Tunel Karpaty
Tunel Karpaty je plánovaný diaľničný tunel popod Malé Karpaty na úseku diaľnice D4 Rača – Záhorská Bystrica. Nachádzať by sa mal na diaľnici D4, tzv. Nultom obchvate Bratislavy. Technická štúdia z roku 2015 predpokladá jeho dĺžku na 10 980 m, čím by sa mal stať najdlhším diaľničným tunelom na Slovensku a zároveň druhým najdlhším dvojrúrovým tunelom v Európe po nórskom tuneli Ryfast. Realizácia je závislá od ďalšieho priebehu prípravy, najmä posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie ako aj od možnosti financovania. Na podnet ministerstva dopravy sa však majú vypracovať nové štúdie, ktoré by preskúmali vhodnosť tohto variantu v porovnaní s výstavbou iných tunelových prepojení popod Malé Karpaty, napríklad z Lamača do Rače a popod Pezinskú Babu.[1]
| Tunel Karpaty | |
| plánovaný diaľničný tunel | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj |
| Cesta |  BA Rača – Stupava
|
| Mesto | Bratislava |
| Prechod cez | pohorie Malé Karpaty |
| Súradnice | 48°13′59″S 17°06′43″V / 48,233°S 17,112°V |
| Dĺžka | 10 980 m |
| Začiatok výstavby (plánovaný) |
TBD |
  Poloha tunela v rámci Slovenska
| |
 Približná poloha v rámci Bratislavského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Podľa štúdie sa po vybudovaní úseku očakáva dopravné zaťaženie cesty 18 000 až 21 000 vozidlami za deň, kvôli čomu sa úsek stal terčom kritiky z dôvodu nerentabilnosti takej drahej stavby; odhadovaná cena stavby v štúdii predstavuje cez 800 miliónov eur v prípade variantu s razením pomocou celoprofilového raziaceho stroja[2]. Výstavba tunela by však značne uľahčila dopravu do továrne Volkswagen Slovakia z východu, ktorý využíva logistický systém Just-in-time, čo značne zaťažuje okolie kamiónovou prepravou, vrátane súčasného vnútorného obchvatu Bratislavy. Dá sa tiež predpokladať, že po vybudovaní pokračovania diaľnice v Rakúsku až do Viedne by význam aj zaťaženie úseku podstatne stúpli.
V minulosti bol preferovaný variant vedenia D4 s kratším, cca 9 000 m dlhým rovnomenným tunelom. Tento variant sa ale stretol s nevôľou občanov a občianskymi iniciatívami voči vyústeniu tunela pri obci Marianka.[3][4][5]
V decembri 2022 sa ukončilo posudzovanie vplyvov na životné prostredie EIA.[6] Vzhľadom na súčasný stav prípravy je výstavba možná najskôr v roku 2030.[chýba zdroj]
Plánované technické riešenie upraviť
Má ísť o dvojrúrový diaľničný tunel kategórie T8,0 s návrhovou rýchlosťou 100 km/h. Východný portál má byť situovaný v terénnej depresii Račieho potoka pod východnými svahmi Vajnorskej hory. Nadväzujúci úsek dvojrúrového tunela Karpaty so smerovo rozdelenou dopravou vedie v priamej s dĺžkou 7 935 m v osi D4, pričom pozdĺžny sklon má stúpanie 0,70 % po 7,163 km, odkiaľ úsek klesá so sklonom 0,70 % až po západný, Stupavský portál. Vyústenie tunela Karpaty s celkovou dĺžkou 10 980 m je navrhnuté v km 16,525 km D4, severozápadne od obce Marianka.
V rámci technologického postupu razenia tunelových rúr tunela Karpaty sa z technického, ekonomického a ekologického hľadiska uvažovalo o dvoch alternatívach, a to razením pomocou raziaceho stroja TBM (t. j. kontinuálne razenie) alebo razenie pomocou Novej rakúskej tunelovacej metódy (NATM), teda spôsobom, akým sa v súčasnosti zhotovujú na Slovensku prakticky všetky tunely. Nevýhodou použitia NATM môže byť nutnosť príliš malého vrcholového oblúka v tuneli (iba 2 600 m), ktorý ma slúžiť na lepšie odvedenie horninových vôd do Šúrskeho kanála. Ak by sa tunel zhotovoval pomocou tunelovacieho stroja, tento problém by nevznikol, pretože okamžite po vyrazení by sa pod ochranou oceľového plášťa mohli montovať prefabrikované dielcové segmenty, čím by sa zabezpečila okamžitá vodotesnosť razeného tubusu. Nevýhodou použitia TBM je asi o 10 % vyššia cena a veľký objem rúbaniny spôsobený kruhovým prierezom tunela razeného s TBM. Napriek tomu je podľa štúdií odporúčaný variant s použitím TBM, ktorý predstavuje nižšie riziko pre podzemnú vodu.[2]
Navrhované vetranie je pozdĺžne, k odsávaniu požiarnych spalín by mala slúžiť vetracia šachta. Vyrazený priestor, ktorý sa ale ocitne pod vozovkou, bude slúžiť ako kolektor pre káblové trasy, prístupová komunikácia pre zásahové jednotky a v neposlednom rade aj ako úniková chodba.[7]
Referencie upraviť
- ↑ Rozsah hodnotenia navrhovanej činnosti [online]. Ministerstvo životného prostredia SR, 19.01.2017, [cit. 2017-11-27]. Dostupné online.
- ↑ a b Diaľnica D4 Bratislava, Rača - Záhorská Bystrica [online]. DOPRAVOPROJEKT, a.s, 15.11.2016, [cit. 2017-11-27]. Dostupné online.
- ↑ FRANKOVSKÝ, Miloslav; KUŠNÍR, Ján. Perspektívy výstavby dopravných tunelov na území Slovenska []. JAGA GROUP, 24.07.2013, [cit. 2014-09-16]. Dostupné online.
- ↑ Diaľničný tunel popod Karpaty vyvoláva odpor [online]. Bratislavské noviny, 19.03.2013, [cit. 2014-09-16]. Dostupné online.
- ↑ Diaľnica D4 vedie tesne pri Marianke! [online]. Občianske združenie Malé Karpaty, [cit. 2014-09-16]. Dostupné online. Archivované 2016-03-10 z originálu.
- ↑ FEIK, Michal. Diaľničný tunel cez Karpaty je bližšie k realite. Projekt má súhlas envirorezortu [online]. bratislavskykraj.sk, 2022-12-29, [cit. 2023-01-02]. Dostupné online.
- ↑ BEDNÁR, Marek, SNOPKO, Ján: Tunel Karpaty. In: Inžinierske stavby. Dostupné online: http://www.asb.sk/inzinierske-stavby/tunely/tunel-karpaty. [cit. 2016-07-11]