Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)
Rýchlostná cesta R7 je rýchlostná cesta na Slovensku, ktorá po svojom dokončení spojí Bratislavu a Lučenec, cez Dunajskú Stredu, Nové Zámky a Veľký Krtíš. Trasa rýchlostnej cesty začína pri Bratislave v križovatke s diaľnicou D1, pokračuje cez križovatku s diaľnicou D4 a ďalej popri Dunajskej Strede, Nových Zámkoch, Veľkom Krtíši až po Lučenec, kde končí v križovatke s rýchlostnou cestou R2. Pri Horných Semerovciach sa navyše plánuje križovatka s R3. Predpokladaná dĺžka R7 je 223,8 km. Po R7 bude na úseku od Bratislavy po Dunajskú Stredu vedená európska cesta 575. Rýchlostná cesta R7 po svojom dokončení vytvorí kvalitné a kapacitné prepojenie regiónov Dunajskej Stredy a Nových Zámkov, ktoré dnes v cestnej sieti neexistuje. Súčasne zabezpečí dopravnú obsluhu juhozápadného Slovenska a južnej časti stredného Slovenska nadradenou infraštruktrúrou. Rýchlostná cesta R7 bola zaradená do siete rýchlostných ciest uznesením vlády SR č.1051/2004 z 10. novembra 2004. Popri rýchlostnej ceste R8 sa jedná o jedinú ďalšiu rýchlostnú cestu, ktorej trasa ani v časti nevychádza z plánov spred roku 1989. V zmysle aktuálnych plánov ministerstva dopravy, nebudú do roku 2028 rozostavané ani sprejazdnené žiadne úseky cesty R7. Do plánov neboli zaradené ani úseky vo vysokom stupni prípravy, ako napríklad Holice – Mliečany. Sprevádzkovanie rýchlostnej cesty v celej dĺžke trasy nemožno s ohľadom na aktuálne zámery ministerstva dopravy očakávať pred rokom 2050.[1][2]
| |
Rýchlostná cesta R7 | |
---|---|
■ v prevádzke ■ v pláne | |
Základné údaje | |
Správca | Národná diaľničná spoločnosť a. s. (štát) |
Celková dĺžka | 223,8 km |
v prevádzke | 32,2 km |
v pláne | 191,6 km |
Štát | Slovensko |
Kraj | Bratislavský kraj, Nitriansky kraj Trnavský kraj, Banskobystrický kraj |
Objekty na trase | |
|
História
upraviťRýchlostná cesta R7 sa zamýšľala už v 90. rokoch ako dvojpruhová rýchlostná komunikácia[3]. Prípravu jej projektu schválila vláda Slovenskej republiky dňa 26. júna 2003 uznesením č. 523/2003[4]. V októbri 2005 bola vypracovaná komplexná technická štúdia a ďalej nasledovalo vypracovávanie podkladov a variantných riešení trasovania jednotlivých úsekov pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Stanoviská pre prvé úseky boli Ministerstvom životného prostredia SR boli vydané v máji 2009.
Základný kameň vonkajšieho bratislavského obchvatu, zahŕňajúceho okrem diaľnice D4 aj úseky cesty R7, bol slávnostne poklepaný 24. októbra 2016, za účasti ministra dopravy Árpáda Érseka a zástupcov konzorcia dodávateľov. Prvé dva úseky od križovatky Bratislava - Juh (R7 x D4) po Holice boli uvedené do prevádzky 19.7.2020. Úsek medzi križovatkami Bratislava - Nivy a Bratislava - Juh bol sprejazdnený 3.10.2021.[5][6]
Prehľad úsekov rýchlostnej cesty R7
upraviťPoradie úseku | Označenie úseku | Dĺžka úseku v km | Začiatok výstavby úseku | Uvedenie úseku do prevádzky | Výjazdy a križovatky |
---|---|---|---|---|---|
1. | Križovatka R7xD1 Bratislava, Nivy I - križovatka R7xD4 Bratislava - juh | 6,4 | 2016 | 2021 | 1. Bratislava - Nivy I, križovatka R7xD1
2. Bratislava - Nivy II (Slovnaftská) |
2. | Križovatka R7xD4 Bratislava, juh - Šamorín, západ | 8,4 | 2016 | 2020 | 3. Bratislava - juh, križovatka R7xD4
4. Šamorín - Západ |
3. | Šamorín, západ - Holice | 17,4 | 2016 | 2020 | 5. Šamorín - sever
6. Holice |
4. | Holice - Mliečany | 11,0 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | 7. Dunajská Streda
8. Mliečany |
5. | Mliečany - Dolný Bar | 9,5 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | 9. Dolný Bar |
6. | Dolný Bar - Zemné | 23,5 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | 10. Zemné |
