Otvoriť hlavné menu

Bratislava – mestská časť Dúbravka

mestská časť Bratislavy
(Presmerované z Dúbravka (Bratislava))

Bratislava – mestská časť Dúbravka[4] (iné názvy: Bratislava-Dúbravka, Mestská časť Dúbravka, Dúbravka; nem. Kaltenbrunn, maď. Pozsonyhidegkút) je mestská časť Bratislavy ležiaca na východnom úpätí Devínskej Kobyly. Názov dostala podľa obce, ktorá je dnes len jej malou časťou. Rozloha je 8,6 km². Počet obyvateľov sa pohybuje okolo 30 000. Súčasťou mestskej časti sú miestne časti Krčace, Záluhy a Podvornice

Bratislava – mestská časť Dúbravka
mestská časť Bratislavy
Miestnyurad.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava IV
Región Bratislava a okolie
Nadmorská výška 243 m n. m.
Súradnice 48°11′21″S 17°01′44″V / 48,189096°S 17,028801°V / 48.189096; 17.028801
Rozloha 8,65 km² (865 ha) [1]
Obyvateľstvo 33 448 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 3 866,82 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1576
Starosta Martin Zaťovič[3] (SaS, OĽaNO, KDH, SME RODINA, OKS, NOVA, Zmena zdola, DÚ)
PSČ 841 XX
ŠÚJ 529389
EČV BA, BL
Tel. predvoľba +421-2
Adresa miestneho
úradu
Žatevná 2, 841 02 Bratislava
E-mailová adresa mu@dubravka.sk
Telefón 02/6428 24 28
Fax 02/6436 91 00
Poloha mestskej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mestskej časti na Slovensku
Bratislava Dubravka.svg
Wikimedia Commons: Dúbravka (Bratislava)
Webová stránka: www.dubravka.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Historická Horánska studňa v Dúbravke
Stará Dúbravka

Obsah

DejinyUpraviť

Pôvodná obec existovala už v 14. storočí a patrila hradu Devín. Prvý písomný doklad, ktorý je spojený s jej kolonizáciou Chorvátmi, je z roku 1574. Staršia generácia si zachovala dialekt dodnes.

V roku 1683 počas obliehania Viedne Turkami, ďalej počas napoleonských vojen a za prusko-rakúskej vojny v roku 1866 bola zakaždým vyplienená a vypálená. Spôsob V.B. života a kultúra ľudu obce, aj keď v pomeštenej forme, nesie stopy spôsobu života a kultúry bratislavského Záhoria. Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Prebytky predávali na trhoch v Bratislave a vo Viedni. V záhradách a na viniciach sa pestovali čierne, tzv. dúbravské čerešne, vyhľadávané na zaváranie.

V 19. storočí začalo obyvateľstvo pracovať aj v meste a na železniciach. Roku 1866 sa v jej chotári skončila prusko-rakúska vojna, pri ktorej obec vyhorela. Prvý požiarny zbor založili v roku 1889, prvé ochotnícke divadlo hrali v roku 1905. V medzivojnovom období tu pôsobilo viacero hospodárskych a kultúrnych spolkov. V roku 1926 zaviedli elektrické osvetlenie, v roku 1936 vodovod a v roku 1938 postavili kultúrny dom.

Obec pripojili k mestu Bratislava v roku 1946. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia v súvislosti s výstavbou bratislavských sídlisk Podvornice, Záluhy a Dúbravka, bol pre obec vydaný stavebný zákaz, čo malo za následok zachovanie časti staršej zástavby. V osemdesiatych rokoch 20. storočia obec a časť lesného aj záhradného chotára vyhlásili za rekreačnú oblasť mesta, čím sa nadviazalo na snahy z roku 1911, kedy sa tu postavili prvé chaty. Týmto opatrením sa časť starej obce zachovala.

