Otvoriť hlavné menu

Wikipédia β

Diaľnica D4 (Slovensko)

Diaľnica D4 (D4) je diaľnica na Slovensku, ktorá po dobudovaní vytvorí vonkajší obchvat Bratislavy spojením hraničných priechodov Jarovce a Devínska Nová Ves. Momentálne je v prevádzke iba 2,7 km dlhý úsek od hraničného priechodu Jarovce po križovatku s D2 Jarovce a 3 km dlhý úsek od Záhorskej Bystrice po Devínsku Novú Ves, vybudovaný v polprofile, fungujúci ako diaľničný privádzač na diaľnicu D2 zo Stupavy a Devínskej Novej Vsi. Po vybudovaní bude jej celková dĺžka 47,925 km. S výstavbou sa začalo v roku 1996.

Diaľnica D4 (Slovensko)
Diaľnica D4 (Slovensko)
E58-SVK.svg


Mapa
D 4
 v prevádzke    vo výstavbe    v pláne
Základné údaje
Správca: Národná diaľničná spoločnosť
a. s. (štát) 
Výstavba: 1996 – 2025 
Celková dĺžka: 47,925 km 
  z toho v prevádzke: 5,025 km 
  z toho vo výstavbe: 27,26 km 
  z toho v pláne: 15,64 km

Kraj:

Bratislavský kraj 
Diaľničné križovatky Diaľničná križovatka 2 (v prevádzke) 
Hraničný priechod Jarovce-Kittsee
Hraničný priechod Jarovce-Kittsee 

Základný kameň vonkajšieho bratislavského obchvatu, zahŕňajúceho okrem chýbajúcich úsekov diaľnice D4 aj úseky rýchlostnej cesty R7, bol slávnostne poklepaný 24. októbra 2016, za účasti ministra dopravy Árpáda Érseka a zástupcov konzorcia dodávateľov. Predpokladaný termín dostavby je október 2020.[1]

Po obchvate by malo, podľa analýz z roku 2016, prejsť okolo 45 tisíc áut denne. S Tunelom Karpaty súčasný projekt nepočíta. Podla Výskumného ústavu dopravného by mal obchvat v rokoch 2020 až 2027 priniesť benefity zo zníženej nehodovosti v hodnote 51,3 mil €.[2]

Obsah

Úseky diaľnice D4Upraviť

štátna hranica AT/SK (Jarovce) – Bratislava, Jarovce (križovatka D2)Upraviť

Tento 2 km dlhý úsek bol prvým vybudovaným úsekom na diaľnici D4. Spája hraničný priechod Jarovce do Rakúska a križovatku Jarovce. Súčasťou D4 sa stal po rekategorizácii ciest na Slovensku v roku 1999. Týmto úsekom prechádza E58.

Bratislava, Jarovce – Bratislava, RačaUpraviť

Začiatok tohto úseku s dĺžkou 27 km je na diaľničnej križovatke s D2 Bratislava (Jarovce), odkiaľ trasa pokračuje južnou časťou Bratislavy. Po výjazdoch v Jarovciach a Rusovciach pokračuje D4 estakádou Rusovce, Rusovským mostom a estakádou Podunajské Biskupice. Celková dĺžka tohto premostenia je 3,09 km. Nasleduje križovatka s R7 Bratislava – juh, obojstranné odpočívadlo pri Rovinke a výjazdy Rovinka a Most pri Bratislave. D4 následne prekonáva Malý Dunaj 120 metrov dlhým mostom. Nasleduje výjazd Ivanka pri Dunaji – západ a Ivanka pri Dunaji – sever, kde sa kríži s D1. Neďaleko sa nachádza ďalšia križovatka Čierna voda a úsek končí v križovatke Rača. Nachádza sa tu 9 križovatiek, jedno veľké obojstranné odpočívadlo a 31 mostov.

Koncesná zmluva na výstavbu formou PPP projektu bola podpísaná 20. mája 2016, samotná výstavba sa oficiálne začala 24. októbra 2016 s termínom dokončenia v roku 2020. Diaľničný úsek stavia a bude prevádzkovať počas 30 rokov konzorcium Obchvat Nula na čele so španielskou spoločnosťou Cintra Infraestructuras Internacional.

Bratislava, Rača – Bratislava, Záhorská BystricaUpraviť

Začiatok tohto úseku dlhého 12,07 km bude po dokončení na križovatke Rača, neďaleko ktorej sa diaľnica vnorí do podzemia tunelom Karpaty, ktorého celková dĺžka bude 10,98 km, čím bude najdlhším tunelom na Slovensku. Úsek končí v križovatke Bratislava-Záhorská Bystrica. V súčasnosti pre tento úsek existuje technická štúdia, no Ministerstvo dopravy v hodnotení štúdie odporučilo vypracovanie ďalších štúdií porovnávajúcich nové varianty, ktoré zvažujú vybudovanie iných tunelov pod Malými Karpatami namiesto tohto úseku. Najskorší možný začiatok výstavby je súčasnosti plánovaný na rok 2025 s dokončením v roku 2030. Odhadovaná cena úseku v prípade razenia pomocou plnoprofilového tunelovacieho stroja (TBM) presahuje 800 mil. eur.[3]

Bratislava, Záhorská Bystrica – Bratislava, Devínska Nová VesUpraviť

Tento úsek s dĺžkou 3,025 km je zatiaľ postavený v polprofile a prevádzkovaný ako rýchlostná cesta so zníženou rýchlosťou na 90 km/h (v niektorých úsekoch 50 km/h). Začína v križovatke Bratislava (Záhorská Bystrica) s pripojením na cestu I/2, pokračuje ku križovatke Stupava (juh) ponad diaľnicu D2 a končí napojením na cestu II/505 v križovatke Bratislava (Devínska Nová Ves). Úsek značne odľahčil križovatku Lamač na diaľnici D2 a priľahlé cesty od kamiónovej dopravy smerujúcej do továrne Volkswagen Slovakia, pri ktorej sa úsek končí.

