Rajka (súhvezdie)
Rajka je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Zaviedli ho holandskí moreplavci Pieter Dirkszoon Keyser a Frederick de Houtman. Johann Bayer ho v roku 1603 zobrazil vo svojom atlase Uranometria a pomohol tak k jeho rozšíreniu. Je to najjužnejšie ležiace zo štvorice súhvezdí, ktoré nesú mená vtákov. Z územia Slovenska je nepozorovateľné.
| Rajka | |
 | |
| Latinský názov | Apus |
|---|---|
| Skratka | Aps |
| Genitív | Apodis |
| Symbolické vyjadrenie | rajský vták |
| Rektascenzia | 15h |
| Deklinácia | -77° |
| Plocha | 206 štvorcových stupňov Poradie: 67 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
| Najjasnejšia hviezda | α Aps (Zdanl. magnitúda 3,83) |
| Meteorický roj | žiadny |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +20° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Júl | |
Hviezdy
upraviť| Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
|---|---|---|
| α Aps | α Aps | 3,83m |
| β Aps | β Aps | 4,21m |
| γ Aps | γ Aps | 3,86m |
Alfa Apodis, najjasnejšia hviezda súhvezdia, leží v jeho západnej časti. S magnitúdou 3,83 patrí k tým slabším alfám. Na pohľad má jemne žltkastú farbu. V skutočnosti je to obor typu K. Druhou najjasnejšou hviezdou súhvezdia, len o 0,03 magnitúdy slabšou než alfa, je gama Apodis. Tento oranžový podobor má povrchovú teplotu menšiu ako 5 000 K.
Beta Apodis je dvojhviezda tvorená relatívne chladnými zložkami. Obe majú teplotu na povrchu asi 3 500 K a delí ich uhlová vzdialenosť 51″. Jasnejšia z hviezd má magnitúdu 4,16, slabšia 12,6. Červené alebo oranžové sú aj ďalšie tri najjasnejšie hviezdy v Rajke, čo je zreteľné pri ich pozorovaní triédrom.
Zložky širokej dvojhviezdy delta Apodis dokážeme od seba odlíšiť aj divadelným ďalekohľadom alebo triédrom. Jasnejšia z nich má magnitúdu 4,7 a je jasne červenkastá. Jej sprievodca v odstupe 103″ má jasnosť 5,1 mag. Ide iba o zdanlivú dvojhviezdu – jej zložky, oba obry, spolu navzájom nesúvisia.
Thétu Apodis, ďalšiu zreteľne červenú hviezdu, nájdeme asi tri stupne od alfy. Tento červený obor pulzuje, čím je slabo premenný.
Objekty
upraviťNa deep-sky objekty je Rajka dosť chudobná. Ako súhvezdie ležiace ďaleko od roviny Galaxie nemôže pozorovateľom ponúknuť otvorené hviezdokopy ani hviezdotvorné hmloviny našej vlastnej Galaxie. Nachádzajú sa v ňom síce dve guľové hviezdokopy, no nie sú pozorovateľsky príliš atraktívne. Jasnejšia z nich, NGC 6101, má magnitúdu iba 9,3. Menšia a slabšia IC 4499 s magnitúdou 10 je už náročným objektom dokonca aj pre 20-centimetrový ďalekohľad. V oboch hviezdokopách je pozorovateľné malé zahustenie v strede.
Súhvezdie obsahuje aj množstvo galaxií, ale všetky sú vzdialené a slabé.
Poloha
upraviťCelá severná časť Rajky sa pri pohľade voľným okom javí byť bez hviezd. Svojou rozlohou sa Rajka zaraďuje k tým menším. Hviezdy beta, gama a delta v nej tvoria malý pravouhlý trojuholník, kým alfa je trochu bokom. Súhvezdie možno nájsť pod výraznejším Južným trojuholníkom. V jeho blízkosti, severne od neho, sa nachádza aj Kružidlo a Oltár. Vidia ho obyvatelia 6. – 7. a južnejšej rovnobežky. Zvečera ho možno najlepšie pozorovať začiatkom leta.
Zdroj
upraviť- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Rajka, s. 557 – 558.