NázovUpraviť

Pôvod mena Dúbravka je založený na povestiach. Jedna hovorí, že meno dostala podľa veľkých dubových lesov, ktoré tu kedysi boli. Iná hovorí o tom, že chorvátska princezná Dúbravka, ktorá utekala pred Turkami, tu bola zajatá. Tretia je o tom, že drevorubači, ktorí rúbali v lese drevo, mali so sebou psov. Tí sa po lese naháňali. Jeden z nich sa schoval do bútľavého stromu a odtiaľ štekal. Drevorubači si medzi sebou hovorili, že dub hafká. Z toho vznikol názov Dúbravka.

Tieto povesti sa rozprávajú z pokolenia na pokolenie. V starých listinách je táto obec zapísaná ako Dúbrawa, založená roku 1574.

ObyvateľstvoUpraviť

Etnické zloženieUpraviť

1773: slovenská obec[5]

1796: slovenská obec[6]

1851: slovenská obec[7]

Percentuálny podiel jazyk (1880-1910) a národností (1930-2011)[8]
Rok Spolu Slováci Česi Maďari Nemci Rusíni a Ukrajinci Chorváti a Srbi Rómovia iní
1880 645 65,12% - 1,09% 1,40% 0,00% 26,82% - 3,88%
1890 752 99,34% - 0,13% 0,53% 0,00% 0,00% - 0,00%
1900 841 98,57% - 0,83% 0,59% 0,00% 0,00% - 0,00%
1910 876 96,46% - 1,37% 1,37% 0,00% 0,34% - 0,46%
1930 1074 98,79% 0,09% 0,28% 0,00% - - 0,84%
1991 37442 92,76% 2,72% 3,46% 0,22% 0,21% - 0,03% 0,60%
2001 35199 92,72% 2,12% 2,77% 0,21% 0,26% 0,00% 0,05% 1,87%
2011 32607 92,12% 1,67% 2,51% 0,19% 0,29% 0,11% 0,07% 3,62%

Náboženské zloženieUpraviť

Percentuálny podiel vierovyznaní (1851-2011)[7][8]
Rok Spolu R.Katolíci G.Katolíci Pravoslávni Luteráni Kalvíni Židia iní ateisti n/a
1851 582 100,00% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00%
1880 645 99,38% 0,00% 0,00% 0,16% 0,00% 0,47% 0,00%
1910 841 100,00% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00%
1930 1074 98,88% 0,00% - 0,37% 0,00% 0,19% 0,56%
1991 37442 45,18% 0,43% 0,13% 4,25% 0,19% 0,02% 0,59% 19,52% 29,67%
2001 35199 55,14% 0,70% 0,39% 5,63% 0,45% 0,09% 1,44% 30,82% 5,34%
2011 32607 52,18% 0,87% 0,39% 5,22% 0,35% 0,06% 2,60% 31,33% 7,00%

SamosprávaUpraviť

Súčasným starostom Dúbravky je Martin Zaťovič zvolený v komunálnych voľbách 2014.

Prvým starostom mestskej časti Bratislava-Dúbravka, ktorý bol zvolený po revolúcii v roku 1989 sa stal v roku 1991 stredoškolský profesor a starodúbravčan Ing. Ján Rőssel, od roku 1995 bol zvolený pán Ries a od roku 1998 do roku 2006 bol starostom Dúbravky Ing. Peter Polák. Počas rokov 20062014 túto funkciu zastával Ján Sandtner zvolený v komunálnych voľbách 2006 a opätovne v roku 2010.

ArchitektúraUpraviť

Dúbravka si po niekoľko storočí zachovávala vidiecky ráz, ktorý sa tu uchoval aj po pripojení obce k Bratislave v roku 1946. Podstatnejšie zmeny nastali až v 70. rokoch rozsiahlou výstavbou prevažne panelových stavieb. Sídlisko so 14 300 bytmi kontrastuje s mnohými kultúrnymi pamiatkami. Nová výstavba sa začala až koncom a 20. a začiatkom 21. storočia. Boli postavené viaceré nové bytové domy a obchodné prevádzky.