7. | Zemné - Nové Zámky | 14,3 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | 11. Nové Zámky |
8. | Nové Zámky - Čaka | 29,2 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | 12. Bešeňov
13. Čaka |
9. | Čaka - Veľký Krtíš | 71,3 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | 14. Šárovce
15. Demandice 16. Tupá 17. Šahy 18. Tešmák 19. Veľký Krtíš |
10. | Veľký Krtíš - Lučenec, križovatka R7xR2 | 32,8 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | 20. Kľačany
21. Lučenec, križovatka R7xR2 |
Úseky
upraviťBratislava, Prievoz - Bratislava, Ketelec
upraviťZačiatok tohto úseku s dĺžkou 6,4 km je v križovatke Prievoz na diaľnici D1. Následne trasa obchádza priemyselný areál podniku Slovnaft a za ním pokračuje cez poľnohospodársky využívané územie. Koniec úseku je na diaľnici D4 v mieste križovatky Ketelec.[7] Nachádza sa tu jedna križovatka a 11 mostov. Koncesná zmluva na výstavbu formou PPP projektu bola podpísaná 20. mája 2016, samotná výstavba sa oficiálne začala 24. októbra 2016 s termínom dokončenia v roku 2020. Úsek rýchlostnej cesty stavia a bude prevádzkovať počas 30 rokov konzorcium Obchvat Nula na čele so španielskou spoločnosťou Cintra Infraestructuras Internacional.
Bratislava, Ketelec - Dunajská Lužná
upraviťÚsek Bratislava, Ketelec - Dunajská Lužná odklonil dopravu z obcí Rovinka a Dunajská Lužná a tým značne odbremenil extrémne preťaženú cestu I/63[8]. Pôvodne boli uvažované tri varianty trasovania tohto úseku - všetky s dĺžkou okolo 7 kilometrov[9]. Úsek začína v juhovýchodnej časti Bratislavy križovatkou na diaľnici D4. Pokračuje obchvatom obcí Rovinka a Dunajská Lužná. Za obcou Dunajská Lužná končí v rovnomennej križovatke, v ktorej sa pripája cesta I/63 a pokračuje ďalší úsek rýchlostnej cesty R7. Úsek je dlhý 8,23 km, súčasťou stavby je 10 mostov a dve križovatky.[10]
Koncesná zmluva na výstavbu formou PPP projektu bola podpísaná 20. mája 2016, samotná výstavba sa oficiálne začala 24. októbra 2016 a celý úsek bol slávnostne odovzdaný do užívania 19. júla 2020. Úsek rýchlostnej cesty postavilo a prevádzkuje počas 30 rokov konzorcium Obchvat Nula na čele so španielskou spoločnosťou Cintra Infraestructuras Internacional.
Dunajská Lužná - Holice
upraviťZačiatok trasy sa napája na predchádzajúci úsek rýchlostnej cesty R7 v križovatke Dunajská Lužná. Ďalej pokračuje severne od mesta Šamorín rovnobežne s cestou I/63 až k obci Holice, kde v rovnomennej križovatke úsek končí. Súčasťou stavby sú aj dve križovatky, veľké obojstranné odpočívadlo Blatná na Ostrove a Stredisko správy a údržby rýchlostných ciest Holice.[11] Tento úsek má dĺžku 17,4 km a na telese R7 nebolo potrebné budovať žiadne mosty. Tie sú len súčasťou mimoúrovňových križovaní s ostatnými cestami, a to v počte 12 a celkovej dĺžke 582 metrov.
Koncesná zmluva na výstavbu formou PPP projektu bola podpísaná 20. mája 2016, samotná výstavba sa oficiálne začala 24. októbra 2016 a celý úsek bol slávnostne odovzdaný do užívania 19. júla 2020. Úsek rýchlostnej cesty postavilo a prevádzkuje počas 30 rokov konzorcium Obchvat Nula na čele so španielskou spoločnosťou Cintra Infraestructuras Internacional.
Holice - Dunajská Streda
upraviťZačiatok úseku je napojený na predchádzajúci úsek R7 Dunajská Lužná – Holice v križovatke Holice. Pokračuje v trase cesty I/63 východným smerom a následne obchvatom mesta Dunajská Streda odklonom od cesty I/63. Končí v križovatke Kútniky juhovýchodne za Dunajskou Stredou. Úsek bude mať dĺžku 13,18 km, vybudujú sa tu tri križovatky a 6 mostov.[12] V súčasnosti prebieha proces územného konania a začiatok výstavby je plánovaný po roku 2020.
