Rajka je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Zaviedli ho holandskí moreplavci Pieter Dirkszoon Keyser a Frederick de Houtman. Johann Bayer ho v roku 1603 zobrazil vo svojom atlase Uranometria a pomohol tak k jeho rozšíreniu. Je to najjužnejšie ležiace zo štvorice súhvezdí, ktoré nesú mená vtákov. Z územia Slovenska je nepozorovateľné.

Rajka
Mapa súhvezdia Rajka
Mapa súhvezdia Rajka

Latinský názovApus
SkratkaAps
GenitívApodis
Symbolické vyjadrenierajský vták
Rektascenzia15h
Deklinácia-77°
Plocha206  štvorcových stupňov
Poradie: 67
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
0
Najjasnejšia hviezdaα Aps
(Zdanl. magnitúda 3,83)
Meteorický roj

žiadny

Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +20° a −90°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Júl

Hviezdy

upraviť
Hviezda Meno Hviezdna veľkosť
α Aps α Aps 3,83m
β Aps β Aps 4,21m
γ Aps γ Aps 3,86m

Alfa Apodis, najjasnejšia hviezda súhvezdia, leží v jeho západnej časti. S magnitúdou 3,83 patrí k tým slabším alfám. Na pohľad má jemne žltkastú farbu. V skutočnosti je to obor typu K. Druhou najjasnejšou hviezdou súhvezdia, len o 0,03 magnitúdy slabšou než alfa, je gama Apodis. Tento oranžový podobor má povrchovú teplotu menšiu ako 5 000 K.

Beta Apodis je dvojhviezda tvorená relatívne chladnými zložkami. Obe majú teplotu na povrchu asi 3 500 K a delí ich uhlová vzdialenosť 51″. Jasnejšia z hviezd má magnitúdu 4,16, slabšia 12,6. Červené alebo oranžové sú aj ďalšie tri najjasnejšie hviezdy v Rajke, čo je zreteľné pri ich pozorovaní triédrom.

Zložky širokej dvojhviezdy delta Apodis dokážeme od seba odlíšiť aj divadelným ďalekohľadom alebo triédrom. Jasnejšia z nich má magnitúdu 4,7 a je jasne červenkastá. Jej sprievodca v odstupe 103″ má jasnosť 5,1 mag. Ide iba o zdanlivú dvojhviezdu – jej zložky, oba obry, spolu navzájom nesúvisia.

Thétu Apodis, ďalšiu zreteľne červenú hviezdu, nájdeme asi tri stupne od alfy. Tento červený obor pulzuje, čím je slabo premenný.

Objekty

upraviť

Na deep-sky objekty je Rajka dosť chudobná. Ako súhvezdie ležiace ďaleko od roviny Galaxie nemôže pozorovateľom ponúknuť otvorené hviezdokopy ani hviezdotvorné hmloviny našej vlastnej Galaxie. Nachádzajú sa v ňom síce dve guľové hviezdokopy, no nie sú pozorovateľsky príliš atraktívne. Jasnejšia z nich, NGC 6101, má magnitúdu iba 9,3. Menšia a slabšia IC 4499 s magnitúdou 10 je už náročným objektom dokonca aj pre 20-centimetrový ďalekohľad. V oboch hviezdokopách je pozorovateľné malé zahustenie v strede.

Súhvezdie obsahuje aj množstvo galaxií, ale všetky sú vzdialené a slabé.

Celá severná časť Rajky sa pri pohľade voľným okom javí byť bez hviezd. Svojou rozlohou sa Rajka zaraďuje k tým menším. Hviezdy beta, gama a delta v nej tvoria malý pravouhlý trojuholník, kým alfa je trochu bokom. Súhvezdie možno nájsť pod výraznejším Južným trojuholníkom. V jeho blízkosti, severne od neho, sa nachádza aj Kružidlo a Oltár. Vidia ho obyvatelia 6. – 7. a južnejšej rovnobežky. Zvečera ho možno najlepšie pozorovať začiatkom leta.

  • PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Rajka, s. 557 – 558.