzanými taktiež zmenami jasnosti medzi 1,6 a 3,0 mag. Je to mladá, horúca, rýchlo rotujúca a nestála hviezda. Cih bola prvou hviezdou, v ktorej spektre sa našli jasné emisné čiary. Podobné hviezdy sa začali označovať ako Be.

Neďaleko hviezdy beta je ďalšia premenná hviezda ró Cassiopeiae. Je to nepravidelne premenná hviezda podobne ako R Coronae Borealis. Premennou hviezdou je aj R Cassiopeiae, ktorá je typu Mira Ceti. Jej magnitúda sa mení medzi 4,7 (alebo 5) a 13,5 s periódou 431 dní.

Ľahko pozorovateľné dvojhviezdy sú napríklad eta Cas (Achird), iota Cas, sigma Cas a 6 Cas.

V roku 1572 vybuchla v tomto súhvezdí supernova (či skôr v roku 1572 zasiahlo Zem svetlo z explózie supernovy, ktorá vybuchla pred 7 500 rokmi). Supernova sa nachádzala blízko hviezdy kappa Cas a v maxime svojej jasnosti mala až -4,1 mag. Voľným okom bola ale pozorovateľná ešte 18 mesiacov. Pozoroval ju a opísal dánsky astronóm Tycho Brahe, po ktorom dostala aj meno (Tychova hviezda). Dnes je to len slabá hviezdička 19 mag, ale intenzívne žiari v röntgenovej a rádiovej oblasti spektra.

Ďalším známym zvyškom supernovy v tomto súhvezdí je intenzívny rádiový zdroj Cassiopeia A. Ľudia ju mali vidieť vybuchnúť asi pred 330 až 350 rokmi, nijaké záznamy o jej vizuálnom pozorovaní však neexistujú. Na rozdiel od Tychovej hviezdy sa skolabované jadro tejto supernovy stalo pozorovateľnou neutrónovou hviezdou.

Objekty

Hviezdokopy

Súhvezdím prechádza Mliečna cesta, je teda bohatá na otvorené hviezdokopy. Najjasnejšia z nich je M52 (NGC 7654). Nachádza sa na raz predĺženej spojnici hviezd alfa (Schedar) a beta (Caph). Pri tejto hviezdokope sa nachádza aj zvyšok supernovy Cassiopeia A.

M103, označovaná aj ako NGC 581, je hustou, i keď malou otvorenou hviezdokopou bližšie k strednej časti súhvezdia.

Otvorená hviezdokopa NGC 7789 dosahuje jasnosť 6,7 magnitúd. Má vek 1,6 miliardy rokov, čo je na otvorenú hviezdokopu vysoké číslo.

Ďalšie otvorené hviezdokopy jasnejšie ako 10 magnitúd sú NGC 381, NGC 559, NGC 637, NGC 654, NGC 663 (asi 80 hviezd), NGC 659, NGC 457 (7,5 mag., priemer 10´), NGC 129, NGC 103, NGC 189, NGC 225, NGC 146, NGC 133, NGC 1027 (asi 25 hviezd), NGC 7788 a NGC 7790.

Hmloviny

Hmlovina Srdce (IC 1805)

Súhvezdie obsahuje vďaka Mliečnej ceste aj obrovské množstvo difúznych hmlovín, väčšinou slabých. V tesnej blízkosti hviezdy Cih sú to napríklad hmloviny IC 59 a IC 63. Je možné, že obe hmloviny majú svoj pôvod v Cihu a boli od neho odvrhnuté pri jeho dávnejších erupciách.

IC 1805 sa pre svoj tvar zodpovedajúci symbolu srdca a červenú farbu nazýva Hmlovina Srdce. Je to zmes žiariaceho medzihviezdneho plynu a tmavých prachových mračien. V jej strede sa rodí hviezdokopa. IC 1848 (LBN 667) je zvaná aj Hmlovina Duša. Na oblohe sa premieta blízko väčšej hmloviny Srdce a spolu s ňou zaberá priestor široký asi 300 ly. Obsahuje niekoľko otvorených hviezdokôp, veľký rádiový zdroj W5 a obrovské prázdne bubliny okolo mladých hviezd.

NGC 7635 vzdialená od Zeme asi 1 630 ly sa nazýva aj Bublinová hmlovina.

Galaxie

Napriek polohe na galaktickom rovníku sa v Kasiopeji dá pozorovať päť galaxií. NGC 147 a NGC 185 sú dvojica trpasličích galaxií. V zdanlivej blízkosti hmloviny Srdce sa nachádzajú galaxie Maffei 1 a Maffei 2. Sú však vizuálne úplne nepozorovateľné, pretože ich prekrývajú prachové mračná Mliečnej cesty. IC 10, je trpasličia galaxia ležiaca blízko hranice súhvezdia a patriaca do Miestnej skupiny galaxií.

Poloha

Kasiopeja patrí medzi najznámejšie a najvýraznejšie súhvezdia oblohy, hoci jasnosť väčšiny jej hviezd nepresahuje druhú magnitúdu. Päť jej najjasnejších hviezd – Schedar, Caph, Cih, Ruchbach (Ksora) a Segin – vytvárajú typický tvar širokého „W“. Nájdeme ho ľahko, nachádza sa totiž na opačnej strane Polárky, ako Veľká medvedica. Hneď po Veľkom voze je Kasiopeja najľahším orientačným obrazcom na severnej oblohe. Je to cirkumpolárne súhvezdie, čiže ho uvidíme v hociktorej časti roka v hociktorej hodine. Najvyššie na oblohe je v lete nadránom a na jeseň večer. Najnižšie je zase v zime nadránom a na jar večer.

Zdroj

PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Kasiopeja, s. 64 – 72.