PamiatkyUpraviť

  • Horánska studňa, ktorá je v súčasnosti už uzavretá, sa nachádza na mieste detského ihriska pod Kostolom sv. Kozmu a Damiána.
  • Kostol svätých Kozmu a Damiána : Keď sa osada rozrástla, povolilo devínske panstvo postaviť v roku 1723 kostol na základoch staršej stavby. Pomenovali ho podľa sv. Kozmu a Damiána. Podľa historicky nepotvrdenej legendy boli Kozma a Damián lekármi – dvojičkami a svoje povolanie vykonávali bezplatne. Sú patrónmi lekárov. Sviatok majú 26. septembra a na ich počesť bývajú v tomto období v Dúbravke hody. Bočný oltár pochádza z Donnerovej dielne.
  • Kaplnka Panny Márie sa nachádza v Starej Dúbravke. Blízko nej je aj malá jaskyňa so sochou Panny Márie. Podla legendy sa dvornému pastierovi zjavila v korune planej hrušky Panna Mária. Na tomto mieste začali stavať kostol, ktorý však nebol plne dostavaný. Z časti už postaveného kostola vznikla Kaplnka Panny Márie ružencovej.
  • Villa rustica je národná kultúrna pamiatka, zvyšky rímskej provinčnej architektúry. Nachádza sa na Veľkej lúke, kde sa našli aj pozostatky Keltov a iných kmeňov žijúcich na tomto území.
  • Kamenný kríž bol postaveny v roku 1808 ako poďakovanie za vznik farnosti a na počesť prvého farára v Dúbravke.
  • Červený kríž stojí na ulici Pri kríži, pri základnej škole. Kríž bol postavený ako poďakovanie za to, že na tomto suchom mieste sa objavila spodná voda a zem vydala dobrú úrodu. Blízko neho sa nachádzali veľké pestované vinohrady a čerešňové sady.
  • Pamätník padlým v prvej svetovej vojne sa nachádza na Jadranskej ulici. Mnohé mená na pomníku majú koncovku -ič, čo súvisí s tým, že v Dúbravke žilo mnoho Chorvátov.
  • Pomník padlým v prusko-rakúskej vojne (1867)
  • Socha sv. Floriána bola postavená po požiari na ochranu dediny.
  • Socha sv. Vendelína stojí blízko Základnej školy Dolinského. Nie je známe kedy bola odhalená, ale obnovená bola roku 1928 „ctiteľmi sv. Vendelína“ a roku 1993 bola reštaurovaná.

Nové stavbyUpraviť

Kostol Ducha svätéhoUpraviť

V roku 2003 bol dostavaný nový kostol – Kostol Ducha svätého. Kostol sa nachádza na ulici M. Sch. Trnavského. Stavbu tohto kostola financovala Rímskokatolícka farnosť v Dúbravke, a to predovšetkým z darov a zbierok veriacich. Miliónom korún jej prispela aj tamojšia samospráva. Základný kameň tohto kostola posvätil Svätý Otec pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Slovenska v Šaštíne. Kostol postavili architekti Ing. arch. Ľudovít Režucha a Ing. arch. Marián Lupták. Výška kostola je 30 metrov.

Evanjelický zborový domUpraviť

Centrum evanjelikov Dúbravky a okolia bol pôvodne obradná sieň, postavená v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Nachádza sa na začiatku Dúbravky na ulici M.Schn. Trnavského. Od roku 1995 sa v budove konajú pravidelné bohoslužby a od roku 2003 je vlastníctvom evanjelickej cirkvi. Hlavná sála má kapacitu okolo 200 veriacich. V roku 2006 posvätil krstiteľnicu chrámu generálny biskup Július Filo. V interiéri kostola sa nachádza štvormetrový drevený kríž a umelecký obraz Credo.

Obchodný dom SaratovUpraviť

Po rekonštrukcii starého súboru obchodov vznikol Obchodný dom Saratov, v ktorom je viac ako 30 prevádzok a okrem iného aj potraviny Billa, predajňa elektrospotrebičov, drogéria, pošta, lekárne, módne butiky, papiernictvo, kvetinárstvo, kaviareň a stánok s domácou a zahraničnou tlačou.