Bratislava, Devínska Nová Ves – štátna hranica SK/ATUpraviť

Tento úsek s dĺžkou 3,57 km je posledným úsekom diaľnice D4 pred štátnou hranicou s Rakúskom. Začína v križovatke Bratislava (Devínska Nová Ves) s napojením diaľnice D4 a cesty II/505, mostom prekoná rieku Morava a prejde cez hraničný priechod Devínska Nová Ves do Rakúska ako Marchfeld Schnellstraße. Detaily projektu sú v procese posudzovania vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2020. V budúcnosti by sa mala na rakúskom pokračovaní D4 dobudovať rakúska rýchlostná cesta S8, jej výstavba až po slovenské hranice je však zatiaľ len v rovine úvahy.

Prečíslované a pretriedené úsekyUpraviť

Diaľničný privádzač 2Upraviť

Diaľničný privádzač 2 bol diaľničný privádzač v Bratislave. Jeho začiatok sa nachádzal na križovatke diaľnic D2 a D4 a končil na križovatke s cestou III/1020 v Jarovciach. Celková dĺžka PD 2 bola 1,76 km. Od roku 2014 je samostatnou vetvou križovatky[4]; podľa aktuálnej projektovej dokumentácie sa s týmto úsekom po dostavbe D4 ďalej nepočíta a bude vyradený.

KritikaUpraviť

Stavba diaľnice je a bola kritizovaná. V bratislavskej mestskej časti Jarovce mala v lete 2010 nedokonalá diaľničná kanalizácia poškodiť dozretú úrodu, obyvateľom tiež chýbali protihlukové steny.[5] Občianske združenie Malé Karpaty Ministerstvu dopravy okrem iného vyčíta nedokladovanie ekonomickej opodstatnenosti diaľnice, zdôrazňovanie cezhraničného spojenia napriek „zdržanlivému postoju„ rakúskej strany o rýchlostnej ceste S8, environmentálnu neprepracovanosť návrhu (zásah do biotopov v lokalite Šúr).[6] Diaľničný úsek medzi Jarovcami a Ivankou pri Dunaji má tiež viesť cez CHKO Dunajské luhy.[7]

V máji 2015 Denník N upozornil na predražený výkup pozemnkov pod budúcim obchvatom diaľnice. Štát by mal na nákup pozemkov minúť približne 300 miliónov €. Parcely sa stávajú stavebnými hneď po určení výstavby. Cenový rozdiel medzi poľnohospodárskou pôdou a stavebným pozemkom môže byť až 100-násobný.[8]

Vo februári 2016 Denník N upozonil, že štát sa chystá podpísať tender na obchvat za 1,89 miliárd €. Tridsať rokov by mal splácať po 56,72 mil. €. Staviteľom a správcom má byť konzorcium okolo španielskej firmy Cintra. Podpis by sa mal uskutočniť len týždeň pred voľbami.[9]

ReferencieUpraviť

  1. TASR. Érsek oficiálne spustil výstavbu bratislavského obchvatu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2016-10-24. Dostupné online [cit. 2016-10-24]. ISSN 1335-4418.
  2. MAJERNÍČEK, Martin. Výstavba obchvatu Bratislavy už na jar [online]. Perex, 2016-02-12, [cit. 2016-02-21]. Dostupné online.
  3. Rozsah hodnotenia zámeru [online]. Ministerstvo životného prostredia SR, 19.1.2017, [cit. 2017-11-27]. Dostupné online.
  4. MIESTOPISNÝ PRIEBEH CESTNÝCH KOMUNIKÁCIÍ. Stav siete cestných komunikácií k 1.1.2014. [online]. 1.1.2014. Dostupné online.
  5. KADVANOVÁ, Michaela. Diaľnica ničí Jarovčanom úrodu [online]. Petit Press, 05.08.2010, [cit. 2013-01-15]. Dostupné online.
  6. Spolocné stanovisko k Správe o posudzovaní strategického dokumentu „Nový projekt výstavby dialnic a rýchlostných komunikácií – Doplnok c. 3 [online]. Veľké Leváre : Občianske zruženie Malé Karpaty, 31.12.2012, [cit. 2013-01-15]. Dostupné online.
  7. Diaľnica D4, tzv. nultý okruh, sa má stavať 5 rokov [online]. Bratislava : Bratislavské noviny, 18.06.2010, [cit. 2013-01-15]. Dostupné online.
  8. KRAJANOVÁ, Daniela. Rozbehol sa realitný obchod roka: Štát draho vykupuje pôdu pod diaľnicu pri Bratislave [online]. N Press, 19.05.2015, [cit. 2015-05-20]. Dostupné online.
  9. KRAJANOVÁ, Daniela. Týždeň pred voľbami chce Smer odklepnúť obchvat za 2 miliardy [online]. N Press, 2016-02-11, [cit. 2016-02-12]. Dostupné online.

ZdrojeUpraviť

Externé odkazyUpraviť