Chorvátsky Grob
Chorvátsky Grob (historicky slov. Horvátsky Grob, maď. Horvátgurab, chorv. Hrvatski Grob alebo Crveno Brdo, nem. Kroatisch-Eisgrub) je obec na Slovensku v okrese Senec. V obci je rímskokatolícky kostol Krista Kráľa z roku 1589 a kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1880. K obci patrí miestna časť Čierna Voda s kostolom sv. Jána Pavla II. z roku 2014.
Chorvátsky Grob | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Bratislavský kraj |
Okres | Senec |
Región | Malokarpatsko |
Nadmorská výška | 141 m n. m. |
Súradnice | 48°13′39″S 17°17′27″V / 48,227500°S 17,290833°V |
Rozloha | 15,12 km² (1 512 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 7 690 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 508,6 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1214 |
Starosta | Vladimíra Vydrová[3] (STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI) |
PSČ | 900 25 |
ŠÚJ | 507911 |
EČV (do r. 2022) | SC |
Tel. predvoľba | +421-2 |
E-mailová adresa | poslať email |
Telefón | 45996310 |
Fax | 45996320 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Chorvátsky Grob | |
Webová stránka: chorvatskygrob.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Dejiny
upraviťTrvalé osídlenie lokality doložené archeologickými nálezmi je už z mladšej doby kamennej. Prvá písomná zmienka o obci pod názvom Monar pochádza z roku 1214. V tom čase sa v obci vyrábali šperky.
Počas tatárskeho vpádu roku 1241 sa časť obyvateľstva obce Monar odsťahovala a do obce sa už nevrátila. Dedina Monar bola aj v 14. storočí pravdepodobne vyľudnená, lebo ju znovu osídľovali. Tieto opustené domy obsadzovali nemeckí prisťahovalci. Chorvátsky Grob sa z tých čias spomína pod názvom Aysgruab. V roku 1545 španielske vojská kráľa Ferdinanda dedinu vypálili.
Prví Chorváti prišli na územie Chorvátskeho Grobu v roku 1552, keď osídľovali spustošené miesta po Turkoch. Podľa poznámky zo zápiskov z roku 1553 chorvátskych kolonistov povolal a usadil gróf Illésházy. Chorváti sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Rozvinula sa domáca výroba a ľudový výtvarný prejav - rezbárstvo, čipkárstvo, výšivkárstvo a maliarstvo. V rokoch 1634 - 1780 v obci žilo čisto chorvátske obyvateľstvo.
K výraznému ústupu chorvátčiny došlo začiatkom 20. storočia, no jej prítomnosť pretrváva v obci až dodnes.
Súčasnosť
upraviťV roku 2001 bolo v obci sčítaných 1587 obyvateľov. Koncom roku 2009 žilo v obci vyše 3 000 obyvateľov. K 31. 12. 2015 bol počet obyvateľov v obci 5 040 a k 31. 12. 2016 sa v obci nachádzalo už 5 388 obyvateľov. Posledné sčítanie z roku 2021 ukázalo 6830 obyvateľov s trvalým pobytom. Podľa údajov samosprávy, dosiahol počet obyvateľov Chorvátskeho Grobu k 31.12. 2022 hodnotu 7289.
Demografia
upraviťNárodnosť | 2021 | % | 2001 | % | 1991 | % | 1921 | 1910 | % | 1880 | % | |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Maďari | 58 | 0,85 | 13 | >0,5% | 15 | >0,5% | 1 | >0% | 85 | 7% | 25 | 3% |
Slováci | 6192 | 90,66 | 1546 | 91% | 1539 | 98% | 1193 | 99% | 687 | 60% | 223 | 26% |
Rusíni | 13 | 0,19 | - | - | - | - | - | - | 23 | 2% | - | - |
Rómovia | 1 | 0,01 | - | - | 1 | >0% | - | - | - | - | - | - |
Ukrajinci | 17 | 0,25 | 1 | >0% | - | - | - | - | - | - | - | - |
Česi | 39 | 0,57 | 9 | >0,5% | 12 | >0,5% | - | - | - | - | - | - |
Nemci | 8 | 0,12 | 3 | >0% | 1 | >0% | - | - | 9 | >0,5% | 11 | 1% |
Poliaci | 10 | 0,15 | 1 | >0% | 1 | >0% | - | - | - | - | - | - |
Chorváti | 10 | 0,15 | 14 (10) | >0,5% | 2 | >0% | 5 | >0% | 333 (330) | 29% | 602 (545) | 70% |
nezistení | 380 | 5,56 | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - |
CELKOM | 6830 | - | 1587 | - | 1571 | - | 1199 | - | 1137 | - | 861 | - |
2011
upraviťúdaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Materinským jazykom sa rozumie reč, ktorou s obyvateľom hovorili rodičia.
materinský jazyk | počet hovoriacich |
---|---|
spolu | 6830 |
slovenský | 6158 |
nezistený | 375 |
chorvátsky | 14 |
ostatné | 12 |
maďarský | 61 |
český | 46 |
vierovyznanie | počet |
---|---|
spolu | 6830 |
Rímskokatolícka cirkev | 3037 |
bez vyznania a nezistení | 2796 |
Evanjelická cirkev augsburského vyznania (luteráni) | 203 |
ostatné | 38 |
Gréckokatolícka cirkev | 116 |
1910
upraviťúdaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1910
V roku 1910 sa nezisťoval materinský jazyk obyvateľa, teda reč, ktorou s daným obyvateľov hovorili rodičia (v prípade dvoch rečí sa prihliadalo na reč matky), a ktorú, hovoriaci používal pri komunikácií s okolím, ale prihliadalo sa na osobnú preferenciu odpovedajúceho. Išlo o reč, ktorou odpovedajúci najčastejšie a najradšej hovorí, dokonca to mohol byť aj jazyk, ktorý sa obyvateľ naučil v škole a mohol byť tak odlišný od jazyka jeho matky (rodičov). Bol to výsledok silnejúcej maďarizácie zo strany uhorských úradov, kedy sa mnoho obyvateľov hlásilo za Maďarov z ekonomických, politických a spoločenských dôvodôv (tzv. papieroví Maďari). Vo veľa prípadoch však išlo o skreslené štatistické údaje zo strany sčítavacích komisárov.
Zatiaľ čo na konci 19. storočia,podľa uhorského sčítania ešte v obci prevažovalo chorvátske obyvateľstvo, na začiatku 20. storočia sa chorvátske obyvateľstvo vo veľkej miere poslovenčilo (najmä kvôli jazykovej príbuznosti slovenčiny a chorvátčiny) a v roku 1910 už tvorilo iba významnú menšinu. Naďalej sa však zachovávala kultúrna odlišnosť a povedomie o chorvátskom pôvode.
jazyk | počet hovoriacich |
---|---|
spolu | 1137 |
slovenský | 687 |
chorvátsky | 330 |
maďarský | 85 |
rusínsky | 23 |
nemecký | 9 |
ostatné | 3 |
vierovyznanie | počet |
---|---|
spolu | 1137 |
Rímskokatolícka cirkev | 1100 |
Gréckokatolícka cirkev | 23 |
Evanjelická cirkev augsburského vyznania (luteráni) | 14 |
1880
upraviťúdaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1880
Na konci 19. storočia v obci prevažovalo chorvátske obyvateľstvo, ktoré prišlo do obce v priebehu 16-17.storočia.
materinský jazyk | počet hovoriacich |
---|---|
spolu | 861 |
chorvátsky | 545 |
slovenský | 223 |
nezistení | 49 |
maďarský | 25 |
nemecký | 11 |
ostatné | 8 |
Verejná doprava
upraviťVerejnú dopravu do obce zabezpečuje spoločnosť ARRIVA zo Zlatých pieskov linkami 525 a 527 (cez miestnu časť Čierna Voda) a linkou 528 (cez Ivanku pri Dunaji a Bernolákovo). Obec tiež obsluhuje nočná linka 598 premávajúca z Hodžovho nám. Autobusy premávajú podľa cestovného poriadku zverejneného na stránke IDSBK - [1]. Cestovné v rámci Bratislavského kraja je integrované prostredníctvom IDS BK. Obec Chorvátsky Grob je v IDS BK zóne 525 a miestna časť Čierna Voda v zóne 610.
Výsledky komunálnych volieb 2022
upraviťV komunálnych voľbách 2022 si občania Chorvátskeho Grobu zvolili za starostu JUDr. Mgr. Vladimíru Vydrovú. V obecnom zastupiteľstve je zvolených 11 poslancov.
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Sčítanie 1880-2011 [online]. [Cit. 2019-08-18]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chorvátsky Grob