Nové predajneUpraviť

Najnovšie pribudli predajne Lidl (november 2005) a Billa blízko Domu kultúry, OC Dúbrawa (2013), Tesco Expres (bývalá Brestovka) a Kaufland (2015). Neďaleko mestskej časti Dúbravka sa nachádza miestna časť Bory patriaca Lamaču, v nej Bory Mall a neďaleko je otvorený veľkoobchod METRO Cash & Carry Slovakia. Nedávno boli v časti Bory otvorené prevádzky obchodov Hornbach a Mercury Market.

ZábavaUpraviť

Dúbravka vzhľadom na svoj počet obyvateľov neposkytuje príliš rozsiahlu infraštruktúru prevádzok poskytujúcich zábavu a uvoľnenie. Centrom kultúrneho diania je od roku 1986 Dom kultúry Dúbravka, v ktorom možno navštíviť kino alebo divadlo.

Dúbravské hodyUpraviť

Dúbravské hody sa konajú v Dúbravke každý rok v dňoch okolo sviatku sv. Kozmu a Damiána. Hlavné dejisko hodov je pred Domom kulúry a na námestí v Starej Dúbravke. S hodami sa spája aj tradícia prinášania veľkého strapca hrozna. Dúbravka bola totiž niekedy viničnou oblasťou.

Voľný časUpraviť

 
Zimný štadión v Dúbravke

V Dúbravke sú dva futbalové štadióny – FK CRA v Starej Dúbravke (na jeho mieste bol pôvodne kravský cintorín) a ŠKP Dúbravka oproti Zimnému štadiónu. Ten sa nachádza na Harmincovej ulici, svoje sídlo tam má hokejový klub HOBA Bratislava.

Pre deti a ich rodičov poskytuje možnosť športu, ako i zábavy a oddychu park na Pekníkovej ulici, s názvom „Pekníčka“. V blízkosti Základnej školy Beňovského sa nachádza Park družby.

DopravaUpraviť

 
Autobus značky Ikarus v Starej Dúbravke

Dejiny bratislavskej mestskej hromadnej dopravy sa začali v auguste 1895, ale prvý autobus do Dúbravky začal premávať až 27. júla 1952. V decembri 1979 odštartovali práce na predĺžení električkovej trate z Karlovej Vsi do Dúbravky. Druhá časť koľajového predĺženia po dnešnú konečnú bola dokončená v máji 1986. V súčasnosti v Dúbravke premávajú autobusy 20, 123, 23, 26, 35, 83, 84, N21, a električky 4 a 5. Električková trať Hanulova – Pri Kríži bola v roku 2014 plne zmodernizovaná, vymenený bol zvršok a spodok trate, trolejové vedenie, nástupištia, taktiež sa vymenili zastávky MHD a pribudlo niekoľko nových prvkov.

MédiaUpraviť

  • Dúbravský spravodajca – dúbravská samospráva ho vydáva od roku 1992 v náklade 16 tisíc výtlačkov a je distribuovaný do každej domácnosti v Dúbravke. Názov bol do apríla 2007 Dúbravské noviny, avšak po nástupe nového starostu sa samospráva rozhodla zmeniť názov aj dizajn mesačníka.
  • Dúbravská televízia – vysielať začala od roku 1999 a prináša aktuálne informácie o dianí v mestskej časti. Je členom spolku televíznych staníc Slovenska LOToS, so sídlom v Martine. Televízia od roku 2004 vysiela 24 hodín denne v 12 hodinových vysielacích blokoch, ktoré pozostávajú z dvoch typov programov a to Dúbravského magazínu a Témy.

Osobnosti DúbravkyUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
  5. Lexicon universorum regni hungariae locorum populosorum anno 1773 officiose confectum. Budapešť: E Typographia V. Hornyánszky, 1920. http://mtdaportal.extra.hu/ADATBANK/Lexicon_lcorum.PDF
  6. VÁLYI, András. Magyar Országnak Leírása. Budín: 1796. http://www.fszek.hu/digitdoc/valyi/root/0001/0002/0002/0326-1247.html
  7. a b FENÝES, Elek. Magyarország geográfiai szótára. Pešť: 1851. http://www.fszek.hu/digitdoc/fenyes/root/0001/0008/0303-f0c.html
  8. a b Štatistický úrad SR https://slovak.statistics.sk/

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

LiteratúraUpraviť