Dunajská Streda - Nové Zámky
upraviťTento úsek s dĺžkou 42,52 km sa začína v križovatke Kútniky. Trasa od križovatky pokračuje východným smerom a neskôr severným obchvatom mesta Nové Zámky. Úsek končí križovatkou Nové Zámky, kde sa napája cesta I/64 a nasledujúci úsek rýchlostnej cesty R7. Súčasťou stavby budú 3 križovatky, 24 mostov, malé obojstranné a veľké obojstranné odpočívadlo a Stredisko správy a údržby rýchlostných ciest Nové Zámky.[13] Detaily projektu sú v procese posudzovania vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie, začiatok výstavby nie je nateraz určený.
Nové Zámky - Čaka
upraviťÚsek začína v križovatke pri meste Nové Zámky, kde sa napája na predchádzajúci úsek R7 Dunajská Streda – Nové Zámky. Pokračuje južným obchvatom obce Bánov, následne severným obchvatom obce Bešeňov a ďalej mimo zastavaných území. Končí v križovatke pri obci Čaka. Dĺžka tohto úseku bude takmer 30 km, súčasťou stavby budú dve križovatky, 17 mostov a malé odpočívadlo Bešeňov.[14] Detaily projektu sú v procese posudzovania vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie, začiatok výstavby nie je nateraz určený.
Čaka - Veľký Krtíš
upraviťZačiatok úseku rýchlostnej cesty R7 je v križovatke Čaka, kde nadväzuje na predchádzajúci úsek R7 Nové Zámky – Čaka. Trasa prechádza mierne zvlneným terénom, poľnohospodársky využívaným územím, mimo zastavané územia. Koniec úseku je v križovatke pri meste Veľký Krtíš. Súčasťou stavby bude šesť križovatiek, 83 mostov, dve odpočívadlá a dve strediská správy a údržby rýchlostných ciest: SSÚR Svodov a SSÚR Malý Krtíš. Dĺžka tohto úseku bude približne 72 km.[15] Detaily projektu sú v procese posudzovania vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie, začiatok výstavby nie je nateraz určený.
Veľký Krtíš - Lučenec
upraviťZačiatok úseku je južne od mesta Veľký Krtíš. Prechádza rovinatým terénom, prevažne poľnohospodársky využívaným územím, mimo zastavané územia. Koniec úseku ako aj rýchlostnej cesty R7 je v križovatke Lučenec s napojením na rýchlostnú cestu R2. Úsek bude dlhý takmer 33 km, súčasťou stavby sú aj 4 križovatky, 40 mostov, jedno odpočívadlo a SSÚR Veľký Krtíš.[16] Detaily projektu sú v procese posudzovania vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie, začiatok výstavby nie je nateraz určený.
Pozri aj
upraviťReferencie
upraviť- ↑ Detail materiálu | Portal OV [online]. rokovania.gov.sk, [cit. 2021-05-15]. Dostupné online.
- ↑ Detail materiálu | Portal OV [online]. rokovania.gov.sk, [cit. 2021-05-15]. Dostupné online.
- ↑ Diaľnica a rýchlostné komunikácie - mapa 1:1 000 000 [online]. Bratislava: Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky, 1994, [cit. 2010-08-03]. Dostupné online.
- ↑ Uznesenie vlády SR k aktualizácii nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 26.06.2003, [cit. 2010-08-03]. Dostupné online.
- ↑ A.S, Petit Press. Otvorili takmer polovicu nultého obchvatu Bratislavy [online]. bratislava.sme.sk, [cit. 2020-07-19]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Érsek oficiálne spustil výstavbu bratislavského obchvatu. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-10-24. Dostupné online [cit. 2016-10-24]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-10-02]. Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu.
- ↑ Jazdiť z Lužnej je ako mať šichtu navyše [online]. Bratislava: Petit Press, 04.11.2009, [cit. 2010-08-03]. Dostupné online.
- ↑ Rýchlostná cesta R7 Bratislava - Dunajská Lužná [online]. Bratislava: Geoconsult, 2007, [cit. 2010-08-03]. Dostupné online. Archivované 2010-08-29 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-10-02]. Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-10-02]. Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-10-02]. Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-10-02]. Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-10-02]. Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-10-02]. Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-10-02]. Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu.